No tak upresnujem: syna vozim kazde rano na trening (to ho velmi bavi), odtial ide do skoly (osemrocne sportove gymnazium - velmi tam chcel ist), po skole ide opat na trening. Od tial ho vyzdvihnem a ideme domov. Ma 4 rocneho brata. Vychadzaju spolu tak na striedacku (ale myslim, ze ako normalni surodenci), raz su za dobre, raz sa hasteria. Jeho rezim po navrate je: 2 hodiny pocitac, potom sa musi venovat skole a povinnostiam s tym suvisiacich. To cez tyzden. Cez vikend - v podstate ma volny program, jedine co musi, je pomoct s upratovanim. Okrem tych dvoch hodin cez tyzden pri PC a casu ked sa pripravuje do skoly, sme stale spolu, rozpravame sa prevazne na jeho temy. Ked je problem, otvorene sa s nim diskutuje. Podla moznosti vedieme rozhovor rodicia - dieta, ked je manzel mimo, tak len ja a on. Kamaratov ma prevazne v skole, ale kedze byvame mimo BA (a tvrdi, ze je rad, ze sme sa prestahovali z BA) tak s kamaratmi je v kontakte hlavne cez ten PC. Kedze sportu ma cez den dost, doma ho uz nenutim ist von a hrat futbal, basketbal alebo tak. Penazi nemame vela ale ani malo, materialne je zabezpeceny tak, ze to co potrebuje dostane, nechyba mu, mimo dostane obcas aby sme ho viac-menej odmenili a mesacne vreckove dostava 10 EUR. Ked donesie poznamku, zakazem mu PC na cely tyzden, zakaz dodrzim. Este mu na krk "hodim" mladsieho brata - aby sa s nim hral, aby mu pomohol s jedenim, prezliekanim - toto neznasa, berem to ako trest pre neho. Kazdy vecer mi musi priniest na podpis ziacku knizku, kazdy den sa ho pytam co nove v skole, na treningu. Zakazdym jedina odpoved NIC, alebo NIC zaujimave. Obcas sa dozviem, ze sa pobili spoluziaci. Ked sa ho opytam, preco si nerobi ulohy, preco si ich neurobi aspon v skole pred hodinou - ostane na mna pozerat a jedine co zo seba vysuka je NEVIEM. Inak, ked je vsetko v poriadku tak sa mu pusa nezastavi.
Myslela som, ze ked sem napisem, tak mi ludia napisu, ze mali doma nieco podobne, urobili to a to, to u nich zabralo, to naopak nie. Ale vidim, ze poradit je podstatne zlozitejsie ako urobit zavery ako keby bol otec alebo vidia ho len ked mu davaju prechy. Napriek tomu vsetkym dakujem a prajem, aby sa v zivote nestretli s problemom, na ktory dostanu taketo odpovede (cest Zabinke, ktorej dakujem uprimne)