daňová povinnosť čo sa týka dph Ti vzniká dňom prijatia zálohovej platby na účet - pokiaľ ide o úhradu od tuzemského odberateľa.
prenájom nehnuteľnosti je však v zmysle § 38 od dph oslobodený avšak zákon dáva platiteľovi možnosť rozhodnúť sa, že bude nájom zdaňovať, aby v prípade že neposkytuje iné oslobodené činnosti nemusel prepočítavať koeficient (§ 50).

Pretože nechceme prepočítavať DPH koeficientom, budeme vystavovať fa s DPH. Len neviem teda čo s tou zálohou, keďže platba bude prijatá pred dodaním služby, ale bude slúžiť na úhradu prípadných nedoplatkov, ktoré nemusia nikdy nastať a je možné,že tento preddavok raz vrátime.

Áno, vystavíš faktúrku k prijatej platbe a odvedieš z nej DPH. Keď by ste v budúcnosti platbu vrátili, tak Vám DPH daňový úrad vráti.

Čiže, im vystavím fa na preddavok ( za 2 mesiace), a budem ju účtovať 311/602, 311/343? Nastal deň dodania - prijatím platby, )ale nenastal deň skutočného dodania služby.)Sklad bude prenajatý od 1. 9., odvtedy budem riadne vystavovať každý mesiac fa s DPH.
Druhá otázka: Z hľadiska dani z príjmov tak zdaním aj zálohu? .

Pri účtovaní som sa stretla s 2 rôznymi spôsobmi. Osobne používam účty 378 alebo 379 podľa prijatej alebo platenej zálohy. K účtovaniu - pozri prílohy.

alušik, ďakujem za prílohy
Ešte sa ale vrátim k tomu môjmu prvotnému problému. DPH teda musím odviesť aj z tej zálohy - kvôli prijatiu platby. Aj ked vlastne služba nebola dodaná. Myslela som, že napr. ked skončia prenájom, že táto platba sa použije na zaplatenie posledných úhrad a že vlastne vtedy nastane deň dodania a až vtedy by sa zaplatila aj DPH.

Aj tak sa dá... Keď budeš vedieť, že máš prijatú zálohu vo výške 2x mesačné nájomné, tak môžeš pri výpovedi nájomnej zmluvy urobiť aj to, že na posledných 2 faktúrach (v prípade, že predpokladám, že sa výška nájmu meniť nebude) urobiť to, že vystavíš faktúru za nájom, kde rozpíšeš základ dph + dph a potom na faktúre odpočítaš aj tú zaplatenú zálohu s rozpísaním na základ dph + dph (mínusom) a za ten daný mesiac potom nebudeš odvádzať dph, lebo výsledná suma bude 0. Vlastne sa Ti suma dph akoby vyrovná s tým, čo teraz odvedieš zo zálohy.

Ďakujem, tak som si to predstavovala, a som rada, že to mám odsúhlasené

Niet za čo, snáď to potvrdí aj niekto iný, aby si si bola istejšia.

Boneta,

stále sa vo svojich otázkach točíš okolo mesačného nájmu a platbách za dva mesiace.

Tvoj problém je v dvoch rovinách.

1. rovina
Opakujúca služba, obdobne ako lízingové splátky. Pri opakovanom plnení odvádzame DPH za každý mesiac samostatne na základe dňa dodania sližby.

2. rovina
Prijatie platby vopred. Skutočnosť, že si prijala platbu vopred PREBIJE povinnosť odvádzať DPH za každý mesiac. Teda odvedieš DPH na základe úhrady.

Správny postup.
1. alternatíva
Budeš vystavovať faktúru za každý mesiac nájmu ako za opakované púlnenie.

Ak si na základe zálohovej faktúry prijala platbu vopred potom za obdobie keď si prijala platbu vopred vystavíš fa nasledovne:
nájom 10.000
DPH 1.900
Prijatá záloha -10.000
DPH -1.900
K úhrade 0

2. alternatíva
vyhotovíš splátkový kalendár napr.
nájom 8,9 20.000
DPH 3.800
K úhrade 23.800
deň dodania napríklad 10.8.2006

nájom 10 10.000
DPH 1.900
K úhrade 11.900
deň dodania napríklad 10.10.2006

Deň dodania nedávaj na prvý deň v mesiaci, aby nájomca mal časový priestor na úhradu a Ty si nemusela opakovane vystavovať doklad o prijatí úhrady v inom mesiaci ako je opakované plnenie. Ak by splatnosť pripadla napríklad na 1.9.2006 nájomca by musel platiť 31.8.2006, Ty by si musela vystavovať doklad o prijatej úhrade a stornovať DPH zo splátkového kalendára.

Týmto spôsobom som nedávno riešil chybu ktorú spravil jeden hotel v Košiciach, ktorý si vyžiadal platbu vopred a neupravil splátkový kalendár. Moju požiadavku akceptovali a prerobili splátkový kalendár.

Hra s dátumami sa týka iba DPH. Účtovanie záloh 324 a výnosov 602 sa riadi časovým rozlíšením po mesiacoch.

Inak bude vyzerať situácia ak sa nájom dohodne jednorazovo napríklad na 4 mesiace. Potom deň daňovej povinnosti nastane nastane až na konci 4. mesiaca, alebo skôr podľa dátumu prijatia úhrady.


apo

Boneta, v tvojom prípade sa jedná o tzv. kauciu, nie je to preddavok, ktorý sa opakuje každý mesiac. Účtovala som túto kauciu pri nájomnom v kauflandoch (my sme boli v prenájme Kauflandu vo viacerých mestách). Celý čas sa to evidovalo na 378, ty si na opačnej strane, takže 379. To znamená, že sa zaplatí raz a v prípade, že nájomca prestane uhrádzať nájomné a ostatné výdavky s tým súvisiace, máš toto ako zálohu v prípade neplatenia - pozor nie je to už ďalšia služba, to znamená, že sa ňou iba zaplatia nedoplatky 379/311, služby a teda nájom sú už účtované v riadnych faktúrach. Neviem, či som to dosť vysvetlila. Napr. nájom je 10000,- mesačne + 1900DPH, spolu 11900Sk. Kaucia (možno to nazvať aj ako rooming - ako o tom účtuje Orange, alebo T-mobile v prípade záruky na zaplatenie hovorov v zaharničí) je vo výške napr. 10000,-Sk. Zrazu sa stane, že nájomca nezaplatí faktúru v termíne, a zistí sa, že sa dostal do dočasnej platob.neschopnosti a jej úhradu ešte nejaký čas nepoukáže a tak sa použije táto záloha na úhradu nájmu 379/311.
Čo sa týka DPH, nenašla som v zákone oslobodenie na takýto prípad, naša kaucia bola zaplatená ešte začiatkom r.2003, vtedy zálohy ešte nepodliehali
DPH, ale je to nelogické. Asi by som sa v Tvojom prípade obrátila na DR SR, a napísala dotaz, napíšu akým paragrafom sa máš v tomto prípade riadiť. Ak chceš, skús napať dotaz na www.drsr.sk.

Postup Orsz keď účtuje uhradenú platbu ako kauciu by som tiež nepovažoval za zdaniteľné plnenie. Nedošlo k žiadnemu plneniu, je to iba finančná transakcia.


Moja rada v príspevku č. 12 vychádza z textu kde sa hovorí o nájme vopred. Dôvod prečo pýtam nájom vopred je nepodstatný. Faktúra kde požadujem úhradu v zmysle kaucie musí tak byť aj formulovaná, aby v tom mal jasno ten kto bude robiť úhradu a hlavne potom daňový kontrolór.


apo

V prípade považovania takéhoto preddavku za kauciu, okrem fa by som odporučil nejakú formu dvojstrannej zmluvy, kde by bolo jasne definované, že sa jedná o kauciu ( určitú formu zábezpeky) a nie o platbu vopred, z ktorej je potrebné odviesť DPH.

[quote=apo]Postup Orsz keď účtuje uhradenú platbu ako kauciu by som tiež nepovažoval za zdaniteľné plnenie. Nedošlo k žiadnemu plneniu, je to iba finančná transakcia.


Na toto som sa v podstate pýtala.
Budem mesačne vystavovať faktúry, s dňom dodania v posl. deň mesiaca.
Ale stále som nevedela, čo s tou platbou, ktorú chce konateľ dopredu, tu mi bolo poradené riešiť to ako kauciu ( teda nie ako zálohu, z ktorej by som musela odviesť DPH).

Poradíte ako sa vysporiadať s nasledovným prenájmom ....
Slovenská firma dovezie tovar z Poľska (EU) a vykoná samozdanenie. Tovar je privezený do tuzemska. Ale ... keďže chce rozšíriť svoje aktivity ... prenajme si sklad v inej krajine EU a taktiež ho naplní tovarom - tovar ale ostáva vo vlastníctve slovenskej firmy. Ide o to, aby tovar bol po ruke keď si ho zahr.zákazník kúpi ... potom ho vyfakturujeme so SR, ale dodávka bude priamo zo zahraničného skladu - aby nemusel zákazník na tovar čakať. Myslíte si. .. .že je to možné?

Treba doplniť zadanie otázky. V ktorom štáte bude sklad umiestnený? V štáte následného odberateľa skladovaného tovaru?
Premiestnením tovaru do takéhoto skladu môže a nemusí byť predmetom dane.

Tovar by bol premiestnený na územie ČR (tam by bol aj náš sklad) s tým, že potenionálny odberatelia budú z ČR - tiež.
existuje na to nejaký paragraf? Čítam čítam, ale zatiaľ som sa nedopátrala odpovedi. Ďakujem

§§ 8/4 a 11

Ak si utváram správne závery, tak:

Ak premiestnim tovar zo SR do svojho skladu v ČR, uskutočním v SR dodanie tovaru ( v zmysle §8/4). Zároveň uskutočňujem v ČR nadobudnutie tovaru za protihodnotu (§11/2). Dokonca pred prvým premiestnením tovaru som povinný sa registrovať za platiteľa DPH v ČR ( podľa môjho názoru).
Keďže zákony o DPH sú vo veľkej miere aproximované (tak nejak sa to povie, nie?), tak som použil odkaz na §11/2 nášho zák. o DPH. Keďže sa však v ČR musím správať podľa ich zákona, bude to nejaký iný § z ich zákona, ale s tým istým, alebo podobným obsahom.

hej ... no práve aj ja si vysvetľujem zákony takto. .. ale ...
neexistuje nič také - akože vrámci voľného pohybu tovaru v št.EU - že urobím dodanie tovaru až keď ten tovar predám odberateľovi v ČR?
a v sklad v ČR by sa tváril ako bol v SR - viem, že je to asi blbosť - teda nie asi, ale asi určite tak len diskutujem :-)

Zmeniť sa to dá, ak nebudeš ďalej predávať v ČR, ale všetkých zákazníkov budeš mať v napr. Nemecku, za podmienky, že sklad ostane v ČR.