Myslím, že tu nepomôže nič iné, ako nájsť si dobrého psychiatra. Ja nie som vôbec zástancom liekov "na všetko", ale keď je to tak, ako píšeš, tak myslím, že sama to nezvládneš. Mám v rodine dievčinu, ktorá má podobné problémy. Už na strednej škole ju matka zobrala k psychiatričke. Ja som myslela vtedy, že je to priskoro, aby také mladé dievča bralo lieky, ale inak sa asi nedalo. Teraz chodí na vysokú školu, je pod kontrolou psychiatričky, berie lieky naďalej. Postupne znižuje dávky.... Ale takto zvláda štúdium, inak by to asi nedokázala

Ale zase niekedy mi o nerobí problém. Neviem, nechcem byť označovaná ako "psycho.." a brať ešte lieky.

Myslim, zeby si mala navstivit klinickeho psychologa. Tieto "bloky" sa daju pekne zvladat za pomoci psychoterapeutickych sedeni, kde sa zistuju v prvom rade podnety, priciny, ktore sposobuju tieto stavy a cielene sa s tym úpracuje na sedeniach.

Urcite by som ako prvorade nevolila medikamentoznu liecbu, ktora je podla mojho nazoru bez psychologickeho vysetrenia a terapii este predcasna.

alaya1 Vám to napísala úplne presne....plný súhlas

Vôbec neviem, kde a čo? Neviem na koho sa mám obrátiť. Momentálne študujem v ČR (druhýkrát). Rodičia to nevedia, proste si myslia, že som hanblivá, že už by som mala z toho vyrásť, nájsť si kamarátov a pobyt tu bude príjemnejší. Nemám komu veriť, nemám nikoho, komu by som to mohla povedať.

Zjavne ťa tvoje predchádzajúce skúsenosti s ľuďmi poznačili, tá šikana ti spôsobila pocity menejcennosti a neschopnosti. Musíš si uvedomiť, že každí je svojim spôsobom jedinečný, nikto nie je dokonalí, má svoje chyby, komplexy a tie veľakrát prenáša do svojho správania.. Nerieš to prečo boli tí ľudia takí čo sa k tebe nepekne správali. Aj oni boli niečim ovplyvnení. Skús im to odpustiť, odbremeniť sa od toho aby si mohla plnohodnotne žiť ďalej. VŠ nie je všetko. Možno by si potrebovala len zmeniť odbor, možno potrebuješ sa dať najprv do poriadku duchovne a potom riešiť školu. Tam sa môžeš stále vrátiť. Každá jazva potrebuje čas na zahojenie.. Myšlienka psychológa nie je zlá. Tam sa len z toho všetkého vyrozprávaš. Nebola by si prvá, ktorá takého lekára navštívila. Doktor lieči ale Boh uzdravuje.. nechcem ťa odradiť od návštevy lekára necháp to tak. Hovorím len o svojej skúsenosti, mne dáva silu Boh, všetky nepríjemné pocity, skúsenosti odovzdávam pri rozhovore s Bohom. Želám ti veľa pekných dní.. Boh ťa žehnaj..

Okrem vyhľadania psychológa skús o svojom strachu, či tréme, povedať otvorene aj zopár spolužiakom, keď budeš vedieť, že o tebe toto vedia, strach nebudeš až tak veľmi cítiť. Odpovedať pred 150 ľuďmi je ťažké, aj pre menej "hanblivých", je tu aj strach zo zlyhania, je to zložité. Skús na prednášky chodiť a nacvičuj si vystupovanie na verejnosti tak, že keď nebudeš niečomu rozumieť, sama sa prihlásiš a opýtaš sa. Čím viac skúseností získaš, tým menej strachu budeš cítiť.

Tiež mi jeden človek hovoril, že zabudni nato, vždy je na svete niekto, kto sa má horšie ako ty, nech ma nezaujímajú hlúpe reči a posmešky ľudí, hoď to za hlavu, ale tu nejde o mozog, ale o moje "telo"? Proste ono, začne sa tak divno triasť, na tvári ako keby tiky. Hovorili mi tiež, že ak sa niečoho bojím, mám ísť za tým a tým strach prekonám (tj. ako keby ste povedali človeku, ktorý sa bojí výšok, choď na najvyššiu budovu a kukaj stále dole)..Neviete aspoň o nejakom dobrom odborníkovi?

Ak mas zaujem o psychoterapeuticku liecbu/ pomoc psychologa/, najjednoduchsie je, zistit si napr. cez internet zoznam psychologov v tvpojom meste. Zavolaj a povedz, ze sa chces objednat na vysetrenie. Neplati sa za to nic, ak mas zdravotne poistenie, zoberies len katricku poistenca.

Mne je zrejme, ze o tychto veciach nemas chut sa zhovarat s nikym, je to prave priznacne pre tieto" bloky", nakolko inu definiciu tvojho problemu na zaklade len tvojho opisu nie je korektne tu uvadzat.
Ak niekomu doverujes, zver sa s tym tomu cloveku, ale myslim si, ze priciny a dosledky su riesitelne len za pomoci odbornika.
Nemysli si vsak, ze sa to pri 1. stretnuti vyriesi same, je potrebna tvoja spolupraca a hlavne otvorenost voci terapeutovi.

Tréma je veľakrát spôsobená nedostatočnou prípravou - potom z toho vyplýva to chvenie, lebo nie som si istý výsledkom ako to dopadne, ale príprava je aj to, že si predstavíš, ako odpovedáš pred veľkým publikom. Alebo si to skús pred zrkadlom.
Potom sú tu také "vychytávky" rečníkov:
1) dbať na to, aby si si uvoľnila čelusť (ak je tam nejaký blok zo strachu), lebo to ovplyvňuje reč - aby si nehovorila ticho a sekane, a následne z toho by si bola zasa viac strémovaná.
2) pred začiatkom reči sa tréma dá trocha zjemniť tým, že sa zameriaš na toto:
2x za sebou cez nos zhlboka nadýchneš a vydýchneš a pri tom druhom výdychu zároveň
začať reč...
3) Moja 85-ročná stará mama hovorí, že ak máš trému, tak si mysli, že sú to "kapustné
hlavy".....nie že by to myslela v zlom na ľudí, ale že ti neublížia...(každý môže mať také
isté problémy pred publikom) Ja som si to v mysli hovorila a keď som si to predstavila, tak mi to
bolo smiešne, až som sa uvoľnila.

No a ďalší problém, nerada telefonujem, lebo niekedy mi vypadávajú základné slovíčka (čo je trapné), emailová komunikácia je tiež obmedzená, lebo "zase" napíšem email, a bude vypadať štylisicky divný, a keď tam prídem tak niekomu to rozprávať a pritom plakať, lebo ma to vždy rozplače...Sama to hold nezvládnem

Vies, my ti s tym tu odborne pomoct nemozeme. Na stanovenie presnej priciny, dosledkov je potrebne vykonat viac testovani, kde pri psychologovi ty na prvom sedeni vypracujes viac testov, podrobis sa vstupnemu rozhovoru, kde psycholog aj na zaklade pozorovani spravania sa, mimiky a pod. bude lepsie a odbornejsie poznat tvoj stav. Tu ti mozeme poskytnut skor laicke rady, ktore vsak nie vzdy su osozne pri specifikacii daneho psychickeho problemu.

Myslim si, ze nemeskaj a telefonuj uz teraz radsej, ako travit cas na porade. Navsteva psychologa je diskretna, ma povinnost o tom co mu povies mlcat, to sa obavat nemusis.

Pardon. Nemala som sa komu posťažovať. Ale ďakujem aspoň za snahu.

Preco pardon? Koli comu ta ironia? Ved sa snazim ti pomoct, aby si vyhladala odbornika, Pisala si, ze hladas pomoc, nie- vypocutie. Zelam vsetko dobre.

Meichan, ak máš chuť, vyrozprávaj sa aj tu, viac ľudí má skúsenosti so sociálnou fóbiou, môžu ti odovzdať svoje skúsenosti. Aj tebe sa uľaví. Sama píšeš, že niekedy ten problém nie je, teda si vieš, kedy máš kontorlu nad fóbiou, kedy zlyhávaš. Pozri si tento článok http://www.psychoterapia-sk.sk/dokum...ormacie/SF.pdf
Určite však vyhľadaj psychológa.

Písala: Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či nemáte niekto skúsenosti s týmito "chorobami".

To nebola irónia, ja viem, že by som mala vyhľadať pomoc, ale nie je to až tak jednoduché pre mňa. Ale ďakujem za všetky rady, veľmi si ich vážim.

Neviem, či to nie je mimo témy, ale možno pomôže...

Desatoro duševného zdravia
1. Prijímam sám seba!
Poznaj sám seba, svoje, dary, prednosti i slabosti. Váž si sám seba, ale neber sa príliš vážne.

2. Hovor o tom!

O tom, čo ťa trápi, čoho sa bojíš, čo si vyčítaš, o svojich smútkoch, ale i radostiach, o úspechoch.
Zdieľaná starosť je polovičná, zdieľaná radosť je dvojnásobná.


3. Buď aktívny!

Život je rieka, raz plávame s prúdom, raz proti nemu. Vždy je za čím ísť a pred čím utekať. Kým sa hýbeme žijeme, a naopak.

4. Uč sa novým veciam!

Stále je čo spoznávať a učiť sa. Skúsenosť je neprenosná. To, čo zvládame nás blaží, to čo nezvládame, aspoň sme vyskúšali.

5. Stretávaj sa s priateľmi!

Príbuzných si nevyberáme, ale priateľov áno. Sympatia, náklonnosť, kamarátstvo, priateľstvo, láska su zdrojom opory a radosti života.

6. Rob niečo tvorivé!

Géniov je málo, ale tvorcom je každý z nás. Tvoriť môžeme v ateliéri, i záhrade, v divadle, i v dielni. Proces je dôležitejší ako výsledok. Výtvor možno skritizovať, ale to, čo pri tvorbe zažijeme nám nikto nezoberie.

7. Zapoj sa a pomôž!

Pohyb kridiel motýľa v jednom kúte sveta môže spôsobiť búrku na opačnom konci. Zaujímaj sa o to, čo sa deje vo svete. Politika, ekológia, charita, pomoc tým, ktorí to potrebujú dávajú zmysel nášmu vlastnému životu.

8. Neváhaj požiadať o pomoc!

Ak cítiš, že tvoje bremeno je pritažké, bolesť prisilná, strata priveľká, strach neznesiteľný- nehanbi sa požiadať o pomoc. Odborníka, alebo len spriaznenú dušu, niekoho kto prežil podobné trápenie.

9. Oddychuj a uvoľni sa!

Práca šlachtí, ale môže aj zabíjať. Uč sa aktívne i pasívne oddychovať, nachádzať nové zdroje radosti a uvoľnenia. Pre niekeho veselá spoločnosť, pre niekoho samota, pre niekoho špost, pre iného príroda. Aj dobré jedlo a pitie, či iné slasti vyvažujú stres všedného dňa.

10. Zdolávaj prekážky!

Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy a možnosti osobného rastu. Čo nás nezabije...a je potom čo rozprávať vnúčatám.

11. Neboj sa snívať!

Snívajme v noci i cez deň. V snoch sa môžeme vznášať a dokázať úžasné veci. Nie všetky sny sa na šťastie naplnia, ale niektorým sa môžeme aspoň priblížiť.

12. Ži teraz a tu!

Príliš mnoho minulosti nám bráni vzlietnúť a primnoho budúcnosti nám nedovolí pevne sa rozkročiť na zemi. Ži teraz a tu najlepšie ako vieš, lepší život nemáš.


A, že je tých prikázaní dvanásť?

Proste nikto nie je dokonalý!!!


Tak si zoberte ponaučenie. Vždy existuje cesta. Aj ja som ju videla. No skončila pre mňa tak nečakane rýchlo, bolestivo, neuveriteľne, neplánovane...A ty duša moja odpusť mi, že som ťa posledné roky tak týrala a tým trpelo potom aj moje okolie. Zabudla si na pár pravidiel v tej svojej hmle.

Vyskusaj aj nejake alternativne metody...nemusis sa hned cpat chemickymi liekmi, niekedy zaberie aj kombinacia terapia+fytoterapia alebo nieco podobne. Mam s tym velmi dobre skusenosti.NAjma ale to ale treba ventilovat a komunikovat snejakym blizkym clovekom (terapeutom) vid vyssie...Drzim palceky! Zvladnes to! Da sa s tym nieco urobit

tu máte zoznam licencovaných psychológov, ktorí sú registrovaní v komore psychológov. stačí si vybrať http://register.komorapsychologov.sk...ologov-skp.php