Erika.1 Pekny den prajem, mala by som otázku ohladne zastúpenia majitelov bytov voci správcu. Moja otázka by bola, ci za jeden obytny dom, ktory má 3 schodiste, v kazdom schodisti 12 bytov, kolko moze mat doverníkov? Jedneho, alebo moze mat zvlast za kazde jedno schodiste? Ked napr. v jednom schodisti byvaly dovernik má znovu nadpolovicnú vacsinu hlasov, moze ostat doverníkom aj napriek tomu, ze na schodzi sa kazdí z podpísanych nezúcastní a prítomní, nadpolovicna vacsina si zvolí niekoho iného, povedzme jednu osobu?
Za odpoved dakujem, a peky den prajem
Do roku 2007 nebol v zákone 182/1993 spomenutý zástupca vlastníkov. Zvyčajne so správcom v družstevných domoch komunikoval predseda samosprávy za podmienok dohodnutých v zmluve o výkone správy. Od 1.7.2007 je v zákone uvedený odsek 4. Od roku 1.4.2010 ako odsek 5 bez zmeny textu.
(4) Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.“
Styk nie je rozhodovanie! Túto funkciu si presadili do zákona správcovia bytových domov, hlavne družstevných. Na čo ? Aby im robil poskoka. Doniesť, odniesť, rozdať, atď ... a správcovi stačí absolútne, aj len jeden! Vlastníkom nič nebráni si aj výbor zástupcov vlastníkov založiť, ale musí mať hlavu, teda predsedu výboru zástupcov a dohodnuté podmienky v zmluve o výkone správy.
Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu.
Ak mu ich správca poskytne, musí ak si to vlastníci presadia v zmluve o výkone správy!
Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy.
V súlade so zákonom 182/1993 a zmluvou o výkone správy, ktorá tiež musí byť v súlade s uvedeným zákonom.
Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.“
V súlade s § 14 môžu o všetkom rozhodovať len vlastníci bytov, spoluvlastníci domu. Ale vlastníci môžu na zástupcu vlastníkov, prípadne výbor zástupcov vlastníkov delegovať určité dohodnuté právomoci, aj voči správcovi domu.
Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“).
Zástupca vlastníkov si volia vlastníci bytov na schôdzi vlastníkov bytov, nadpolovičnou väčšinou, ak nie je dostatočný počet vlastníkov na schôdzi, tak po hodine trvania schôdze môže nadpolovičná väčšina prítomných vlastníkov bytov.
Vo vašom prípade 19 vlastníkov. Ak je 18 zúčastnených, tak po hodine 10 vlastníkov bytov. Ak menej ako 18, tak vždy väčšina. Samozrejme aj právomoci.
Môže sa aj písomne, ale podľa odseku 6.
(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
Prehlasovaný vlastník môže požiadať súd o zrušenie rozhodnutia vlastníkov o ktorom rozhodli v písomnom hlasovaním. Či mu aj vyhovie?