Vlastník veci (aj nehnuteľnej) je podľa zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (aj scudziť!). Na základe uvedeného teda po subjektívnej hmotnoprávnej stránke bol akt dispozície s vlastníckym právom vašej matky ako vlastníka bytu, ktorý tento poskytla ako záloh banke, ktorá na základe tohto zabezpečenia schválila a poskytla hypotekárny úver tretej osobe zákonný. Otázne však je, či vaša matka tento (podľa mňa pre ňu veľmi nevýhodný) právny úkon vykonala slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak by ste vedeli preukázať opak, jednalo by sa podľa zákona o absolútnu neplatnosť daného úkonu. Dovolím si nesúhlasiť s vašim konštatovaním, že daná tretia osoba nevlastní žiadny majetok. Poskytnutie hypotekárneho úveru presumuje následnú kúpu nejakej nehnuteľnosti (napr. bytu, domu, pozemku, adm. budovy, etc...) a tak po finalizácii procesu hypotekárneho úveru mala nadobudnúť alebo aj nadobudla tretia osoba nejaký nehnuteľný majetok; ibaže by sa jednalo o čerpanie tzv. "amerického" hypotekárneho úveru, ktorý úver je v podstate bezúčelový, ale viazaný na zabezpečenie nehnuteľnosťou. alebo tretia osoba už vlastníctvo ku kúpenej nehnuteľnosti previedla na inú osobu. Ak tretia osoba nadobudla pri procese hypotekárneho úveru do vlastníctva nehnuteľnosť, je možné, v prípade ak hodnota kúpenej nehnuteľnosti podľa ZP postačuje na krytie zvyšku úveru, po jej súhlase (ktorý si však nemôžete vynútiť) a následnej akceptácii banky záložné právo preniesť z nehnuteľnosti vašej matky na nehnuteľnosť vo vlastníctve tretej osoby. Záverom ako výhodu vidím aj skutočnosť, že hypotekárny úver je už splácaný 7 rokov a tak za toto obdobie sa splatila aj časť jeho istiny a tak je väčší predpoklad, že zostatkovou sumou istiny sa zmestíte do hodnoty nehnuteľnosti tretej osoby.