aký je váš názor? podľa mňa by to nemal byť problém, pretože v Dánsku sú skutočne vysoké životné náklady.

nuž môj názor, neviem aký má vysoký príjem z Dánska. Ja si myslím, že by s tým nemali byť žiadne problémy, určite pri tomto výpočte nejde do straty.

Ja nevidím žiadny problém. Čo zákon umožňuje, treba využiť. Kým bude kurz Sk/EUR taký aký je, budú riadne veľké čísla...

dakujem. príjem ma okolo 1,7 mil Sk. takže by to malo byť ok.

Náhodou si nemusí v Dánsku nahlásiť stálu prevádzku?

On spolupracuje s Poskou firmou, pre ktorú vykonáva činnosť v Dánsku (na živnosť). V takom prípade vraj nemusí.
Chce tam ale vykonávať aj inú činnosť (fotografovanie) a to už sa musí nahlásiť v Dánsku.

ešte by som požiadala o Váš názor pre spomínaného živnostníka.

Na Slovensku si platí aj mesačne internet (ked chodí domov, aby mohol byť online - pracuje s počítačmi, internetom).

Môže si dať do nákladov celú mesačnú faktúru, alebo iba alikvotnu čiastku, kedy sa zdržiava na Slovensku? Ja si myslím, že celú. Čo vy na to??

dakujem

Ak internet používa pre účely podnikania, tak celú sumu. Ak internet používa aj rodina, mal by si to rozdeliť na súkromnú časť a časť ktorá patrí do jeho nákladov. Akú hranicu nechať na rozdelenie - napadá má vnútorná smernica o rozdelení používania internetu. Inak je to výlučne na jeho rozhodnutí.

Rada by som sa vrátila k tejto téme.

Ak teda živnostník je v Dánsku. Je tam vkuse aj 3-4 týždne. Má nárok na stravné a vreckové za každý kalendárny deň alebo za každý pracovný deň?

dakujem.

nieco sa mi mari......183 dni v roku je nejaka hranica ktoru zivnostnik nesmie prekrocit, ak pracuje v zahranici na slovenskú zivnost...doplnte ma!!!!!!!!!!!

Je potrebné pozrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s danou krajinou - čo hovorí o vzniku prevádzkarne. Od doby vzniku prevádzkarne musí zdaňovať príjmy v danej krajine a potom samozrejme aj v SR (záleži taktiež od zmluvy - buď sa uplatňuje vyňatie príjmov alebo zápočet). Podľa mňa nezáleži na tom, pre ktorú krajinu pracuje (ak je poľská firma), ale v ktorej krajine pracuje (Dánsko).

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Dánskom:

Čl.15
Závislé zamestnania


1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak

a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b) odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo na účet zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko či sídlo v tomto druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v tomto druhom štáte.

3. Odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.

4. Ak osoba majúca bydlisko v Dánsku poberá odmeny zo zamestnania vykonávaného na palube lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave konzorciom Škandinávskych aerolínií (SAS), podliehajú také odmeny zdaneniu len v Dánsku.

Je to jediný odsek, kde sa hovorí o 183 dnoch. Je ale vykonávanie živnosti závislé zamestnanie?

Možno som úplne mimo, tak ma prosím opravte.

Môžem Vás poprosiť o reakciu?
dakujem

Podľa mňa živnostník nevykonáva závislú prácu. Závisla práca by mala byť taká práca, ktorá sa nevykonáva vo vlastnom mene. Napr. zamestnanec (závislá činnosť) plní príkazy nadriadeného, vykonáva činnosť na strojoch zamestnávateľa. Takýto problém sa vyskytuje aj na Slovensku ak vo firmách robia na živnostenský list.
Neviem, aký je výklad pojmov v zmluve - čo je závislá činnosť. Môžem Vám napísať vlastnú skúsenosť z ČR, možno Vám to trochu pomôže.
SZČO, ktorá má iba slovenský ŽL, vykonáva práce v ČR. (Rozdiel oproti Vášmu príkladu je v tom, že prácu v ČR vykonávajú jeho zamestnanci).
Po uplynutí 183 dní sa musel registrovať na finančnom úrade ako plátca dane z príjmu. Od tejto doby sa mu začal počítať obrat na registráciu DPH. Samozrejme, že podáva DP dane z príjmu v ČR a zároveň započítava tieto príjmy v DP SR. Zároveň platí daň zo závislej činnosti za zamestnancov v ČR - aj pre nich platí, že ak sa zdržujú v ČR viac ako 183 dní, musia tam zdaňovať svoje príjmy. Iná je otázka poistenia. Sociálnu poisťovňu je potrebné požiadať o vystavenie formulára - myslím že E101.
Možno som napísala to, čo je Vám jasné. Ja som začala robiť učtovníctvo takému živnostníkovi hneď po vstupe do EÚ a trvalo skoro rok, kým sme zistili ako máme postupovať.
Skúsim si nájsť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a prečítať si ju.
Chcem sa však uistiť, či to dobre chápem. Živnostník fakturuje zo slovenskými údajmi podľa ŽL dánskemu odberateľovi?
Ako v tom však figuruje poľská firma, ktorá ho do Dánska "vyslala"?

Živnostník faktúruje pre poľskú firmu, prácu robí ale v dánsku.
trošku pomôžem: Zákon č. 53/1983 .

Prečítala som si zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Dánskom. Máte pravdu, že o 183 dňoch sa píše iba pri závislej činnosti. Neviem však pod čo by spadala SZČO. Je tam síce výklad pojmov, ale neviem z toho vybrať SZČO.
Keďže ide o dosť vysoké príjmy, a predpokladám, že takéto budú aj naďalej, skúste sa spýtať právnika na jeho výklad tejto zmluvy. Možno sú k tomu aj pokyny niektorej zo zmluvných strán a vedel by to riešiť daňový poradca. Ľutujem, že som nepomohla. Nechcem Vás zavádzať zlými radami, zmluva s Dánskom je trochu iná ako s ČR.

Ďakujem.

Chcem poprosiť aj o iný názor,ak by sa niekto vyjadril.
V prílohe som si dovolila vložiť spomínanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Nie je tam podľa mňa jednoznačne napísané, že živnostník si musí po 183 dnoch zriadiť prevádzku.

Čo mi poradíte:
1. Predpokladať, že vznik prevádzky v Dánsku nie je potrebný - budem mať pre výpočet diét počet skutočne strávených dní v Dánsku
2. Radšej urobiť cesťáky tak,že sa "zmestia" do tých 183 dní.

Strašne moc dakujem za každú odpoved.

Poradí mi niekto prosím?

dakujem

prosím, prosím