prosim

Nepros. Tym vzbudis zaujem iba takych, co povodne necheli odpovedat ale teraz zacnu nieco tarat dve na tri, ako napr. ja teraz. Ak by niekto z prihlasenych mal k teme co povedat, uz by to urobil. Ak chces pouzit Poradu na aspon trocha seriozny prieskum, musis vydrzat aspon 2 - 3 dni, kym sa sem postypne prihlasi viac ludi. Ked budes tlacit na pilu, dostanes odpovede, ktora asi nebudu mat moc statisticku hodnotu a take si mozes napisat aj sama.

žena,24r.,vydatá, 1 dieťa,
Asi preto že to domáce zvieratko nepotrebuje Nutrilon za 700,- a plienky za 500,-

chlap, 36 r., slobodný,ale 4 roky zadaný, bezdetný.
2 psi, asi preto, lebo zatiaľ sa nám nedarí, a musíme to riešíť pomocou lekárov. A zatiaľ je to zrejme kompenzácia.

tak prispejem aj ja svojou štatistickou vzorkou, stále slobodná, 41, dve deti, a psa tiež, dievča a včil buď z toho múdre

Táto téma ma prekvapila. Som na Porade už dlho a prebrali sa tu rôzne témy. Ccca 80 % odborných - veľa som sa naučila, veľa som si pomohla a snáď sa niekomu zišli i moje rady. Zbytok tvorili témy na odľahčenie (vďaka za ne) a problémy, s ktorými sa stretávame v súkromí. Lenže čo má táto téma spoločné s účtovníctvom a ekonomikou? Asi si niekto zmýlil stránku na internete. Nuž čo, aj to sa stáva. Ešte že nie často.

liptacik, je to zaradene v rozne porady-domacnost, myslim ze tam je to OK. aj recepty na kolace sa tu preberaju, nefrflem, ked nechcem, temu necitam

k teme aspon okrajovo - moj nazor - smith to dobre vystihol, domace zvieratko je podla mna akasi kompenzacia dietata. clovek ma potrebu starat sa o niekoho, mat radost a citit opatovanu lasku. dieta nesie so sebou toto vsetko, ale aj velku zodpovednost. nie kazdy sa na to citi, docasne si zaobstara domace zvieratko a ked sa zivotna situacia (kariera) zlepsi, odhodla sa na dieta.

Tiež máme v rodine takýto mladý pár,ktorý uprednostnil zatiaľ psa pred dieťatkom.pritom majú už po 30 rokov a nie je to z dôvodu nejakej kariery a pod.,no zatiaľ sa o to ani nepokúšajú,že ešte majú čas a nie su na to pripravený.Neuvedomujú si,že s vekom môže nastať nejaký problém a potom už detičky ani nemusia byť.Myslím si,že je to aj vec pohodlia.

žena, 25 rokov, slobodná, bezdetná, šťastne žijúca vo vzťahu 6 rokov

Detičky neplánujeme, zatiaľ. Ja som toho názoru, že dieťatko budem mať vtedy, keď mu budem môcť dať "všetko", čo bude potrebovať a želať si. Zatiaľ ten pocit nemám a zatiaľ mám čas, si myslím....

zena, 24, zadana 9rokov, vlastna domacnost a pes skoro 4-ty rok

ZuzanaP: tiez patrim do tej skupiny. Chcem mat dieta, ked budeme zabezpeceny a nebudem musiet dietatu vysvetlovat ze nemozeme kupit to a to, lebo na to nemame zvysne korunky. (zas jasne ze nemusi mat vsetko, odtial-potial)

Psika sme si zaobstarali ked som nemala tolko roboty a moj chlap bol vecne v praci a ja sama doma. Na dieta som sa necitila, tak sme zvolili psika. Dnes mam prace podstatne viac ale ponahlam sa za "mladym" (ako ho volame v rozhovoroch) a sme na neho obaja velmi naviazany. Ale sme spolu uz tak dlho, ze hadam aj deti pomaly pridu, ale dali sme si podmienku ked budeme v rodinnom dome. Rovnako az v RD "mam dovolene" chovat psiky a rada by som bola keby tuto lasku so mnou zdielali raz aj moje deti. Ja som ako dieta psika nemohla mat a tak si to kompenzujem teraz

Tak aj ja prispejem mojím názorom:
Žena, 27, 6 rokov vydatá, bezdetní a druhý psík.
Od začiatku sme sa s manželom zhodli na tom, že ešte si počkáme na deti. Najprv to bola zaneprázdnenosť a teraz zlá bytová situácia. Chcem mať dieťa vtedy, keď si ho môžem "dovoliť", ako z časového tak aj finančného hľadiska (z toho finančného začínam trochu poľavovať). Prvého psíka sme si zobrali preto, lebo by bol inak utratený. Tohto roku nám zdochol a tak sme si zobrali iné šteniatko. Hlavne z toho dôvodu, že sme si už zvykli na psa a aj na stráženie.
Niekoho názory typu: "sprostá" to žena, ak bude staršia možno nebude môcť mať deti... ignorujem, pretože sa mi to zdá nanútenie, resp. ľakanie tej ženy. Ja len toľko: veľa žien nemôže mať vlastné deti a veľa detí nemá vlastných rodičov...

žena vydatá 41, tri deti, pes 1 rok v byte .... je to nádhera mať plný dom, zábava, radosť, jasné že aj starosť ... nemenila by som nič z toho .... dnes sa veľmi špekuluje najprv chceme zabezpečenie, prácu, byt, ja viem je to ťažké, ale úprimne bolo to niekedy ľahšie????? ... každá doba má svoje, keď sa vrátim spätne tiež to nebolo jednoduché, tiež sme riešili prácu, bývanie, hypotéky neexistovali, kúpiť sa dalo len keď som vystála s deťmi dlhý rad pred tovarom.... takže je to o tom chceme zodpovednosť a vychovávať deti alebo máme radšej pohodlie?

žena, rozvedená 2 roky, 43 rokov, 2 psi v byte 8 rokov
Súhlasím s predchádzajúcim príspevkom. A myslím si že je to o POHODLÍ a o strachu prijať zodpovednosť. Ľudia túžia mať pri sebe "niečo", čo je od nich závislé, čo ich zbožňuje, čo sa na nich teší, čo môžu rozmaznávať. Na druhú stranu - je to morbídne čo teraz napíšem - psa sa v konečnom dôsledku môžete zbaviť, keď vás moc zaťažuje alebo ho zle vychováte. Vychovať dieťa nie je žiadna sranda, je to najväčšia zodpovednosť na svete. A takmer žiadnu rolu pri tom nehrá materiálne zabezpečenie rodiny. Mám osobné skúsenosti s rodinami, ktoré boli na tom hmotne veľmi dobre, dali deťom všetko čo mohli a čo chceli - a z detí majú ožranov a grázlov, neschopných sa postarať ani o seba ani o druhých a už vôbec nie o rodičov, ktorí im dali všetko čo mohli. A poznám aj rodinu, kde bolo detí 5, kde museli každú korunu 3x obracať, ale všetky deti vedia robiť, vedia sa o seba postarať a asi nepoznám súdržnejšiu rodinu.
Na druhú stranu - ani sa nedivím ani neodsudzujem tých, ktorí chcú s deťmi počkať. Viem, že ja by som si vedela dieťa v tomto veku inak "užiť", ale nie preto, že mám naň viac peňazí.

Ako sa to za pár rokov zmenilo... za mojich mladých čias sme nad takým nerozmýšľali...či máme kde bývať a za čo kúpiť plienky a či máme na to, aby sme splnili deťom všetko ,čo si prajú ...

A postupne sme mali všetko..najprv deti, potom byt, škrečky , psíka... teraz ešte sme relatívne mladí, deti majú svoj život a my si ten náš užívame sami so zajom...

Svojim príspevok som sa len zamyslela, neodsudzujem myslenie a správanie dnešných mladých. Byť tak mladá , možno si to zariadim celkom opačne . Ale s tým ,ako sme si to zariadili my ,som spokojná.

Dnes je moderné mať dieťa až keď:
-mám dobrú prácu
-dobre zarábam
-urobím kariéru
-budem mať byt, rodinný dom
-budem zabezpečená
-užijem si
-budem naň pripravená
-budem mu môcť dať všetko
-..........

a keď ten deň príde, aby Vám práve negratulovali k 60-tke.

Žena, 41 rokov, vydatá, 2 deti, v byte: 1 pes, po presťahovaní v RD: 2 mačky, 1 pes (teraz + 4 štence, jedno si možno necháme).
Kočky (mne vekovo blízke) nado mnou už napísali všetko, čo by som aj ja chcela napísať.
Takže ja už len toľko: na dieťa nikdy nie je "vhodný čas". My sme o tom toľko nepremýšľali. Keby sme premýšľali, možno sme bezdetné doteraz.

ked sledujem, ako sa má môj "maličký" 20-ročný synáčik okolo našich dvoch štvorlabkových mačacích pershingov, ako sa im venuje, ako sa o ne stará,tak som si istá, že sa tak isto dobre bude mať aj okolo svojich detí ktoré raz dúfam bude mať... ono sa hovorí:"kto nemá rád zvieratá,nemá rád ľudí"...a niečo tom asi bude

Viete, tie, ktoré už deti majú, vravia, že zlá finančná alebo iná situácia nie je dôvod na to, aby sme nemali deti. Tie, ktoré tie deti ešte nemajú, si zas myslia, že počkajú na správnu chvíľu.
Ale ono je to tak, že nikdy dopredu nevieme, či sa správne rozhodneme, či už mať alebo nemať dieťa. Ono sa to určite mení a formujem počas "pochodu". A tie, ktoré už tie deti máte, mi dúfam dáte za pravdu.

Lenže voľakedy to mali mladí jednoduchšie aspoň trošku. Naši keď sa zobrali, dostali mladomanželskú pôžičku, byt. My keby sme sa vzali, tak dostaneme akurát sobášny list. Tento rok sme sa presťahovali do svojeho, stálo nás to kopec úsilia, nervov, peňazí, ale nebanujem. Dokonca aj trošku uvažujem nad dieťatkom, ale neviem si predstaviť, ako by sme to finančne zvládali. Ja platím hypotéku a drahý poplatky za byt. Keby som zostala doma s bábätkom, tak mi rodičovský príspevok nepokryje ani výšku hypotéky, čo ma momentálne najviac odrádza (štve ma, že všetko sa točí okolo peňazí). A ani nemáme starú mamu, ktorá by sa mohla o vnúčatko starať.

S týmto neviem celkom súhlasiť. Zastávam názor, že ani onoho času to nebolo lahšie ako teraz. Dostať byt nebolo lahšie ako teraz, skôr by som povedal, že horšie. Vtedy neboli byty do osobného vlastníctva, iba družstevné. A to veru sa niekedy čakalo aj 15 rokov, kým v poradovníku sa človek dostal na popredné miesta, kde mal šancu na byt.
Skôr si myslím, že v spoločnosti sa vytratil duch spolupartičnosti. Prečo je pre dnešnú mládež nepredstaviteľné viacgeneračné bývanie. Ani ja nie som starý, a veru som zažil, keď v 3 izbovom byte sme žili tri generácie. A veru vtedy bolo najveselšie.