http://www.najpravo.sk/clanky/vraten...o.html?print=1

Ad 3) Podľa zákona o rodine (§ 78 ods. 1) je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery (clausula rebus sic stantibus). Ak takáto zmena spôsobí vznik dlhu, napr. tým, že bolo súdom znížené výživné z dôvodu zmeny pomerov v neprospech poskytovateľa výživného (rodiča povinného poskytovať výživné) a to spätne odo dňa zmeny pomerov, vznikne nárok na vrátenie výživného. Zmena pomerov môže nastať zo subjektívnych, ako aj objektívnych príčin. Súd musí skúmať, či ide o relevantnú zmenu, ktorá ovplyvňuje majetkové pomery a schopnosti povinného pri plnení vyživovacej povinnosti. Najčastejšou príčinou je strata alebo zníženie príjmu povinného.

Zákon o rodine v tomto prípade rozlišuje, či ide o dieťa maloleté alebo dospelé, prípadne či ide o výživné spotrebované alebo nespotrebované.

Zákon výslovne ustanovuje, že ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (§78 ods. 2).
Toto ustanovenie zákona tak výslovne rieši situáciu, keď ide o vyživné pre dieťa, ktoré je maloleté a navyše, takéto výživné bolo spotrebované. Súd musí v rámci dokazovania zisťovať, či bolo výživné spotrebované alebo nie. V prípade ak sa zistí, že výživné pre maloletého bolo spotrebované, nevzniká povinnosť takéto výživné vracať. Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté v zmysle Občianskeho zákonníka (dosiahnutím veku 18 rokov, výnimočne uzatvorením manželstva od 16 rokov), súd
neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného. Zákon o rodine tak poskytuje väčšiu ochranu práve maloletému dieťaťu, a to prostredníctvom zásady ,"spotrebované výživné sa nevracia".

Viem, že už ubehla dlhá doba ale chcem vedieť Váš názor.
Podal som námietky proti exekúcii a súd námietkam vyhovel.
Po dvoch rokoch, mi prišla ďalšia exekúcia na výživné. Podal som námietky proti exekúcii. Po roku súd námietky proti exekúcii zamietol.

Odôvodnenie súdu:
Po preskúmaní podaných námietok súd dospel k záveru, že povinný vo svojich námietkach síce uviedol, že nemá voči oprávneným žiaden dlh na výživnom a naopak, že má preplatok na výživnom v sume 440.00 €, no neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu alebo by bránila jeho vykonateľnosti alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Pretože išlo o dobrovoľnú vôľu otca uhradiť vyššie výživné ako mu bolo súdom uložené a ide o spotrebované výživné, ktoré sa nevracia, námietky povinného v exekučnom konaní sú neodôvodnené a nesvedčia o tom, že si povinný plnil svoju povinnosť riadne a včas tak, ako je uvedené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule – rozsudok okresného súdu.... Skutočnosť, že povinný dobrovoľne zaplatil vyššie výživné, než bolo súdom uložené ako to uvádza vo svojich námietkach, nebráni oprávneným domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní (t.j. nebráni vymáhateľnosti nároku oprávnených), nakoľko spotrebované výživné, ktoré povinný uhradil dobrovoľne vo vyššej sume, nie je možné považovať za preplatok.
Tvrdenie, že som platil dobrovoľne výživné vo vyššej sume, nie je pravdivé. V rozsudku okresného súdu, ktorý pani sudkyňa uvádza v odôvodnení, je tiež uvedené, že povinnému vznikol preplatok na výživnom.
Súd mi určil výživné pred rozvodom. Pri rozvode sudca určil rovnakú výšku výživného ako pred rozvodom. Vôbec nerešpektoval zmenu pomerov, zhoršil sa mi zdravotný stav a musel som zmeniť prácu. Podal som odvolanie (len proti výživnému) a platil som výživné podľa právoplatného rozsudku pred rozvodom.
Krajský súd mi znížil výživné a bolo právoplatné dňom rozvodu (spätne). Preto mi vznikol preplatok na výživnom.
Stále ten istý súd, prvá sudkyňa námietkam proti exekúcii vyhovela. Po dvoch rokoch druhá sudkyňa v tej istej veci, v novom konaní, námietky proti exekúcii zamietla.
Pre každého sudcu platia iné zákony ?