V krátkosti: Právnická osoba sa okamihom svojho vzniku stáva samostatnou účtovnou jednotkou, teda je povinná viesť svoje účtovníctvo. Okamihom svojho vzniku sa stáva aj daňovníkom.
Účtovníctvo musí byť vedené v súlade
s platnou účtovnou a daňovou legislatívou.
Po uplynutí účtovného obdobia musí spoločnosť zostaviť ročnú účtovnú závierku. Zistený hospodársky výsledok za bežné účtovné obdobie - zisk, /alebo strata/
z hľadiska účtovného - tzv. hrubý zisk.
Zisk z daňového hľadiska-daňový základ sa zistí z hrubého účtovného hospodárskeho výsledku úpravou o pripočitateľné a odpočitateľné položky v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov./ Daňové a nedaňové výdavky, výdavky oslobodené od dane/ Tieto úpravy sa robia mimo účtovníctva a sú súčasťou daňového priznania spoločnosti.
Najdôležitejšou daňou spoločnosti je daň z príjmov - priznanie k dani na základe daňového priznania miestne príslušnému správcovi dane.
Ku každému druhu dane je spoločnosť povinná podať osobitné daňové priznanie./DPH, cestná daň....../
Väzba medzi účtovníctvom a daňovou legislatívou je veľmi úzka - za nesprávne účtovníctvo Ti pokutu vyrubí - správca daní.
Za úžšiu väzbu ja osobne považujem väzbu účtovníctva na DPH z hľadiska časového - nárok na odpočet, povinnosť odvodu je viazaná na okamih zaúčtovania a lehoty mesačnej alebo štvrťročnej vo vzťahu k DÚ. Pri väzbe účtovníctva na daň z príjmu je dôležité mať všetko v poriadku v momente zisťovania základu dane, kedy je možné ešte posúdiť hospodársku operáciu a preúčtovať z výdavku daňového na nedaňový, napríklad, ale ak by sa už jednalo o opravu takéhoto účtovného prípadu súvisiaceho aj s DPH, bol by problém, minimálne sankčný a iný......
Preto je najdôležitejšie v momente účtovania hospodárskej operácie jednoznačne posúdiť, či je, alebo nie je daňovým výdavkom, ako aj iné aspekty........Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Nemáš za čo..