Citoval si prislusne ostanovenie zakona a pravdu povediac nic ine sa k tomu neda moc povedat, treba aplikovat v praxi to, co je tam napisane
Ale podme na to takto: Umyslom zakonodarcu bolo definovat ten stav, ked spolocnost je v takej financnej situacii, ked ani spenazenie celeho majetku by nepostacovalo na uhradenie vsetkych zavazkov. Zaroven je podmienka existencie minimalne dvoch veritelov.
Povedzme si uprimne, ze je to dost nestastna formulacia. Poprve, neriesi zakon situaciu, keby mala spolocnost len jedneho veritela, a to hoci aj s niekolkonasonmym dlhom voci majetku. Je to totiz bezna situacia, ked spolocnost ma zavazky voci spolocnikovi, ale ziadne ine. Vtedy nevznika povinnost konkurzu, ale je zmarena likvidacia, nakolko nie su uspokojene vsetky zavazky. Na druhej strane hovori zakon o vsetkych zavazkoch. Nie splatnych, ale vsetkych. Takze nesplatne uvery, leasingy, pozicky a ine cudzi zdroje. Tato definicia vie situaciu celkom skreslit.
Neda sa povedat, ze na ktore polozky sa mas zamerat. SUvahu musis vnimat ako celok, pricom nestaci sledovat len zostatok na syntetcikych uctoch, ale aj skladbu tychto zostatkov (napriklad existencia viacerych veritelov). Na druhej strane ako likvidator musis zachovat odbornu starostlivost a neopierat sa len o otvaraciu suvahu pri vstupe do likvidacie, ale skontrolovat aj spravnost ocenenia majetku. Mozno neboli vytvorene opravne polozky a majetok davno nema taku hodnotu ako je uvedene v uctovnictve - tym padom moze byt splnena podmienka predlzenia. Opacne sa moze stat, ze nehnutelnost ma vyrazne vyssiu hodnotu, ako je v uctovnictve a tym moze prave zaniknut podstata predlzenia.
PS: Ak sa nenahnevas, je to predlženie a nie predĺženie. Spoločnost zostava rovnako dlha, len ma viac dlhov, než unesie