Výdavky na reklamu uznané za daňové výdavky - drsr
Výdavky (náklady) na reklamu vynaložené podľa podmienok stanovených v § 19 ods. 2 písm. k) a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú uznanými daňovými výdavkami na rozdiel od výdavkov (nákladov) na reprezentáciu, ktoré nie sú uznanými daňovými výdavkami podľa znenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov s výnimkou tu stanovenou.
Náklady na reklamu zákon inak neobmedzuje, ani bližšie nešpecifikuje. Ak dochádza u daňovníka k predaju tovaru, daňovo uznanými výdavkami na reklamnú činnosť sú napr. náklady na poskytnutie jednorázových spotrebiteľských balení alebo vzoriek tovaru, organizovanie ochutnávok tovaru, inzercia, poskytnutie reklamných a propagačných predmetov a pod.
V prípade, že daňovníkovi vzniknú v rámci reklamnej činnosti tovaru aj iné náklady, tieto sú posudzované v zmysle platných ustanovení zákona. Inými nákladmi sú napríklad náklady na poskytnutie darčekov pre zákazníkov, dopravu zákazníkov do miesta, v ktorom dochádza k predvedeniu výrobku, na poskytnutie obedov pre zákazníkov, na prenájom miestnosti a na poskytnutie odmeny pre hovorcu.
To znamená, že v súlade s vyššie uvedeným náklady vynaložené na obstaranie darčekov, dopravu a obed pre zákazníkov sú nedaňovými výdavkami daňovníka (§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Náklady na prenájom miestnosti a odmenu pre hovorcu sú uznané za daňové výdavky pri predpoklade splnenia podmienok stanovených zákonom.