Fajčila som ako "turek". Prestala som zo dňa na deň, ale viac než pol roka som o tom rozmýšľala a asi štyrikrát som sa neúspešne pokúšala. Potrebovala som sa na život bez fajčenia pripraviť najmä psychicky.

Mala som strašné abstinenčné príznaky. Cigareta mi navonok nechýbala, chuť som nemala, telo však klamalo, každý druhý alebo tretí deň som mala zimnicu, alebo horúčku, nevládala som vstať z postele a pod. O kašľaní ani nehovorím a po schodoch som sa doslova vliekla. Bolesti v krku a na hrudníku ma sprevádzali asi rok.
Najhorší problém bol - "čo s rukami", odrazu boli prázdne a niečo mi chýbalo. V noci som mala sny, že som ukradomky fajčila, tak aby ma nikto nevidel, čo je smiešne, pretože nikto mi to ani vyčítať nemohol.
Až raz sa mi stalo, že došiel človek, ktorému neskutočne páchlo z úst - taký pokazený dych. CIGARETY. fujky

No a bonbónik: strašne som pribrala. V priebehu mesiaca. Teraz už mám vďakabohu svoju váhu naspäť.
Raz sa mi stalo, že som mala strašnú chuť na cigaretu, a to na skúškach z matematiky - v zimnom i letnom semestri. Chuť som potlačila a bola som na seba veľmi pyšná. A som až doteraz. Viac než desať rokov nefajčím.

Ináč, často sa pristihnem, že pero, ak nepracujem, držím ako cigaretu.

Deedee130 - piaty deň je úspech, vydrž, budem ti držať prsty.

Treba len silnu volu a nekupit cigarety. Ja som fajcila skoro 20 rokov a prestala som zo dna na den. Ak mas abstaky, ovonaj cloveka, ktory fajci. To je hnus.

..nikotín je droga ako každá iná a ak organizmu uberieš to, na čo je navyknutý, určite sa ozve a to sa práve deje tebe..telo si žiada to, čo dostávalo, ale tvoj rozum musí byť silnejší a ak sa nechceš vrátiť k fajčeniu, musíš tie príznaky abstinencie nejako "nahradiť,aspoň do času, kým budú slabšie...preto podla mňa nie je dobre prestať odrazu, ale začať znížením dávok,vtedy si telo ľahšie zvykne...a nebude strašiť podobnými stavmi..
..udržuj si pevnú vôľu, choď von na vychádzky, častejšie medzi ľudí a nejaké aktivity pre ruky nájdi, aby si ich zamestnala..vydrž-ak si sa už na boj dala, treba ho vyhrať!..

Pri mojom narodení, otec prestal fajčiť zo dňa na deň, t.j. zo 40 ks na nulu. Nikdy som ho s cigaretou nevidela, ani by som si ho nevedela predstaviť.

V prvom zamestnaní som sedela s tromi kolegami - fajčiarmi. V zime to bolo najkrutejšie. Hnala som to na odbory, vtedy sa nič nedalo v tomto smere robiť. Dva roky stačili nato, aby som ako pasívny fajčiar dostala návyk. Pri trojdňovom sviatku sme išli do prírody, keď som začala spomínať, že mám na niečo chuť, ale nevedela som to hneď identifikovať. Na dym z cigariet.
Chválapánubohu, že už s fajčiarmi ľudia nemusia dnes zápasiť.

Každý je iný , ale skús sa pozrieť ...

http://www.porada.sk/t29270-ako-prestat-fajcit.html