Funkcie poslanca OcZ a predsedu urbárskeho spolu sú zlučiteľné, žiaden zákon to neobmedzuje.
Jediným spôsobom, ako to možno riešiť, je dobrovoľné prijatie etického kódexu obecným zastupiteľstvom. Jadrom takéhoto etického kódexu musí byť úprava konfliktu záujmov, podľa ktorej
- poslanec vopred informuje, že je osobne zainteresovaný na výsledku rozhodovania OcZ,
- poslanec sa zdrží hlasovania vo veci, na ktorej je osobne zainteresovaný.

A ... prečo by nemohol ? Asi preto, že sme naučení z veľkej politiky, že za každým prepojením je iba jedno veľké zlodejstvo, nič iné. Veď, čo je urbár a čo je obec ? Dve spoločenstvá v ktorých sa dosť veľa prekrývajú členské základne. Obidve fungujú ako samosprávy. Jedna pozemková a majetková, druhá ... tiež. Že obec dá dotáciu urbáru na nejaký nákup, ktorý slúži aj väčšine obyvateľov obce, tak je to v poriadku. Ak prispeje k vyriešeniu nejakého nedostatku v obci. Napríklad peniaze na traktor, ktorý bude voziť drevo pre obyvateľov obce z urbáru za dostupnú cenu. Lebo to pomôže aj obyvateľom, aj urbáru.
Horšie je, ak by traktor použival predseda na zárobkovú činnosť, ktorá končí napokon v jeho vrecku. A poslanci by to ticho tolerovali, lebo aj im sa odvezie, alebo dovezie občas niečo zadarmo. To už je drobná korupcia, ku ktorej treba prijať opatrenia v oboch samosprávach. Ale ak je dostačujúca a spravodlivá kontrola v oboch samosprávach, tak by to nemalo mať chybu. Obec a urbár si vo väčšine prípadov pomáhajú a spolupracujú. Ak je v oboch dosť dobrej vôle a sebareflexie. A ak ich predstavitelia celej obci už neprerástli nekontrolovane cez hlavu a neovládajú to celé iba vo svoj osobný prospech.
Najhorší je vývoj, keď niekto spočiatku ozaj robí pre vec veľa. A keď si vybojuje určité zásluhy, postavenie a kontakty, tak začne celý vývoj nepozorovane obracať hlavne na svoj prospech. A pri každej kritike sa odvoláva na svoje zásluhy. Takého treba dať jednoducho dolu a zvoliť jeho najväčšieho kritika. A náš slovenský kolotoč môže pokračovať veselo ďalej.