Závisí, či ide o poľnohospodársku, alebo lesnú pôdu. Tiež, či bola pôvodná spoločnosť typu urbárskej s B časťou PKV, alebo pasienkovej, bez B časti PKV. Je to rozdiel, lebo počas socializácie dediny poľnohospodárska prešla do vlastníctva JRD, ale lesná iba do trvalého práva hospodárenia štátnych lesov, málokedy do vlastníctva štátu. Tiež – poľnohospodárska a pasienková sa reštituovala, často aj podľa preukázania akejkoľvek priamej príbuznosti rodným listom, ale lesná urbárska sa zapisovala po vrátení od štátnych lesov iba podľa dedičských rozhodnutí. Rôzne drobné výnimky existovali aj popri tom. Bez preskúmania konkrétností niet všeobecného riešenia. Reštituenti mali povinnosť zo zákona do troch rokov sa vysporiadať s ostatnými, ktorí mali nárok na spoluvlastníctvo. Ťažko vymáhať od výboru urbáru nejaké záväzné vyjadrenia, lebo často to ani sami veľa toho nevedia. Ak sa funkcionár nevenuje intenzívnemu pátraniu, nevie sa orientovať v spleti dobových zákonov, tak nemá odkiaľ vedieť. Zápis do katastra určite nebol bezdôvodný, právny titul musel existovať. Dá sa preskúmať na katastri, ale musíš klásť veľmi kvalifikované otázky a osvedčiť právny záujem na preskúmaní. Na schôdzu sú pozývaní iba tí, čo majú podiely a iba tí majú právo klásť otázky a žiadať odpovede. Zo všetkých uvedených dôvodov na schôdzi možno dosť ťažko očakávať zistenie potrebných podkladov. Treba odborníka, ktorý to v Tvojom mene dokáže preskúmať.