No tak poďme od začiatku :
- dodanie projektov a prieskumných prác 042/321
- nákup sadeníc 042/321
- hnojivá chemické(organické) na sadenice 501/321
- mzdy zamestnancov pri výsadbe sadeníc 521/331
- aktivácia vlastných prác a nákladov na hnojenie 042/624
- zaradenie pestovateľských celkov do hmotného majetku po dosiahnutí plodonosného veku 025/042

A mimochodom, čo je to vlastne za zázrak, keď toľko firiem začína s ich výsadbou?

Dakujem za rýchlu odpoved, ešte jedna podotázka...súčet nákladov 501 A 521 je vlastne tá aktivácia - čiže 042/624 ? Dobre chápem že všetky náklady spojené s výsadbou a udržovaním týchto vŕb potom zaúčtujem 042/624?
Dostala som info,že tie vrby velmi rýchlo rastú a sú nenáročné...firma ich kupuje výlučne ako palivo na kúrenie, nič viac.

Vlasti, kuk do témy rýchlorastúca vŕba.

Mám obavu, že slovenské účtovné predpisy s ničím takým nepočítajú ako s dlhodobým majetkom.
Pestovateľské celky trvalých porastov sú definované v kastrálnom zákone. Aj zákon o dani z príjmov ich defonuje v § 22 ods. 5. Sú tam ovocné stromy, kríky, chmeľnice a vinice.
Ani vysadenie lesa sa nepovažuje za obstaranie dhodobého hmotného majetku.
Ja by som to účtoval ako náklad.

Ďakujem za odpoved, ale teraz neviem vobec už ako to mam učtovať...ale asi jednoduchšie bude ten náklad...;-)

pre Anna1974
Nemám s tým skúsenosť, ale ide o max jednoročný cyklus, potom naozaj všetko účtovať do nákladov a súčasne účtovať o nedokončenej výrobe alebo aktivácii (je to to z hľadiska HV to isté, len na iných účtoch). O spôsobe oceňovania NV (alebo aktivácie) musíš rozhodnúť vo svojej smernici (materiál, priame mzdy určite, odporúčam aj určité percento réžie prepočtom ku mzdám - zistíš ho z výpočtu podľa výsledovky za tento rok). § 22 Postupov o tom veľa nehovorí.
Ale aby to nebolo také jednoduché. Tie korene a podpníky (tak sa to volá?) ostanú a z nich bude v novom roku rásť nový strom? Ak áno, ide o dlhodobý majetok. Ten treba zaradiť a odpisovať účtovne podľa doby životnosti. Ako daňovo nemám predstavu.

koňo v podstate ide o vysadenie lesa ako hovorí mudroš a to sa predsa nepovažuje za dlhodobý majetok, tak ako? ;-) Ja som už z toho úplne popletená..a nedokončenú výrobu neviem vobec účtovať, takže som z toho dobre vykukaná...

Z účtovného hľadiska to vyzerá byť celkom zaujímavý problém Keďže tá vŕba sa zdá aj byť z ekonomického hľadiska perspektívnym produktom, možno sa dočkáme aj nejakého príslušného usmernenia alebo úpravy predpisov.
Ja by som za súčasného stavu pri účtovaní najprv asi zvážil, na akej pôde sa tá vŕba bude pestovať. Ak na lesnej pôde, postupoval by som v zmysle príspevku Mudroša - nákup sadeníc a práce súvisiace so založením a ošetrovaním porastov by som účtoval ako náklad. A v roku ťažby drevnej hmoty by som vytvoril zároveň zákonnú rezervu na lesnú pestovnú činnosť v zmysle § 20 ods. 9 písm. b) ZODP (aby sa príjmy trošku rozložili primerane k vynaloženým výdavkom)
Pri pestovaní vŕby na ostatnej pôde (poľnohospodárska pôda, evidenčné "rybníky", neplodná zamokrená pôda) je to podľa mňa trošku zložitejšie. Aj keď ide o porasty s dobou použitia dlhšou ako rok (podľa údajov z literatúry je doba životnosti cca 24-25 rokov), v zmysle súčasného znenia účtovných predpisov (v náväznosti na vyhlášku č 79/1996 ku katastrálnemu zákonu) ich nie je možné považovať za "pestovateľské celky trvalých porastov" uvedené v § 22 ods. 2 písm. c) ZODP a nie je ich teda možné odpisovať.
Keďže rubnú zrelosť dosahujú porasty približne v štvorročných cykloch a výnosy budú teda tiež raz za 4 roky, vynaložené náklady na založenie, ošetrovanie a zber porastov je nevyhnutné podľa mňa účtovne a daňovo primerane rozložiť.
Časť nákladov na založenie porastu bude potrebné po celú dobu životnosti porastu (24 r. - 6 rubných cyklov) vynaložiť len raz. Sú to náklady na obstaranie odrezkov, prípravu pozemku (zoranie, odburinenie, tzv. predzásobné hnojenie fosforom resp. ďalšími hnojivami), a na samotnú výsadbu vŕby. Ja by som tieto náklady zaúčtoval na účet komplexných nákladov budúcich období 382A/655 a postupne každoročne rozpúšťal do nákladov 555/382A podľa predpokladanej doby životnosti určenej v príslušnej internej smernici.
Druhú časť nákladov, ktorá sa bude opakovať každoročne (náklady na bežné ošetrovanie, hnojenie, stráženie vrrátane pomernej časti režijných nákladov a zúčtovanej časti komplexných nákladov budúcich období) by som na konci roka aktivoval ako náklady na nedokončenú výrobu v rámci jedného rubného cyklu (121/611A) a v roku výrubu preúčtoval do výrobkov 611A / 121. Týmto účtovaním by sa do istej miery dalo priblížiť k požiadavke "verného a pravdivého obrazu" skutočností v závierke a dodržať zásadu vecnej a časovej súvislosti účtovania.
Možností a názorov na správne účtovanie bude určite viac. V každom prípade by som však doporučil vypracovať vo firme podrobnú účtovnú smernicu (aj so zdôvodnením), pretože bude možno jediným argumentom, ktorý bude môcť účtovná jednotka pri prípadnom spore so správcom dane použiť. (Ak sa medzitým nenarodí nejaké usmernenie zohľadňujúce špecifiká účtovania palivovej vŕby.)

Tá odpoveď je naozaj komlexná. Chcel som pridať bod, ale neviem prečo ma to nepustilo.

TU SA NEJEDNA O LES ALE O ENERGETICKU PLODINU A DEFINUJE SA AKO VYMLADKOVA PLANTAZ. S POZDRAVOM

Asi tak ako osivo.