Dnes je posledný deň v roku. Väčšina ľudí má dobrú náladu, atď., atď. ... Chcem nadviazať na túto tému. Dnes som sa dozvedela, že môjmu synovcovi v nemenovanej nemocnini po týždňovej hospitalizácii /a predchádzajúcej 3-týždňovej domácej liečbe/ diagnostikovali zápal mozgových blán. Teraz si kladiem otázku, čo by bolo, keby ... . Keby bol hospitalizovaný v inej nemocnici. Táto téma je ale zameraná na Onkol. ústav sv. Alžbety. A môj príspevok je určený hlavne pre zadávateľa príspevku - Magma - z 29.12.2008. Ja mám, žiaľ, osobné skúsenosti s hospitalizáciou v tomo ústave. Mám skúsenosti aj s inými zdravotníckymi zariadeniami. Môžem porovnávať. Úprimne poviem, že tu o mne vedeli. Zároveň dodávam, že nie som náročná, nevyžadujem mimoriadnu starostlivosť. Odbornosť mi neprináleží hodnotiť, neviem, či počas operácie sa vyskytli problémy, alebo nie. Ale tie stavy po ..., tak to bol šok. Naozaj, mizivé percento personálu príjemné. Nechcem tu vymenúvať všetky nepríjemné zážitky. Chcem len povedať, že všetko je o ľuďoch. Tak, ako niektorí majú dobré skúsenosti, ja mám skôr tie zlé. Čiže záver je asi takýto: ak mám šťastie, natrafím na ľudí, ktorým je toto povolanie poslaním, ak nie, mám smolu a problémy navyše. Vysporiadať sa s tým. Aj v "in" nemocniciach sa nájdu pracovníci, ktorí tam nemajú čo robiť, aj v tom "zapadákove" sa nájdu pracovníci, ktorí urobia všetko pre to, aby tú svoju prísahu dodržali. Želám veľa šťastia.