zákon jednoznačne hovorí, že to musí byť zabezpečená strava alebo poskytnutý príspevok na stravu. Problém je v tom, že keby mu to poskytol ako peňažný príspevok v hotovosti, bol by to zdaniteľný príjem, lebo len hodnota posyktnutej stravy je oslobodená od dane. Trochu v inej súvislosti, ale ten istý problém som rozviedol tu:

http://www.porada.sk/t45616-vydavani...h-listkov.html

Dokonca aj pri vydávaní zo stravného lístka by mohol nastať problém pretože výdavok by sa mal tiež zdaniť, pretože je to už brané ako hotovosť.

Práve preto sa asociácia emitentov stravných lístkov dohodla, že sa nebude vydávať zo stravných lístkov.

Trošku z iného súdka.V par. 152 Zákonníka práce sa píše, že ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. T.z., že môže ale nemusí? A ešte jedna vec. Ako je to s poskytnutím jedného teplého jedla "vrátane vhodného nápoja"?
Môže si zamestnávateľ dávať do nákladov napr. aj minerálky alebo sa za vhodný nápoj považuje aj "voda z vodovoda"? Ďakujem.

Aj mňa by zaujímala odpoveď na minerálky a druhé teplé jedlo. Ďakujem.

V bežných prevádzkach nie je nárok na minerálky. Pri zmene nad 11 hod. nie je taxatívne povedané, že druhé jedlo musí poskytnúť, je tam slovíčko môže.

Ide o to, že môže. To je preto, aby si poskytnuté druhé jedlo mohol zamestnávateľ zahrnúť do nákladov. Keby to nebolo, tak by to musel uhradiť z čistého zisku.

Zamestnanci na druhé jedlo zákonný nárok nemajú, je to na rozhodnutí zamestnávateľa.

Prosím Vás potrebovala by som overiť, čo sa týka stravovania zamestnacov. Poskytujeme zamestnancom obedy v cene 79,- (66,40 + 12,60).
Do nákladov dávame 55% zo 66,40 teda 36,50
zo soc.fondu dávame 6,- Sk,
teda rozdiel 23,90 + 4,50 (19% DPH) má zamestnanec k úhrade teda spolu 28,50 Sk.
Majiteľ chce zvýšiť cenu poskytovaného jedla na cenu 89,- (74,80 + 14,20).
Chce tiež nechať aby si zamestnanec prispieval 28,50 Sk.
Môžem teda zvýšiť
sumu do nákladov napr. na 45,- Sk ( veď maximum je 48,95 Sk)
príspevok soc.fond 6,- Sk ?

SUma v nákladoch nepresiahne 55% z 89.-, čo je zákonom stanovená ako najvyššia možná, takže 45.- je v norme.

Ešte jeden názor k stravovaniu živnostníka (teda samého seba):
všetky diskusie sa týkajú iba účtovania stravných lístkov (prípadne DPH z ich ceny) a nikto si neuvedomuje, že zákon nestanovuje explicitne nejaké stravné lístky ale "stravné vynaložené daňovníkom", to zn. akúkoľvek formu peňažnej odplaty v prospech vlastnej obživy.
Som názoru, že ak predložím za určitý deň paragon z reštaurácie, kde som obedoval (napr. na 130 Sk), tak si za ten deň môžem 89 Sk dať do nákladov a finito. V úvahe môžeme ísť ďalej a tvrdím: ak napr. v pondelok urobím potravinový nákup v TESCU za 800 Sk, tak si za celý týždeň môžem dať do nákladov 5x89=445 Sk do nákladov.
A čo sa týka stravných lístkov, tak áno, považujem ich za tak exotický relikt socializmu ako tuzexové bony (kŕčovitá snaha štátnych úradníkov mať istotu, že zamestnanec príspevok na stravu neprefajčí, ale naozaj prežerie).
:-))
Čo vy na to?

Oprava:
v skutočnosti nie 89, ale iba 55% z 89, tak 45 Sk...
Sorry

Oprava 2:
0,55x89=49 Sk
horúčavy :-))

Oprava: 55% z 89 = 48,95 to je max. :-)

Čo sa týka preukazovania stravovania u SZČO preštudujte toto stanovisko z drsr.

Maximilián?
SZČO nemá limit 48,95 ale 89
Dobrú chuť. .-)

Áno .

Ďakujem za promptné odpovede, som na tejto stránke nováčik a som príjemne prekvapený, že táto stránka "žije".

1. Moje ďalšie opravy neboli nutné, živnostník (alebo podnikateľ preukazujúci stravu samého seba), si uplatňuje skutočne celých 89 Sk.

2. Ad "Denda"
Ďakujem za priložené PDF-ko (Stanovisko o stravných lístkoch), kde sa píše "...daňovník preukazuje stravné napr. zakúpením stravných lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom z reštauračného zariadenia..."
Toto je stanovisko Daň.úradu, ktoré hovorí o pár príkladoch preukázania (strav.lístky, paragon z reštaurácie), NEVYLUČUJE však ďalšie (zatiaľ nemenované) príklady, napr. aj paragon z TESCA o hromadnom nákupe potravín.
Ak by aj došlo k sporu: zákon nevykladá Daň.úrad, ale SÚD...
A ešte raz tvrdím: v ZDP spomínané "stravné vynaložené daňovníkom", je podľa mňa akákoľvek forma peňažnej odplaty v prospech vlastnej obživy (teda aj paragon z TESCA). Ak v pondelok kúpim za 450 Sk mäso, tak ho môžem celý týždeň konzumovať a do nákladov ide 89x5=445 Sk, nie?
Totiž kupovanie stravných lístkov zahŕňa ďalšie náklady (tie firmy to robia tiež za poplatok a majú na tom založené svoje podnikanie) a štát ma do toho nemôže nútiť. Navyše nie všetky reštiky berú stravné lístky a vôbec: nemusím sa stravovať iba v reštike, mám právo aj doma.
Nemali by sme sa ako teľce hneď vzdávať svojich práv...

To nie je celkom tak ako píšete. Bohužiaľ, i keď Vaše vysvetlenie by možno obstálo, čomu ja moc neverím. Ale je to na obhajobe každého podnikateľa. A podľa mňa paragón, resp. bloček o nákupe z TESCA - neobstojí , na to predsa fungujú stravné lístky, napr. Vaša stravovacia, za ktoré ak si nakúpite potraviny v TESCU už nikoho nezaujíma. Jednoduchšie je si ich nakúpiť a nimi platiť za tieto nákupy v TESCU a pod.

To: Ing.Bobo Bobó
Súhlasím, čo sa týka stravovania u SZCO je to postavené na hlavu. Malo by sa uznať rovno 89,- Sk do nákladov bez potreby dokladovania formy stravovania. Ale...

naša stará dobre známa téma