Treba rozlíšiť:</SPAN></SPAN>
a/či ide o pracovný úraz, za ktorý nezodpovedá zamestnávateľ</SPAN></SPAN>
b/alebo o PÚ, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ
</SPAN></SPAN>
§ 144a ZP
(3) Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba
a) dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz OKREM dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,</SPAN></SPAN>
Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, č</SPAN>as dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa pri takýchto pracovných úrazoch považuje za výkon práce. Nárok na dovolenku teda vzniká aj za dni dočasnej pracovnej neschopnosti a na vznik nároku na dovolenku sa nevyžaduje splnenie podmienky odpracovania 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa. </SPAN>

Aby sme mohli správne odpovedať - napíšte o aký PÚ ide?

keďže je ešte len 8.1. 2012, nikto ešte nemohol odpracovať 6O dní v tomto roku, aby mu vznikol nárok na dovolenku..

a máš pravdu, dovolenka sa nekráti, ak bol zamestnanec PN z dôvodu pracovného úrazu..

Len ma napadá otázka - Považuje sa PN z titulu pracovného úrazu za odpracovanú dobu ? ZP hovorí o nekrátení dovolenky z titulu PU. Ale ku kráteniu môže dôjsť len vtedy, ak vznikol nárok na dovolenku za kal.rok ...

no jasne za tento rok esce nie ale tam ide hlavne o ten rok 2011....a podla mna by to teda mal dostat. tu je to napisane a v praci mu povedali ze potrebuje 60 dni co je podla mna hlupost


KRÁTIŤ DOVOLENKU ZAMESTNANCOVI na ktorú mu vznikol nárok môže zamestnávateľ, iba v ustanovenom rozsahu:
- ak nepracoval zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, z dôvodu
a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b) dôvodov čerpania rodičovskej dovolenky,
c) pre osobné prekážky v práci
(práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, ošetrovanie člena rodiny a pod.)
kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 dní rovnako o jednu dvanástinu.
Príklad
Zamestnanec z dôvodu výkonu dlhodobej práceneschopnosti neodpracoval u zamestnávateľa v kalendárnom roku 132 pracovných dní.
Tento mu zo spomínaného dôvodu kráti dve dvanástiny výmery riadnej dovolenky (jednu dvanástinu za prvých 100 vymeškaných dní, ďalšiu jednu dvanástinu za ďalších 21 dní. Za zvyšných 11 dní sa už dovolenka nekráti).
Pri krátení dovolenky z vyššie uvedených dôvodov sa musí zamestnancovi, ak jeho pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka v dĺžke aspoň jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi aspoň dva týždne.

Zamestnancovi sa dovolenka nekráti za obdobie pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú zamestnávateľ zodpovedá.

no ale tu nie je akú krátiť, keďže mu nevznikol nárok.. nárok by vznikol, ak by odpracoval 6O dní..

pozri si paragraf 101 ZP - ten hovorí, že nárok na dovolenku vzniká, ak zamestnanec odpracuje 6O dní.. počas PN predsa nepracoval celý rok

a potom máš par. 109 a ten hovorí o krátení dovolenky, ale kedže nárok mu nevznikol, nie je čo krátiť..

a mimochodom, v zadaní si sa pýtala o nároku za rok 2012..

Dobrý deň

Chcela by som sa spýtať ako mám vyrátať priemer dovolenky u zamestnanca ktorý utrpel pracovný uraz a neodpracoval ani deň v období 7.8.9!Lenže zo zákona § 109 mu dovolenku krátiť nemôžem.A citujem: Čas práceneschopnosti zamestnanca sa pri takýchto pracovných úrazoch považuje za výkon práce.Tak je aj výnimka pri dovolenkovom priemere?

§ 134
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
Na začiatok

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.