§ 1

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Podľa čl. 51 je možné domáhať sa uvedených práv len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Inšpekcia práce je systém orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré zabezpečujú uvedené ústavné práva zamestnancov. Inšpekcia práce má svoje významné miesto aj z hľadiska medzinárodných dokumentov. Dohovor MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí v čl. 9 ustanovuje, že dohľad nad vykonávaním právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov a pracovným prostredím sa má zabezpečiť vhodnou a primeranou sústavou inšpekcie práce.

Základnými dohovormi MOP, ktoré komplexne upravujú systém inšpekcie práce, jej postavenie a pôsobnosť sú Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a v obchode (ďalej len „Dohovor MOP č. 81“), Dohovor MOP č. 129 o inšpekcii prácev poľnohospodárstve (ďalej len „Dohovor MOP č. 129“) a Protokol k Dohovoru o inšpekcii práce č. 81, ktorý rozširuje uplatňovanie Dohovoru MOP č. 81 na činnosti v sektore neobchodných služieb, ktorými sú činnosti vo všetkých kategóriách pracovísk, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Zákon upravuje systém inšpekcie práce, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a postavenie inšpektora práce tak, ako to predpokladajú uvedené dohovory MOP.

Okrem klasického výkonu inšpekcie práce, ako dozoru nad dodržiavaním najmä pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnostia ochrany zdravia pri práci, zákon upravuje aj pôsobnosť inšpekcie práce pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov. Podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú inšpektoráty práce orgánmi dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Inšpekcia práce vykonáva dohľadaj nad dodržiavaním zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) a zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov. Výkon dohľadu nad týmito dvoma zákonmi presahuje rámec funkcií systému inšpekcie práce podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129.

§ 2

Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 81 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129 je hlavnou funkciou systému inšpekcie práce presadzovanie (vynucovanie) právnych ustanovení o podmienkach práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce. V súlade s uvedenou hlavnou funkciou systému inšpekcie práce je upravený obsah výkonu inšpekcie práce ako

· dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
· vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie a
· poskytovanie bezplatného poradenstva.

Pracovnoprávnymi predpismi sú právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy a ich obsah. Základným pracovnoprávnym predpisom je Zákonník práce. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, je pracovnoprávnym predpisom aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pr ivýkone práce vo verejnom záujme. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave sa vzťahuje Zákonník práce ak zákon č. 462/2007 Z. z.o organizácii pracovného času v doprave a o zmene doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neustanovuje inak.

Ďalšími pracovnoprávnymi predpismi sú zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní je pracovno právnym predpisom procesného charakteru a má svoje vnútorné mechanizmy riešenia sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy a sporov o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivýmzamestnancom a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie predrozhodcom. Z uvedených dôvodov sa javí dozor nad dodržiavaním zákona o kolektívnom vyjednávaní inšpektormi práce ako problematický.

Vzhľadom na delegovanú pôsobnosť Zákonníka práce na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa osobitne upravuje dozor nad dodržiavaním zákona č. 400/2009 Z. z.o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa §146 Zákonníka práce, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca a je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Osobitná úprava dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnostia ochrany zdravia pri práci v odseku 1 písm. a) treťom bode má skôr praktický význam vzhľadom na veľký rozsah týchto predpisov.

Základné právne predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú Zákonník práce, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe týchto zákonov bolo vydané veľké množstvo vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov ako napríklad

· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostnýcha zdravotných požiadavkách na pracovisko,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciami,
· nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pripoľnohospodárskej práci,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie,
· vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach,o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,
· vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 184/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je dozor nad dodržiavaním zákona č. 82/2005 Z. z.o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kontrolu podľa uvedeného zákona okrem inšpektorátov práce vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinya úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dozor nad dodržiavaním záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv by sa mal zamerať na plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom z dôvodu, že tieto nároky sa uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávnych vzťahov a rozhodujú o nich súdy. Plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom, má režim vynucovania plnenia upravený v zákone o kolektívnom vyjednávaní a to prostredníctvom sprostredkovateľov a rozhodcov.

Výkon dozoru nad plnením povinností ustanovených v § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kontrola plnenia povinností zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie a zamestnancom, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca alebo hudobného umelca (hráča na dychový nástroj), ktorých cieľom je umožniť získať týmto zamestnancom doplnkový výsluhový dôchodok.

Vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v odseku 1 písm. a) vychádza z čl. 17 a 18 Dohovoru MOP č. 81 a z čl. 22 a 24 Dohovoru MOP č. 129 podľa ktorých osoby, ktoré porušujú právne ustanovenia, ktoré vynucujú inšpektori práce alebo zanedbávajú ich dodržiavanie podliehajú právnemu konaniu a primerané tresty za porušovanie právnych predpisov ustanoví vnútroštátny zákon. Tento zákon upravuje vyvodzovanie zodpovednosti v § 12 ods. 2 a v § 19 a 20.

Poskytovanie bezplatného poradenstva vychádza z čl. 3 ods. 1, písm. b) Dohovoru MOPč. 81 a čl. 6 ods. 1, písm. b) Dohovoru MOP č. 129, podľa ktorých funkciou systému inšpekcie práce je aj poskytovať zamestnávateľom a pracovníkom odborné informácie a rady o najúčinnejších prostriedkoch dodržiavania právnych ustanovení. Poskytovanie poradenstva fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi je síce nad rámec citovaných článkov dohovorov ale súvis ís pôsobnosťou na výkon inšpekcie práce vymedzenej v ods. 2.

Vyňatie pracovísk Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu z pôsobnosti tohto zákona a výkon inšpekcie práce na pracoviskách uvedených v odseku 4 ich orgánmi inšpekcie práce je upravený v súlade s čl. 2 Protokolu k Dohovoru o inšpekcii práce č. 81, ktorý takéto úplné alebo čiastočné vylúčenie z pôsobnosti Protokolu umožňuje pre uvedené subjekty. Vyňatie pracovísk, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu z pôsobnosti tohto zákona vyplýva z čl. 22 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a z čl. 31 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.