Áno, zrážka za stravenky je zrážka z ČM- teda po zdanení.

prečo chcete dotovať SL - míňať peniažky zo SF, ak ste nevyčerpali možnosť dať 49,85 Sk do nákladov?
Ak chcete, aby zam-ec platil 30 Sk, tak dobre, ale tých plánovaných 1,50 Sk miesto zo SF dajte tež na 527.
SL 70 Sk neovplyvnia maximálnu výšku príspevku zam-la z nákladov.

Súhlasím s prísp. 3....lenže to záleží na zamestnávateľovi... žiaľ, sú aj takí, ktorí by najradšej išli pod hranicu, keby im zákon dovolil

Chcem sa uistiť v príspevku zamestnávateľa na stravné lístky. Kupujeme stravovacie poukážky Cheque dejeuner v hodnote 60,-Sk. Ako príspevok zamestávateľa môžem dať 48,95 Sk - 527/213, zo soc.fonku 1,05 Sk - 472/213 a zamestnanec si zaplatí len 10,- Sk 331/213.
Suma 48,95 Sk pôjde celá do daňových nákladov.

Áno, je to maximum daňových nákladov na jeden stravný lístok.

My zas mame stravny listok v hodnote 60 sk a potrebujem znizit prispevok zo SF, lebo tvorba uz nestaci na cerpanie a SF ide do minusu, rozmyslal som, ze zvysim prispevok od zamestnavatela na 527.

Mozem to urobit takto?

Cena listka 60 Sk bez DPH

Príspevok zamestnavatela - 42 Sk
Prispevok zo SF - 4,60 Sk
Príspevok od zamestnanca - 13,40 Sk
SPOLU: 60 Sk

DPH zo sumy hradeneh zamestnancom: 2,60 Sk

Cena strav.listka hradena zamestnancom: 16 Sk

Ten prispevok zamestnavatela musi byt presne 55 %, alebo je to minimalne 55 % a mozem ist az do vysky 48,95 Sk??

Min.55% z ceny stravenky, a max. 55% z 89,- t.j. 48,95.

Johny18, neuvádzaš či si SZČO alebo s.r.o. Účtuješ v PU. Z toho usudzujem, že si s.r.o.
Svoj problém - nedostatok finančných prostriedkov v SF môžeš riešiť aj tvorbou zo zisku po zdanení pri rozdeľovaní HV za r.2006.

k prísp. 5-6
ale keďže OC SL je 60,- Sk, tak v tvojom prípade
33,00 = 527/213 - náklady zamestnávateľa
1,05 = 472/213 - príspevok zo SF
25,95 = 331/213 - hradí zamestnanec


Prehodnotila by som ten príspevok zo SF (zaokrúhliť "nejak inak"


Beriem späť nesprávny výklad.
Ďakuje Twety + Liba2

Nie je to celkom tak, pretože uvedené je iba minimum, maximum môže byť 55% z 89.- t.j. 48,95.

Takže sa zamestnávateľ môže rozhodnúť v intervale 33,-Sk - 48,95 Sk (pri OC SL 60,- Sk)
Moje okolie ma presviedča a ja som si už nie istá.
Viem, že max. je stanovený zo stravného pri PC 5-12 hod, t.j. z 89,-Sk
ale súčasne, ak SL je v nižšej hodnote, tak 55% sa nepočíta z tejto sumy?

môže sa - ale môže sa ísť až na maximum 48,95 Sk aj keby lístok stál 50 Sk.

Twety, Liba - ĎAKUJEM

"DPH na službu 343/321" - je to správne? Pretože aj my to tak robíme. Bola som na školení, kde povedali, že si nemôžme uplatniť odpočet DPH. Či som to len nesprávne pochopila? Ešte doplním, že u nás ide o stravovacie poukážky Le cheque Dejeuner.

Zamestnávateľ si môže uplatniť dph zo služby za sprostredkovanie predaja, ale SZČO, ak si stravenky kupuje pre seba- tzv.osobná spotreba- takú možnosť nemá.

Vďaka. Ešte predsa by som sa chcela opýtať, či je to rovnako, aj keď tie stravovacie poukážky dáme zamestnancom zadarmo..

tu máš odpoveď:
nie je to podmienené sumou ktorú zaplatí zamestnanec - teda aj keď neplatí nič. Je to služba za sprostredkovanie SL.

Po upozornení - opravujem takto:
Pri poskytnutí SL zamestnancom bezodplatne - nie je nárok na odpočítanie DPH zo služby.

Tu je Usmernenie z DR SR:

3/ Bezodplatné poskytnutie stravovacích služieb
Zamestnávateľ, platiteľ DPH poskytuje pre svojich zamestnancov bezodplatné stravovanie a strava sa nakupuje od osoby, ktorá nie je platiteľom dane. Organizácia si účtuje časť stravy do nákladov a zvyšok je hradený zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ teda nepožaduje od svojho zamestnanca žiadnu úhradu. Považuje sa bezodplatné poskytnutie stravovacích služieb svojim zamestnancom za dodanie služby za protihodnotu, ak pri kúpe služby nebola daň odpočítateľná ?
Pri poskytovaní stravovacích služieb je treba rozlišovať, či zamestnávateľ, platiteľ dane tieto služby poskytuje svojim zamestnancom odplatne alebo bezodplatne.
Podľa § 9 ods.3 zákona o DPH sa za dodanie služby za protihodnotu považuje bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa dane.
Zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a stravovacie služby obstaráva u inej osoby, ale nežiada za tieto služby úhradu od zamestnancov, nemožno považovať za dodávateľa stravovacích služieb v zmysle § 9 ods. 4 zákona o DPH, pretože služby neobstaráva na účet iných osôb. Z uvedeného vyplýva, že pribezodplatnom poskytovaní stravovacích služieb sa postup podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH na platiteľa dane nevzťahuje. Ak by platiteľ dane nakupoval stravovacie služby od platiteľa dane, nemá v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane. Tiež treba brať do úvahy, že zámerom ustanovenia článku 26 Smernice „112“, ktorý je pretransponovaný do § 9 ods. 3 zákona o DPH, je jednak zabrániť nezdaneniu služieb poskytnutých na osobnú spotrebu podnikateľa alebo jeho zamestnancov alebo na iný účel ako na podnikanie ale zároveň aj zaistiť, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu.
Vychádzajúc z uvedeného, poskytnutá služba stravovania sa považuje za dodanie, ktoré z hľadiska zákona o DPH nie je predmetom dane, pričom platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH.

Ak by zamestnávateľ predal SL zamestnancom za 1,- SK, v tom prípade už má nárok na odpočet DPH z nakúpených SL.

aj mňa by to zaujímalo,
a tiež musí z tej 1,. sk odviesť dph