Exekútor doručil oznámenie o začatí exekúcie na základe návrhu oprávneného na súd, proti exekúcii však je možné podať námietky do 15 dní od doručenia oznámenia o začatí exekúcie. Námietky boli podané proti výkonu exekúcie v zákonnej lehote, súd však o námietkach rozhodol uznesením až o 6 mesiacov.

Podľa môjho názoru je exekútor viazaný upustiť od výkonu exekúcie a zastaviť výkon až do rozhodnutia súdu, nakoľko výkon exekúcie je podmienený preverením skutočností uvedených v námietkach súdom, a preto sa postupuje ako v prípade podania odvolania a súdom vydané poverenie tým nie je vykonateľné až do rozhodnutia súdu vo veci námietok. Vo veci by malo byť irelevantné že exekútor už má poverenie od súdu, exekútor je poverením viazaný a súčasne je viazaný ochraňovať práva nielen oprávneného avšak aj povinného, a podanie námietok má odkladný účinok k výkonu exekúcie. A preto, exekútor sa má zdržať pristúpenia k zrážkam aj uvaleniu záložného práva do rozhodnutia súdu, ako je to v prípade podania odvolania.

Môže exekútor, napriek tomu že súd o podaných námietkach ešte nerozhodol, pristúpiť k zrážkam zo mzdy aj založiť majetok povinného po dobu od podania do rozhodnutia súdu vo veci podaných námietok?

Ďalšia otázka:
Ak bol uspokojený nárok oprávneného úhradou pohľadávky na účet exekútora, a exekútorovi doručil povinný požiadavku o zastavenie a ukončenie exekúcie, kto je povinný podať návrh na súd na ukončenie exekúcie, oprávnený, exekútor alebo povinný? Súčasne sa pýtam, je povinný exekútor v takom prípade zrážky vykonávané zo mzdy aj záložné právo zrušiť, a zdržať sa pokračovania vo výkone exekúcie? Nárok na odmenu a trovy exekúcie predsa prizná exekútorovi až súd v konečnom rozhodnutí o ukončení exekúcie... .