no neviem... Chodí tam vo vlastnom záujme, alebo v záujme zamestnávateľa?
Ak v záujme zamestnávateľa, a ten usúdil, že je pre neho výhodnejšie (ekonomickejšie) poslať zamestnanca MHD ako prideliť mu auto, tak nevidím dôvod na daňovú neuznateľnosť... Nepíšeš síce nič o povahe práce, ale vhodným ošetrením vo vnútornom predpise by daňová uznateľnosť nemala byť spochybnená.

ja proste potrebujem viacero názorov ... preto som to napísal z negatívnej stránky aby ma niekto presvedčil o tom že to daňový výdavok je lebo ja tiež to vidím ako daňový výdavok problém však je že sa neviem oprieť o nejaký par. len o § 2 písm. i) čo je daňový výdavok. Len bohužial MHD používa zamestnanec...

Myslím si, že miesto výkonu práce by malo obsahovať aj adresu pracoviska
/ napr. firmy/,
tým by sa mohol výdavok na cestovné považovať za daňový- samozrejme zdokladovaný napr. cestovnými lístkami a príkazom na prac. cestu.
Ja som to ošetrila ešte internou smernicou k pracovným cestám a cest. náhradam.

Zákon o dani z príjmov uvádza v § 19 ods. 2 písm. d) vo všeobecnosti výdavky na pracovné cesty ako daňový výdavok, ktorý možno uplatniť len v zákonom ustanovenom rozsahu a za zákonom ustanovených podmienok. Za daňový výdavok sa považuje ten výdavok na pracovné cesty, ktorý je poskytnutý v súlade so zákonom o cestovných náhradách oprávneným osobám podľa § 1 zákona o cestovných náhradách, resp. výdavok osobitne uvedený v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP v prípade fyzických osôb – podnikateľov s príjmami zo živnosti a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov je zákonným nárokom oprávnených osôb ustanovených v § 1 zákona o cestovných náhradách.

v takomto prípade nevidím problém. Ja to riešim práve z pohľadu toho že uvedený výkon práce v pracovnej zmluve je Bratislava. Nie konkrétna adresa. Tu sa vynára problém...proste ako výdavok zamestnanca uznať za daňový ak to vykonáva v mieste pôsobiska...je to proste daňovo problém lebo výdavok je zamestnanca a nie zamestnávateľa...

Možno by som sa na to nepozerala ako na výdavok zamestnanca podľa Zákona o cestovných náhradách ale ako na bežné súvisiace náklady ( poštovné, parkovné...). Treba však ošetriť smernicou - preukazovanie, termíny, schválenie atď z dôvodu dokázania, že sa nejedná o plnenia pre zamestnanca ( doprava zamestnanca) a je pre firmu výhodnejšie - ekonomickejšie.

veď práve. Ale ako to zadefinovať . Tento pohľad je fajn ale bohužial poštovné a cestovné je trochu rozdiel. Cestovné nám rieši v náväznosti na zákon o dani z príjmov zákon o cestovných náhradách...takže vidím v tom problém aby som sa na to pozeral inak ako na cestovné zamestnanca

Tak potom uvažovať (za a proti) o zmene miesta výkonu práce

Keď ma miesto výkonu práce Bratislava, tak je to v poriadku...lebo to ma ošetrené v pracovnej zmluve, že sa bude pohybovať v tomto rozmedzi a určite aj jeho pracovná náplň tomu zodpovedá. Ja by som to dala do daňových výdavkov, s tým, že by som zakaždým napísala o akého klienta išlo a čo sa tam vykonávala aká oprava, prípadne poradenstvo. Veď na druhej strane určite im to fakturuje. Takže k danému výdavku je aj nejaký príjem.

ak tam nastáva refakturácia cestovných výdavkov zase nevidím problém lebo je to výdavok vecne súvisiaci zo zdaniteľným príjmom. Ale uvažujme len v intenciach cestovných výdavkov zamestanca. Proste sa zoberie zamestnanec a ide niekam ku klientovi. Použije MHD. Ako to dostať do daňových výdavkov aby to bolo nespochybniteľné?

a čo tak použiť § 34 a 35 zák. 283/2002 Z.z.

tu je celý problém pretože par. 283/2002 nemôžem použiť ak nepôjde o pracovnú cestu. A pracovnú cestu mám jasne zadefinovanú ako výkon práce v inom mieste ako miesto pravidelného výkonu práce. t.j. ak ja mám zadefinovaný výkon práce Bratislava všeobecne potom pohyb po bratislave nemôže byť považovaný za výkon pracovnej cesty a potom ani následne výdavky na MHD nie sú výdavky súvisiace s pracovnou cestou. Takže potom v takomto prípade sa dá považovať takýto výdavok za daňový ak len vymením firemný dopravný prostriedok za MHD z dôvodu ekonomickej úspory...t.j. je to daňový výdavok zamestnávateľa a nie zamestnanca...

Ale prečo to komplikujeme...Zoberme do úvahy § 2 písm.i)ZoDP !
Jednoducho by som spravila zápis o návšteve u klienta, dala by som si to potvrdiť a podpísať..presne by som uviedla zámer návštevy klienta a to sa už nedá spochybniť, mali by to daňováci aj s pečiatkou a podpisom!!
Keby toto spochybňovali už potom, tak to by mohli všetko spochybniť!! Napr. aj pracovné cesty...alebo komplet knihu jázd a tvrdiť, že cesty boli súkromné!!!