Hľadala som ďalej, a teda ak nechce dotyčná podať daňové priznanie na Slovensku, musí mať takéto potvrdenia o daňovej rezidencii . Takéto potvrdenie sa vydáva na každý rok zvlášť? Ak je to tak, tak je potom jednoduchšie podať daňové priznanie ako si vybavovať v Čechách, že je tam rezidentom a potom s tým potvrdením vybaviť na Slovenku že nie je tu rezidentom.Alebo ako to vlastne je?

Toto presne aj mňa zaujíma. Pretože mám klienta, ktorý 4 mesiace pracoval v SR ako zamestnanec a 9 mesiacov žije s rodinou a pracuje v Rakúsku. Prešla som si všetky pravidlá (viď nižšie): a vyšlo mi, že je daňovým rezidentom v Rakúsku.
Ale neviem, čo z toho vyplýva ďalej?
V SR nemusí podať priznanie, ale musí v SR na DU doniesť potvrdenie, že je rezidentom v Rakúsku? A tam si teda to potvrdenie vybaviť?

Ak mal manželku na rodičovskom príspevku, tak jemu by sa možno v SR aj oplatilo podať to priznanie ???? Ale dočítala som sa, že daňovník si sám nemôže vybrať, rezidentom ktorej krajiny bude ....

Napíšte mi vaše skúsenosti, prosím.
Ďakujem.



Daňovým rezidentom SR, teda daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou si, ak máš trvalý pobyt na Slovensku, alebo sa na území Slovenskej republiky zdržiavaš minimálne 183 dní počas daňového roku.

Ak jednu z podmienok spĺňaš a tvoj zdaniteľný príjem bol v roku 2011 vyšší, ako 1779,65 eur (50% z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka) si povinný si podľa slovenských zákonov daňové priznanie na Slovensku podať.

ALE

Ak si v Rakúsku v daňovom roku pracoval viac ako 183 dní, stávaš sa podľa rakúskych zákonov daňovým rezidentom aj v Rakúsku.

Situáciu, keď si daňovým rezidentom dvoch krajín riešia Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi týmito krajinami.

http://www.akontslovakia.sk/sk/zmluv...anenia-rakusko
.
.
.

Zaujíma nás článok 4 "daňový domicil" ods. 2:

(2) Ak má fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných štátoch, postupuje sa takto:

a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).
b) Ak sa nemôže určiť, ku ktorému zmluvnému štátu má táto osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c) Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa obvykle nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo ak nie je štátnym občanom žiadneho z nich, vynasnažia sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou dohodou.

(3) Ak osoba iná než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto jej skutočného vedenia.

Pre lepšie pochopenie, čo znamená stredisko životných záujmov:

Osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných zájmov):
Pri posudzovaní, v ktorom štáte má daňovník „stredisko životných záujmov“ je potrebné preveriť všetky skutočnosti a okolnosti súvisiace s jeho osobnými a hospodárskymi vzťahmi a posudzovať ich ako celok (napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, zamestnanie, politické, obchodné, kultúrne a iné aktivity, a pod.).
Pri určovaní štátu, v ktorom má daňovník „stredisko životných záujmov“ sa uprednostňuje štát, v ktorom „prítomnosť“ daňovníka a jeho väzby naň majú stabilnejší charakter.
Ak osobné a pracovné väzby nie sú sústredené v jednom zmluvnom štáte, osobitný význam zohrávajú „stabilnejšie“ osobné a rodinné vzťahy daňovníka.