ja mam to iste aj som chodila k psychologicke a nepomohlo len som utratila kopec penazi hmm ;o( hmm stále bojujem ...;o(

Tak ako som uz vyssie spomenul, nepodcenovat ale ani neprecenovat pomoc od psychologov.... Vyskusaj aj aletrnativnu medicinu. Mam s tym vyborne skusenosti .1... V zasade ale treba o tom neustale hovorit a vyrozpavat sa niekomu, komu doverujes. Na pricine mozu byt skutocne aj toxicke mikroorganizmy skyte v tele. Existuju poadne a centra kde to dokazu s velkou uspesnostou pekne a diskretne risit len treba urobit prvy krok a odvazit sa, uvidis ze to tak ani "neboli" a ulava sa dostavi ke uvidis svetielko na druhej strane tunela mam par tipov, ale to tu by som nerozoberal. Ak citis potrbu napis mi na mail a nico vyskusame hlavne hlavu hore! A drz sa zasady z pesnicky p. Hammela : nemusime mat vela, staci ak sme drzitelmi ciela ! Drzim palceky!

....len, aby ste potom aj tak alternatívne nedopadli....písal som o tom už viackrát
RE: Pavel Horák - mne keby ste napísali, že citujem Vás "...mám pár tipov, ale to by som tu nerozoberal, ak cítiš potrebu napíš mi a niečo vyskúšame" tak mám o Vás obraz vopred utvorený
pacientov, ktorí išli a "niečo vyskúšali" máme žiaľ plné ambulancie, tým chcem povedať, že naše intervencie do nášho zdravia by nemali byť systémom "prídite a niečo vyskúšame" pretože som presvedčený o tom, že takto postavené je to hazard so zdravím až životom. Pri všej úcte, ale myslím si, že ak by Vaše dieťa malo štyridsiatky teploty a dusí sa, tak keď ho priveziete do nemocnice tak keby Vám službokonajúci doktor povedal "položte ho sem a voľačo vyskúšame", tak asi by ste ho hne´d od tiaľ brali

Mily Peter, dakujem pekne za vas nazor a respektujem ho v plnej miere! Urcite by som nikumu neoporucal "skusat" nieco len tak... Ak ma clovek vazny zivot ohrozujuci stav je urcite namieste najprv navsteva u prislusneho profesionalneho lekara. Ja som mal na mysli skor nieco ine. Hovorim z vlastnej skusenosti. Ak vsetky dostupne prostriedky a metody dnesnej zapadnej mediciny neuspeli. Vtedy clovek skusa dalej, napr. Aj cestou alernativnej liecby....nemal som ani v najmensom umysle znevazovat vsak pracu nasich odbornych lekarov. Je to len slobodnom rozhodnuti a zodpovednosti kazdeho z nas. Ak za mnou niekto prisiel s dietatom v 40 st. Horuckach urcite by som to riesil odkazom na navstevu prislusneho lekara, inak by to bolo mozne povazovat za hazard.mozno ak by sa tieto stavy opakovali periodicky by som v prestavke medzi dvoma krizami "skusil" alternativu ,je to takto uz zrozumitelnejsie? Je to skor o celostnom pristupe k cloveku, na co v sucasnej situacii ma malo lekarov dostatok casu trpezlivosti a mozno aj priestoru (myslim casoveho).

Ahojte,
rad by som nasiel touto cestou ludi - spolubojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat a spolocne bojovat proti socialnej fobii. Mam celkom jasnu predstavu, ake temy a aktivity by sme preberali, to vsak az casom. Na zaciatok by sme sa spoznali a dohodli aky smerom a tempom by sme sa snazili napredovat a vzajomne sa motivovat.

Ak ta uz nebavi sediet doma a utapat sa v strachu zo socialnej stranky zivota, naber posledne zvysky odvahy a sebazaprenia, a napis mi prosim na mail socfobik@azet.sk
Budem sa tesit na Vase maily

Sociálna fóbia je strach z určitého sociálneho, medziľudského kontaktu. Ty ludi trpiacich socialnou fobiou nabadas, aby sa ti sami ohlasili a prisli medzi cudzich ludi.Chcem sa ta opytat, ci mas opravnenie vykonavat terapeuticke sedenia na eliminovanie, ci odburavanie tohto fobickeho stavu a ak ludia trpia socialnou fobiou , alebo na zaklade coho si dospel k presvedceniu, ze si schopny to napravat.

plný súhlas,
tiež ma to napadlo, že na tejto vete SocFobika: citujem "....touto cestou ludi - spolubojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat...." niečo nesedí
veď predsa ten, kto má sociálnu fóbiu nebude reagovať na inzeráty typu poďme sa vzájomne stretávať, prečo? lebo má sociálnu fóbiu

V prvom rade dakujem za konstruktivny nazor, a kritiku. Nie som ziaden odbornik a ani sa za neho nevydavam. Vychadzam zo svojich vlastnych skusenosti, prezitych situacii a poznatkov z absolvovanej terapie - cim chcem len povedat, ze mam predstavu do coho sa pustam.

Samozrejme, ze skupina by bola o vzajomnej podpore a motivacii v snahe postupne sa vymanovat zo svojej komfortnej zony - ved uz len prist na stretnutie bude obnasat iste sebazaprenie. Pre ludi bude hlavne podstatne, ze budu mat socialny kontakt, ziskavat spatnu vazbu, rozvijat socialne zrucnosti, ucit sa vystupovat v kolektive, prejavit sa, prezentovat svoje nazory a prispievat do diskusie.

Tiez postupne nadobudat akysi nadhlad ci povedomie, ze mnohe situacie vyhodnocujeme skreslene na zaklade akychsi naucenych predsudkov ci vyhybaveho spravania. V jednoduchosti sa budeme snazit zapracovat na skutocnosti, ze aj napriek pochybam a strachu, clovek so SF dokaze fungovat v kolektive a je len na nom, ci na tom bude chciet dalej pracovat a zlepsovat sa, alebo mu bude lepsie ostat vo svojej ulite. Kazdy mame v sebe inak nastaveny hnaci motor, ine postoje a ambicie, preto by sme sa na zaciatku snazili zosuladit v ramci moznosti. A ak to niekomu nebude vyhovovat a radsej ostane vo svojej komfortnej zone doma, tak jednoducho este nedozrel do tohto stadia a potrebuje viac casu, prip. uz odbornejsiu pomoc. Takze pocitam aj s tym, ze nie kazdemu to sadne, ale verim ze vacsine ano.

Na tom vyssom leveli mam v plane, ze by som vonku oslovoval ludi s nejakou jednoduchou otazku a ukazal tak ostatnym, ze to ide. A aj pripadna trapna situacia je sucastou zivota, velmi rychlo pominie a casom sa na tom da uz len pousmiat. Vzdy sa jednoduchsie vystavuje takymto situaciam ak ludia vedia ze za nimi stoji kolektiv ludi s rovnakym cielom, a takisto to iniciuje akusi dravost ukazat, ze na to mam tiez a dokazem to. Mozno nie hned, ale casom sa aspon pokusim.

Ja len maličkú pripomienku .
Nie som odborník príslušného zamerania , no nedal si jednu infošku a tou je miesto vzájomných stretnutí .

Mám totiž za to , že ak sa jedinec s fóbiou odhodlá vyjsť medzi ľudí , tak to ešte neznamená , že zvládne aj tú cestu na samotné stretnutie .
Ten zvyšok je síce pekný , ale asi aj obtiažny ...

Vdaka za upozornenie, islo by o stretnutia v Bratislave.

A jasne, ze to nie je jednoduche. Vo vseobecnosti jednoduche cesty nevedu daleko. Ak chce clovek nieco zmenit, skvalitnit, zlepsit, byva to obtiazne... Takze to beriem ako skutocnost, ktora je v zivote skratka pritomna.

Kde chces tieto sedenia uskutocnovat, mas na to priestor? A v konecnom dosledku, co to bude tych potencionalnych ludi stat.? Bues to robit za poplatok? Neviem, ci si uvedomujes, ze lavirujes na velmi citlivej ploche, nakolko ani vystudovany psycholog nemoze viest terapie, kym si nedoplni vzdelanie o psychoterapeuticke zrucnosti.

Prajem ti veľa síl.

Mozno som to tak explicitne nenapisal. Nepokusam sa o odbornu terapiu a ani nebudem. Skupina nebude organizovana pre ludi, ktori maju silnejsiu a vaznejsiu formu, to uz zo samotnej podstaty "stretnutie s cudzimi ludmi" vyplyva a prirodzene sa odfiltruje. Tym chcem povedat, ze absolutne nemam snahu "fusovat" do psychologie ako takej.

Ide mi len o stretnutia s ludmi, ktori pocituju isty diskomfort v spolocnosti, maju strach sa prejavit vo vacsom kolektive, prezentovat svoje nazory ci postoje, chcu si precvicovat svoje socialne zrucnosti, dostavat na seba spatnu vazbu - pretoze mnohokrat vidime tieto situacie skreslene.

Absolutne nemam v plane tieto veci nejakym sposobom spoplatnovat, pretoze mne samemu to tiez prinesie akesi "zdokonalenie sa" vo vystupovani v kolektive a tiez potrebujem na spomenutych veciach popracovat.

Dakujem, sily su len neviem ci bude zaujem zo strany ludi.

Vyznacila som pasaz z tvojho prispevku, nad ktorou som sa zamyslela. Ako chces tych ludi diferencovat? Ako zistis, kto ma aku formu SF, aku intenzitu fobickej reakcie a nasledne zvolavas ludi pomocou internetu a mas predstavu, aka velka ma byt ta skupina? Mozno sa ti neprihlasi nik, mozno 150-200 ludi. Ako chces 200 ludi so SF vtesnat do jednej skupiny a pritom tito ludia maju prave problem s tymi skupinami.
Ak tato tema nie je zart, alebo trik na inu cinnost a myslis to vazne, mas este vela nezodpovedanych otazkok, nie je take lahke riadit a usmernovat skupinu ludi aj profesionalovi a v takej Dg. to plati uz dvojnasobne.

Ahoj, dakujem za konstruktivnu kritiku, a ocenujem ak vieme diskutovat na urovni, a vzajomne sa neosocujeme.

Myslim, ze diferencovat nebude treba, to sa udeje prirodzene. Kedze ludia s intenzivnejsou, ci silnejsou formou uz v principe nebudu reagovat na stretavanie sa v skupine a to bez odbornika. Svoj problem budu chciet skor riesit individualnou formou s psychologom, resp. z ich pohladu jednoduchsou a radikalnejsou formou a to farmakoterapiou u psychiatra.

Moja cielova skupina su ludia, ktori dokazu fungovat v beznom zivote, avsak pocituju ze kvalita ich zivota po socialnej stranke je mierne limitovana a chcu na nej zapracovat. Sam sa nachadzam v podobnom rozpolozeni a myslim, ze je lepsie na tom zapracovat spolocne ako kolektiv s identickym cielom. Kde sa vieme vzajomne podporit a motivovat, a podstatna je zmienovana spatna vazba, aby sme situacie videli z roznych uhlov pohladu.

Nemam ziadne priestory a ani ich neplanujem riesit. Blizi sa leto a tak sa vieme stretavat vonku, niekde v parku, pri Dunaji ci v kaviarni.

Zaverom chcem povedat, nemam inu moznost ako oslovit ludi so soc. fobiou, len prostrednictvom internetu. A nechap to prosim ako zvolavaciu akciu, je to skor myslene ako navrh, resp. myslienka nad ktorou sa kazdy slobodne zamysli a v pripade zaujmu ma oslovi. Naozaj za tym nie je co viac hladat.

P.S. V zahranici funguju podobne skupinky celkom normalne, myslim ze aj v Bratislave nieco podobne par rokov dozadu existovalo. Preto som sa ako iniciativny clovek do toho dal, kedze momentalne nemam informacie, ze sa nieco podobne organizovalo.

Moje prispevky nie su v ziadnom pripade kritika, ani kontruktivna. Skor debata, ci diskusia na temu, v oblasti ktorej sa pohybujem. Takze ty mas ciel zoskupit ludi s rovnakym problemom na nezavazne stretnutia, pokecat si, mozno pri kave, ci mineralke, napr. pri brehu Dunaja. Ak ide len o pokec, debatu, vymenu nazorov, skusenosti , proti tomu sa neda nic namietat. Namietala by som skor, ak by islo o planovane terapeuticke sedenia, bez patricneho vzdelania a praxe. Zelam ti, aby si spoznal aj inych ludi s podobnym problemom a travil s nimi prijemne volne chvile.

Daj si do googla v BA Vavilovova 22. Tiež tam existovala kedysi takáto svojpomocná skupina,
možno aj existuje, uvidíš čo ti povyskakuje na googli, aj napr. PhDr. Dušan Fabián ešte s jednou psychologičkou tam vykonával sedenia s petržalskou nezamestnanou mládežouv dopoľudňajšícvh hodinách, to bola skupina možno s tridsiatimi i viac mladými naraz. To bolo tesne po revolúcii asi rok, bola som pozvaná i s pár ďalšími ľuďmi.
Je zaujímavé, že to miesto poskytuje "azyl" podnes pre aktivity nápomocné ľuďom. I to by mohlo byť možno jedno z riešení, kde sa v zime dá napr. legálne stretávať, nemusí mať každý na kaviareň. Miestnosti sú na prízemí, je vidno von, nie je tam stiesnený pocit. Koberce, kreslá. Veľké okná, závesy. A je to prakticky v centre.

Moja známa navštevovala psychologa trápila sa viac ako 10 rokov, a teraz funguje skoro normálne. Občasne užívala aj lieky ale tie jej tak nepomohli.