Podľa doteraz platného znenia § 19 ods.2 písm.p) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov si SZČO mohol uplatniť medzi daňovo uznanými výdavkami aj výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (§ 152 Zákonníka práce) ak daňovníkovi súčasne nevznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (§ 152 Zákonníka práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo si daňovník neuplatňoval výdavky (náklady) na stravovanie pri služobnej ceste.
Znamenalo to, že SZČO si mohol dať do nákladov sumu maximálne 55% zo sumy stravného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodin, teda sumu najviac 55% z 89 Sk, čo bolo 48,95 Sk.
Novela zákona o dani z príjmov, prijatá v NR SR dňa 6.12.2006, však v bode 38. mení znenie § 19 ods.2 písm.p) nasledovne:
"p) stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon č. 283/2002 z.z. o cestovných náhradách) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (§ 152 Zákonníka práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).“.
Znamená to, že od 1.1.2007 je daňovo uznaným výdavkom SZČO suma vynaloženého stravného, maximálne však suma stravného pri pracovnej ceste zamestnanca v rozsahu 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
SZČO si teda od 1.1.2007 do daňovo uznaných nákladov môže dať sumu stravného až do výšky 89 Sk za každý odpracovaný deň.