Práve výpočet odpisov na základe komponentného prístupu bol dôvodom pre zrušenie tvorby rezervy na oparvu dlhodobého majetku. § 20 Postupov jednoznačne rieši možnosť tvorby odpisového plánu so zreteľom na rôznu životnosť komponentného majetku. Prikladám Ti aj výcuc z epi.sk:
Odpisy budov a zariadení
Štandard stanovuje, že každá významná časť (komponent) položky pozemkov, budov a zariadení, ktorých obstarávacie náklady sú významné v pomere k celkovým obstarávacím nákladom predmetnej položky, musí byť odpisovaná samostatne. V predchádzajúcom texte bola táto dôležitá zásadná požiadavka štandardu – Pozemky, budovy a zariadenia pomenovaná ako komponentný prístup pre určenie odpisov, vysvetlená na príklade č. 1. Odpis by sa mal účtovať výsledkovo, t. j. ako náklad daného obdobia, za predpokladu, že dané aktívum spĺňa definíciu aktíva (s výnimkou situácií, keď je zahrnutý do účtovnej hodnoty iného aktíva). Ďalej štandard uvádza všeobecné kritériá pre určenie a vykázanie účtovných odpisov. Čiastka odpisov sa systematicky alokuje počas doby použiteľnosti aktíva. Použitá metóda by mala odrážať spôsob, ktorým sú ekonomické úžitky plynúce z aktíva spoločnosťou využívané. Metódy odpisovania môžu byť rôzne, napr.:
– metóda zmenšujúceho základu (odpis sa vypočíta ako násobok konštantného percenta a aktuálnej zostatkovej ceny;
– metóda DDB (v zjednodušenom postupe sa stanovuje odpisové percento ako dvojnásobok lineárnej sadzby, najčastejšie sa využíva dvojnásobok lineárnej sadzby);
– metóda sumácie čísiel (ide o stanovenie premenlivého percenta odpisu z pevného základu – t. j. zo vstupnej ceny);
– odpisy závislé na výkone (rozdiel medzi obstarávacou a zostatkovou cenou daného aktíva prenásobíme pomerom výkonu aktíva v danom roku k celkovému výkonu aktíva).
Pozorný čitateľ si určite už všimol, že ak vo svojej praxi používa lineárne, resp. degresívne odpisovanie majetku, je plne v súlade s IFRS.
Tu je potrebné si uvedomiť, že táto časť štandardu – Pozemky, budovy a zariadenia sa vzťahuje aj na určenie odpisov predmetu finančného lízingu u nájomcu. Ako vhodné odpisové metódy štandard uvádza lineárnu metódu, metódu znižujúceho sa základu (resp. zmenšujúceho sa zostatku) a metódy výkonové.
Štandard uvádza: Odpisová metóda použitá pre aktíva by mala byť periodicky preverovaná najmenej raz ročne pri ročnej závierke a pri výskyte významných zmien v očakávanom rozložení spotreby budúcich ekonomických úžitkov z týchto aktív sa zmení metóda tak, aby odrážala zmenené rozloženie úžitkov. Zmeny v odhadoch doby použiteľnosti majetku a zmeny v odpisovej metóde konkrétneho aktíva sa posudzujú ako zmeny v odhadoch podľa štandardu – Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. To znamená, že v dôsledku zmeny v odhade sa neupravujú spätne účtovné výkazy minulých období, ale zmena sa premietne v období bežnom, prípadne v obdobiach nasledujúcich.[3]