Mne pripadá logické, že keď sa na niečom dohodne, tak to má aj určený dátum platnosti od kedy. Do tej doby, čo bolo, to bolo!

Keď ste mali schôdzu 28.1.2013, tak nemôže to rozhodnutie platiť od 1.1.2012.

Máte možnosť sa do pätnásť dní obrátiť na súd, aby zrušil rozhodnutie SVB zo dňa 28.1.2013. Ak áno, tak náklady za teplo sa za rok 2012 rozpočítajú pomerom 10 : 90 %, čo by malo byť efektívne pre dom.

Typická reakcia tých v dome, čo s teplom plytvajú. Dôsledok? Na druhý rok a vôbec v budúcnosti, načo by som sa snažil menej odoberať tepla, však to ostatní zaplatia rovným, dielom.

Tiež tvoja reakcia je typická. Keby som bol vedel, tak by som nešetril. A do budúcnosti ani nebudem. Dôsledok? Vyššia spotreba domu, teda aj náklady.

Ale čo, šak je to 50 : 50, teda ani tak, ani tak. Ani ryba, ani rak. A načo sú vám potom tie merače?

Zmyslom by malo byť, aby peniaze nútili vlastníkov, vykurovať v čo najmenšej odchýlke od priemeru korigovaných jednotiek, tie sú výsledkom monitoringu kto sa ako podieľa na vykurovaní domu, bytov, prezentujú to či vlastník bytu s teplom plytvá, ale aj to či prehnane nešetrí, nevykuruje byt radiátormi vo svojom byte. Takto spravajúci ľudia, by mali platiť čo najviac z nákladov domu, aby si upravili svoj počet korigovaných jednotiek, tí čo nekúria smerom hore, a tí čo prekurujú smerom dole. Ono sa to síce deje, ale nie s jednotkami, ktoré vyjadrujú hodnoty jednotiek, ks, ktoré spôsobilo teplo. Ale s peniazmi a to demoralizuje Vlastne vyrovnáva úhrady nákladov v jednotlivých bytoch! Že?

Vďaka za odpoveď, ale o čo sa opieraš, pri tvrdení, že spätne sa to nemôže tak rozhodnúť. Mne to tak tiež vychádza, je to môj názor, ale hľadám predpis. Ak vieš poradiť aj ten, budem rada ..

O moju logiku a o našu parlamentnú demokraciu. Či už ľaví, alebo pravý, ak chceli zmeniť zákon, museli určiť aj ukončenie toho pred tým ich zákonom. A to nejak tak nejde.

Keď sme tu neboli, ale teraz sme, tak vtedy ste tu vy neboli, ale my.

A to odvolanie na súd 182/1993, §14, odsek 4

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Montér, ale šak oni rozhodli o rozúčtovani, rozpočítaní pomerom 10 : 90 %. Ak sa im nepozdáva môžu ho zmeniť v určitý deň, v deň keď sa konala schôdza a rozhodlo sa od kedy, a tým aj do kedy. Podľa mňa od 21.8.2013 môžu, teda musia, ak hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom 50 : 50 %.

Úhrady za plnenia už musia byť evidované od každého bytu zvlášť, teda nie je čo rozúčtovavať, mená byť čo. Rozúčtovať sa musia náklady za služby, plnenia. Ak sú rozúčtované náklady za plnenia, služby, môže, musí Zhromaždenie schváliť ich vyúčtovanie voči zálohovým úhradám za plnenia. Ak majú na účte nedostatok peňazí z čoho ich vyplatia? Môžu sa dohodnúť na odklade vyúčtovania, vyplatení preplatkov. Dôsledok vyúčtovania sú preplatky, alebo nedoplatky. Či nie?

Rozúčtovanie je jedna vec a vyúčtovanie druhá vec!

Vlastníci môžu všetko, však je to ich majetok, ten dom, aj peniaze! Či nie?

Konečné úhrady za teplo budú známe až v marci, keď dodávateľ tepla vystaví tzv. 13 faktúru - môže to byť aj dobropis.
Zhomaždenie teda mohlo zmeniť pomer rozúčtovania, nakoľko výsledok, teda náklady na kúrenie ešte celkom nie je známy.
Samozrejme, že prevažná časť - fa za 12 mesiacov, ale, ale ...... a to je rozhodujúce.
V zákone sa nehovorí či sa hlasuje vopred, logicky by to tak malo byť, ale, ale a ďalšie ale. Čo nie je zakázané, je dovolené a v zákone sa píše --- podľa rozhodnutia vlastníkov.
Teda súhlasím aj s jnovota.
Týmto nechcem viesť ďalšiu polemiku so sitom, logika sem, logika tam - zákon nepustí, pretože žiadny termín neurčuje - či vopred, či kedy vlastne.
Zhromaždene rozhodlo a to platí. Prehlasovaní môžu postupovať tak, ako už bolo v predcházajúcich príspevkoch napísané.

Správne, ak sa aj zadávateľka stotožní s názorom montéra, tak náklady za teplo v roku 2012 sa v ich dome rozúčtujú pomerom 50 : 50 %. Ak, ale využije svoje právo do 15 dní a požiada súd, aby rozhodol o platnosti rozhodnutia zhromaždenia SVB. Tak je to všetko na sudcovi ako rozhodne. Je to tak 50 : 50, či 10 : 90 %, alebo 50 : 50 %

Nevidím do svedomia sudcu.

my sme tiež zmenu rozpočitávania -odsúhlasili v janúári a platilo to retroaktívne za predchadzajúci rok .I nak ten čo obhajuje 90% spotrebnej zložky by sa mal nad sebou zamyslieť- nazvať ho sebcom je veľmi mierny výraz. Keď som odpojený od spoločného kúrenia, alebo mám veľmi výhodnú polohu bytu, alebo v byte mám zavreté radiatory- a chcem 90%, tak chcem kradnúť

A keby bol pomer opačný 90 : 10 %, toho čo má počet korigovaných jednotiek tri krát vyšší ako je priemer na jeho byt, toho by si ako, veľmi mierne nazval? Aby si ho nepoškodil jeho sebeckosť?

Ten pomer je celkom rozumný, len by si mali zabezpečiť podľa monitoringu, aby mali všetky byty na PRT zaznamenaný minimálne 30 % korigovaných jednotiek ich priemeru. Ak nie tak bytu ich dopočítať do jeho priemeru! Tých 90 % spotrebnej zložky by im spôsobilo odchýlku v úhrade nákladov tak -50 až -60 % od priemeru na jeho byt. Takže žiadny zlodej, ale reálne uvažujúci vlastník, ktorý efektívna odoberá teplo, a mal by to poznať aj na úhrade. Ale čím je vyššia základná zložka, tým je úhrada jednotlivých rovnomernejšia, spravodlivejšia, že?

sito- už som to tu raz písal- máme 60 - 40 a 4 byty mali úhradu od 360 do 400 eur za rok a na druhej strane 4 rovnaké 1340, 1310, 1100, 890. eur za rok Ak by sme mali pomer 10 - 90% rozdiely v uhradach by boli ešte priepastnejšie. Nie je celkom normálne, že jeden na rovnakom radiátore má aj 20 krát menej nameraných jednotiek ako druhý

Ivan, neodpovedal si mi na otázku, ale nevadí!

Napísal si tri vety:

Ak by sme mali pomer 10 - 90% rozdiely v uhradach by boli ešte priepastnejšie.

Pravda za sto percent!!!

máme 60 - 40 a 4 byty mali úhradu od 360 do 400 eur za rok a na druhej strane 4 rovnaké 1340, 1310, 1100, 890. eur za rok

Hneď mi začalo srdce inač klapať, keď si odhalil viac informácii. Čo mi hovoria? Ak ste len osem bytovka, možno je to tým, že dom je postavený tak, že na tie štyri byty svieti slniečko od jeho východu až do jeho západu. A to by bolo treba riešiť koeficientom nevýhodnej polohy. Ak to nie je tým, tak potom iná vec ma tlačí do stoličky, a keby nebola tak už by som na riť padol. Tak, 60 % podľa m2 máte. Ako tak pozerám, počítam, tak to ste strašne s tými štyrmi bytmi vykývali. Ak nekúril a uhradili len 360 €, teda 60 % priemeru na svoj byt a ten druhý byt 1 340 €, ktorého 60 % je tiež 360 €. A to je pomer 1 : 3,72.Tak to je veľký, veľmi veľký rozdiel!!! Čo robil? Musel? Leda, že prvý by bol garzonka 30 m2 a druhý štvorizbový 85 m2.

A netrklo ti, že ste vlastne tým nič nevyriešili, teda tým pomerom 60 : 40 %. Nezdá sa ti to ako sebeckosť. Vy nemáte teplo na prvom mieste. Peniaze, ani na druhom, tam máte m2. Teplo máte až na samom konci. Ak by ste mali teplo na prvom mieste, tak na druhom by bol výsledok pomerového merania v dome, teda zaznamenané, korigované hodnoty jednotiek, ks. ktoré zaznamenali merače na radiátoroch. Až na poslednom by boli peniaze. A tie je treba využiť na to, aby sa každý byt podieľal v čo najmenšej odchýlke od priemeru korigovaných jednotiek na svoj byt, teda na vykurovaní domu. Sám vidíš, že cez m2 to nie je tá správna cesta. Či?

Nie je celkom normálne, že jeden na rovnakom radiátore má aj 20 krát menej nameraných jednotiek ako druhý.

Táto veta sa mi zdá celkom logická. A aj správne uvažuješ! Len, má to jednu chybičku, pozeráš sa na to len z jednej strany, uhla! Uhla ti podstata, že tie namerané jednotky nespôsobia peniaze, tými sa vyššia teplota v dome, byte, miestnosti nedosiahne, ale dodané teplo. Ak to teda nie je postavením domu, ani veľkosťou bytu, jednotky, bytovej. Tak prečo to neriešite povinným počtom zaznamenaných jednotiek, či zákon, vyhláška vám to nedovoľuje? Ale áno! Proste, ten kto nekúri, alebo kúri nedostatočne, toho úhrada 60 % priemerných nákladov nedonúti aby kúril, prípadne aby viac kúril. K tomu jeho počtu jednotiek mu je treba pripočítať také množstvo jednotiek, aby uhrádzal minimálne priemernú úhradu na svoj byt. Jednoducho na ročnom vyúčtovaní musí vidieť, že sa mu neoplatí nekúriť, alebo kúriť nedostatočne.

Ono je to všetko na spoluvlastníkoch. Ten kto nekúri, vlastne poškodzuje len priamych susedov. Ostatných zvýhodňuje. Ale, ostatní svojím rozhodnutím môžu tomu zamedziť. Len to nesmie byť rozhodnutie o pomere 60 : 40 %. Ak áno, tak zasa pomôžu len sebe, nie tomu bytu, spoluvlastníkovi, vedľa ktorého sa v byte nekúri, tiež pod alebo nad tým bytom. Či?

sito -ani tebe sa nechce veľmi rozmýšľať a zapájať aj pamäť už som ti raz napísal naše zľávy za plohovo znevýhodnené byty- vtedy si ma aj "pochváli" a zobral späť "hovno vieš" Už som písal, že máme 54 bytov. Veľmi dobre viem, že ten ktorý prehnane šetrí, šetrí aj pre ostatných (cez základnú zložku rozpočitávania) Ide - ide - ide- tu len- len- len- o to aby boli rozdiely v platbách spravodlivejšie, čiže nie tak veľmi rozdielné, čo sa výšky úhrad týka. Ak by všetci nekúrili tak tam majú 15 st C v celom dome- tepelnú pohodu v celom dome vlastne zabezpečujú tí,čo zadiátory nezatvárajú. a veľa cvakajú.

Ivan, a to si ako na to prišiel, že sa mi nechce? Škoda, jooožin tu tému uzatvoril, tam som, myslím jasne vysvetlil ako pôsobí na rozpočítanie nákladov pomer x : x %.

Presne to čo uvádzaš, trápilo aj mňa a aj trápi, ale už len trošička, lebo som viac rozmýšľal ako ostatní. Nešlo mi len o platby za teplo, ale aj, najprv o teplo. A snažil som sa tak trocha prispôsobiť rozpočítanie v počítači tomu ako odobraté teplo do domu pôsobí v dome. To je vlastne čiastočné vyjadrené nameranými hodnotami na PRT. A to bolo, aj je pre mňa smerodatné. Ak nie, tak potom sú tie PRT zbytočné. A potom je dosť podstatný priemer, keď nás je štyridsaťdva. Od čohosi sa musíme odraziť. Len akým spôsobom, smerom?

Skúsim vysvetliť.

Určil som čiastku v percente na vykurovanie spoločných miestnosti a schodíšť, podľa priemeru počtu radiátorov v dome. V miestnostiach sú rozpočítané náklady podľa m2, je to 1,8 % z nákladov domu. Na schodišti taktiež, len rovným dielom na byt. Sú vo vchode rovnaké, ale ak niektorý vchod radiátor pri schodišti v suteréne nepoužíva, 0,6 % nákladov neuhrádza.

To ako pôsobí pomer x : x % , že tí, čo majú málo nameraných jednotiek uhrádzajú viac, a tí čo majú moc, uhrádzajú menej, to je aj v mojom spôsobe, ale len na 5 % nákladov a nie podľa m2, ale podľa počtu korigovaných jednotiek.

Ďalšia vec, ktorú pomer nerieši, môj spôsob áno. Je teplo dodané do bytov stúpačkami, ktoré merače neregisturjú, nemonitorujú. Je určené v percentách, 15 %, tie sú rozpočítané nie podľa plochy bytov, ale podľa plochy trubiek, stúpačiek, predsa na spodku sú hrubšie majú väčšiu plochu, viac tepla odvedú do bytov, postupne sa plocha zmenšuje, a posledný byt ju má najmenšiu Tak s tých 15 % nákladov platí najmenej, spodný najviac. Len tak pre orientáciu, spodný uhradí 76 € a vrchný 21 €. Pomer je 1 : 3,62. Ale ak majú byty rovnakú plochu, aký je pomer?

Jednotkám je určení minimálny limit a maximálny limit, ak sú tieto prekročené, jedno ktorým smerom, bytom sa pripočítavajú dohodnutým spôsobom jednotky ku korigovaným jednotkám, tým sa ostatná časť nákladov 77 % rozdelí na dve časti úhrada za odber tepla radiátormi a úhrada za nedodržanie limitov. Percento nie je určené, je závisle od prekročenia limitov korigovaných jednotiek. Vychádza to 62,51 : 14,49 %.

Ak pomer úhrady v percentách nezodpovedá pomeru 51,50 : 48,50 %, čo je pomer rozpočítania nákladov podľa m2 medzi vonkajšími a vnútornými skupinami bytov, tak sa do takéhoto pomeru úhrady napočítajú. Teda potom nie sú vonkajšie byty znevýhodnené. Ak majú jednotlivé byty rozdiely, aj veľké, tak podľa toho aký majú nameraný počet jednotiek.


Korekcie nevýhodnej polohy miestnosti sú napočítané bytom podľa súčtu koeficientu radiátorov vonkajších a vnútorných bytov, ich pomerom 56,64 : 43,36 %. Z rovnaké veci, rovnaké percento zohľadnenia, plus koeficient vzdialenosti bytu od fakturačného merača. Prečo? lebo ten kto viac kúri aj viac sa podieľa na zohrievaní, odovzdávaní tepla do bytov stúpačkami.

Počet nameraných jednotiek je rozpočítaný na všetky radiátory tak, že keď sa vynásobia koeficientami, radiátorov a aj koeficientami za polohu miestnosti tak všetky byty majú úhradu ako podľa m2. Reálne sa to v počítači dá spraviť, ale reálne namerané hodnoty nikdy tomu nebudú zodpovedať, ale treba počet nameraných jednotiek dosiahnuť v čo najmenšej odchýlke od priemeru. Ak sa dosiahne odchýlka +/- 40 % v korigovaných jednotkách, tak aj úhrady jednotlivých bytov budú v tej odchýlke. Nie len úhrady, ale aj teplo, samozrejme v istej tolerancii, nepresnosti. Presnosť nedokáže nikto, teda ani ja!

A aká je minimálna a maximálna úhrada? 190 : 1 015 €. Odchýlka od priemer -50,70 : 160,35 %.

Ak sa bytom, ktorým vychádza úhrada nad ich priemer bytu dosadia rozpočítané jednotky tak úhrady by boli 206 : 591 €. Odchýlka od priemeru -46,47 : 53,44 %. To už je celkom obstojné, či nie? Ako - tak teplo, ako - tak peniaze, že? Ale, nie sú to ti istí vlastníci. Tí majú úhrady 229 : 467 €. Odchýlka od priemeru -40,55 : 21,10 %.

Ako sa ti to pozdáva?

A rozmýšľal som ďalej, ako upozorniť v priebehu roka, vlastníkov na to, aby mali počet nameraných jednotiek v čo najmenšej odchýlke od ich priemeru. Teda aby sa mohli prispôsobiť tomu spôsobu rozpočítania dodaného tepla do domu a nákladov za to dodané teplo.

Ak sa niektorý, alebo niektorí vlastníci neprispôsobia, ich vec! Vec ostatných je dohodnutý spôsob rozpočítania nákladov. Či nie?

Keď bude čas, tak tu dám príklad maxima, minima a môj. Teraz nie som so správcom za jedno v jednej veci, až to vyriešime, potom.

Neviem ti poradiť či existuje nejaký predpis, ja som to riešila s ÚRSO, ten pán mi povedal len toľko, že by sa to nemalo odsúhlasovať spätne, avšak vyjadroval sa tak "mierumilovne", že nemalo by, no ale ....

Vysvetli im, ako majú tepelný most prikryť kožuchom. Všetci vlastníci nemôžu mať počet nameraných jednotiek v čo najmenšej odchýlke od ich priemeru. To ale ty vytrvalo ignoruješ. Každý byt má predsa iné tepelné straty, nielen kvôli tepelným mostom, ale počtu okien, stien s vonkajším prostredím. To že vlastníci majú zaznamenané rôzne hodnoty, i keď sa ich správanie nemusí diametrálne odlišovať, znamená, že tie PRNV predsa čosi len zaznamenávajú, aj keď strašne nepresne.
Ak by mali mat rovnakú (zrovnateľnu) zaznamenanú hodnotu dielikov, musel by si ešte rozkazovať vetru jeho SMERu a rýchlosti, slnku a zabezpečiť rovnaký pomer okien a stien bytu v obvodovom plášti, či dispozičné riešenie bytov...

Nie, zákonodarca nenecháva možnosť, zákonodárca to má v p...., a to dlhodobo. Je mu jedno, či väčšina terorizuje menšinu, či náklad domu na dodávku tepla je aspoň približne spravodlivo rozpočítaný, je mu to jedno. Podstatné je aby obyvatelia platili dane.
To, ako si rozdelíte náklad štát netrápi. A ak sa do toho zastarajú odborníci typu Kaník, Kufa, Kolesár alebo iná parlamentná čvarga, vždy vzíde z toho kôpka nezmyslov. Zákon o 182/93 je zhluk koko..n, ako žiaden iný zákon. To, čo predvádza ÚRSO, slúži na to aby teplárenská lobby mala miliardové zisky. Akože regulácia slúži na zdieranie konečných spotrebiteľov. Robia si z nás srandu, veď u nás je to tak.

Vždy to vyjde 1 : 1. V pláne, podľa pomerových rozdeľovačov tepla, nie podľa PRVN!!! Aká je skutočnosť? Však vidíš. 1. odchýlka +37 %; 2. odchýlka +145 %; 3.odchýlka -80 %; 4. odchýlka +41 %. Miestnosti sú to rovnaké, majú aj rovnako veľké okná, či aj kvalitu? Ten kto má kvalitnejšie, mal by to poznať na nameraných jednotkách, či nie? Plochy bočné sú rovnaké, len pod strechou k tomu ešte plafón. Zateplenie im robila jedna firma, všetkým bytom.

Som si istý, že keby si to dostal rozkazom, aj tak to nepochopíš! A budeš si mlieť svoje. sito nevie! Ale, vieeee!

No ta si mi za novota, nejaký je..

To len tak, očkom si odhadol, že zložité? Teba je potom škoda ... za novotu.

A fakty, ako, kratšie? Poslednú číslicu nenapísať? A bude to potom ešte, fakt? Fákt?

Niekedy je to, aj vo vedení.

sito toho vie viac ako hocikto iný, netvrdím že nevieš, ale napísal si aby mali počet nameraných jednotiek nie korigovaných.
Preceňuješ možnosti PRNV, a slepo v ne veríš. Z hovna neupletieš bíč, a podľa PRNV nerozdelíš náklady na teplo. Opakovať sa nemienim.

A čo ti ešte nejde do hlavy? Však ak vieš, ako sa to dá presne, tak daj do sveta!

Do domu bol dodané teplo, to teplo zanechalo meraním, lepšie monitorovaním na každom PRT nejakú hodnotu. Čim je hodnota vyššia, tým sa viac tepla dostalo do miestnosti. Ale každá hodnota je ešte upravovaná, korekciami. Keď súčet všetkých nameraných jednotiek, rozpočítaš tak, aby po korekciách mali všetky rovnaké hodnoty jednotiek, a rozpočítaš podľa toho náklady tak, budú mať tiež rovnakú hodnotu.

1. Byt. Rozpočítané 1 491; namerané 2 046; odchýlka +37 %.

2. Byt. Rozpočítané 864; namerané 2 061; odchýlka +138 %.

3. Byt. Rozpočítané 1 524; namerané 295; odchýlka -81 %.

4. Byt. Rozpočítané 1 503; namerané 2 124; odchýlka +41 %.

Ak rozpočítané jednotky prejdu koeficientami konečný počet jednotiek v každej miestnosti je 822 jednotiek, korigovaných. Cena za jednotku, jedno euro.

Ak namerané jednotky prejdu koeficientami hodnoty v jednotlivých bytoch sú

1. Byt. Namerané 2 046; po korekciách 1 210. odchýlka od napočítaných, korigovaných +47 %.

2. Byt. Namerané 2 061; po korekciách 2 102. odchýlka od napočítaných, korigovaných +155 %.

3. Byt. Namerané 295; po korekciách 171. odchýlka od napočítaných, korigovaných -79 %.

4. Byt. Namerané 2 124; po korekciách 1 246. odchýlka od napočítaných, korigovaných +52 %.

Jedna vec sú PRT, a aké si spoluvlastníci vyberú a či si vôbec vyberú? Nemusia!!!

Druhá vec sú získane čísla meraním, monitoringom.

Tretia vec je spôsob spracovania tých čísel.

Ty si toho názoru, a nie len ty, že treba tie čísla brať pri rozpočítaní nákladov za teplo do úvahy len v štyridsiatich percentách.

Ja som toho názoru, že spôsob rozpočítania nemusí byť spravodlivý, ale účelný. Účel by mal nútiť toho s -79 % aby sa viac podieľal na vykurovaní domu, teda aby bola jeho odchýlka pri nameraných jednotkách nie -81 %, ale menej, aby mal po korekciách odchýlku -50 %. A ten byt, čo má odchýlku nameraných jednotiek +138 %, aby mal odchýlku nie +155 %, ale len +50 %.

Mne nerobí problém pochopiť ten váš spôsob pomer 60 : 40 %.

Vám ten môj spôsob robí problém s chápaním? Veď je to jednoduché.

Vyše nad limit sa podieľaš na spotrebe domu, vyše platíš. Menej sa podieľaš na vykurovaní pod limit vykurovania, tiež vyše platíš. Ak nechcú platiť vyše, tak musia znížiť svoj podiel na vykurovaní domu, alebo zvýšiť v prípade nesplnenia minimálneho limitu.

Teda zmenšiť svoju odchýlku nameraných jednotiek od napočítaných jednotiek, pri rovnakej priemernej úhrade na jednotku, ktorá sa zhoduje s rpzpočítaním nákladov podľa m2, teda priemerom rozpočítaných nákladov.

Vieš?

Z hovna bič neupletieš, pravda! Ale aj to hovno je na niečo dobré, že?