išla - / na tvojom mieste by som sa snažila spory urovnať, predsa len nebývaš vo svojom /

aký to má význam - komu to prospieva?

viem o tom svoje / starám sa o imobilnú svokru / spolu s opatrovateľkou

Ťažko Ti niekto dokáže presne poradiť čo máš spraviť,lebo vaše rodinné vzťahy sú dlhodobo narušené,nevieme o nich nič...
Je síce pekné, že vám svokor chce dvere kúpiť,ale nevieme ,čo ho viedlo k rozhodnutiu. Či vám chce urobiť radosť a prelomiť 5-ročné nerozprávanie, alebo sú tie dvere naozaj potrebné a on považuje za svoju povinnosť tie dvere kúpiť.

Vždy keď v jednom dome býva viacej generácií, treba, aby sa všetci obrnili toleranciu,trpezlivosťou a pochopením.
Dnes je to nedorozumenie kvôli dverám , zajtra to možno budú okná, pozajtra...

Kedže bývate vo svokrovom dome,je lepšie občas prižmúriť oči a brať ho takého aký je . Ak to nejde,možno bude najlepšie , ak si nájdete svoje bývanie, kde si budete rozhodovať o všetkom sami.Možno sa tým aj vylepšia vzájomné vzťahy.
Iná možnosť asi nie je.

Svokor je dosť surový človek, ktorý sa nezdráhal na mňa položiť ruku. No a svokra pre mňa nemá už od začiatku pekného slova. Nezaujínajú ju ani vnučky. Aj im nadáva, keď tam raz za čas prídu. Proste ja im nikdy nevyhoviem. Na druhej strane nechcem byť nimi celý život riadená a kontrolovaná ( ustielanie postelí, utieranie prachu, výmena vecí, keď nie som doma,...)

Moja zlatá,
a ty koľkože máš rokov? Keď si si svojho muža brala, vtedy si predsa tiež vedela, že je jedináčik, že je pod vplyvom rodičov a že bývaním u nich sa to určite nezmení. Nepoznám až tak veľa svokrov, ktorí by kupovali mladým dvere! A ako sama píšeš, dom patrí svokrovcom, takže skús sa vžiť do kože svokra, ktorý chce kúpiť dvere na vlastný dom! Čo takto varianta, navrhnúť mu,že za Vaše peniaze si kúpite dvere podľa svojho výberu, nad tým si neuvažovala? A keďže môžeš predpokladať, že menším či väčším konfliktom pod spoločnou strechou sa ani v budúcnosti nevyhneš, čo takto zobrať si hypotéku a riešiť si vlastné bývanie?
Že manžel by nesúhlasil, lebo je jedináčik? Ak ťa má rád, pochopí to. Mali ste to zvážiť skôr, ako ste u nich začali bývať. Ale nikdy nie je neskoro.

pokiaľ je to neúnosné treba odísť - hoci aj do podnájmu - aj za cenu uskromnenia -

Neviem, či som sa dobre vyjadrila. Ale JA NECHCEM, aby nám niečo svokor kupoval. V tom je práve ten problém. Lenže on si niečo zmyslí a vždy si urobí po svojom.
Dom je síce jeho, ale teraz tam bývame my. On má iný vchod. Tak nechápem prečo on musí ich kúpiť podľa svojho vkusu. Radšej by som našetrila a kúpilaja. Muž ale vo všetkom otca poslúchne. O samostatné bývanie som sa už x-krát pokúšala, ale nejde to. Muž od rodičov nikdy neodíde, to mi jasne povedal. Takže si môžem vybrať, alebo sa rozvedieme alebo sa mám celý život prispôsobovať svokrovcom?!

Ak máš na výber naozaj len z tých dvoch možností, tak sa rozveď.

Ten Tvoj muž je naozaj taký ňoumák?

Ty pracuješ, alebo si celé dni doma?

Ach jáj, dvaja kohúti na jednom smetisku, lenže svokor rozkazuje na svojom
A vôbec si neviem predstaviť nerozprávať sa s rodičmi 5 rokov

To odkiaľ mala vedieť, že muž bude držať viac s rodičmi ako s ňou? Nie všetci vieme vidieť do budúcna .

Jednoznačne musíte užaj riešiť vlastné bývanie. Takto to nejde. Je veľmi málo prípadov, keď si obidve strany sadnú.

Bastian: Samozrejme, že pracujem, len teraz mám dovolenku. Keby som mala byť stále doma asi by som sa zbláznila

a ešte doplním: vôbec, ale vôbec si neviem predstaviť, že by niekto nadával mojím deťom
a radšej tu viac do tejto témy neprídem

Jednoznačně se odstěhovat... bohužel.... pokud manžel nebude chtít, tak bohužel pro něj... TY budeš trpět a stejně to do budoucna bude vnášet do vztahu vás všech jen nervy a nebude trvat dlouho a manžel ti začne předhazovat jak seš nepřizpůsobivá atd atd atd.... Sám nad svou nepřizpůsobivostí se nezamyslí...

súhlasím na 100% -

A komu patri nehnutelnost, na ktorej sa maju tie dvere menit?

Myslím si, že tu vôbec nejde len o tie dvere...

Misomiso: dom patrí stále svokrovcom. Oni už v ňom nebývajú, majú postavenú prístavbu. My sme ale dosť do toho domu už investovali - strecha, okná, podlahy... Nemyslím si, ale, že by svokor mal stále určovať čo sa tu kúpi a aké. Veď on tam už nebýva, ale jeho syn s rodinou. Tomu to aj všetko po ich smrti ostane. Skôr mu nechcú prepísať nič.

No, stále je to jeho majetok, takže právo v rozhodovani určite má. A rovnako sa môže aj rozhodnúť ako prípadne s ním za života naloží.

Marsyl,
ako sama dobre vieš, Tvoj problém nie sú len vchodové dvere /to je len špička ľadovca/, oveľa väčším problémom je postoj Tvojho manžela neriešiť to. Pôvodne som Ti chcela navrhnúť, aby ste si spolu sadli, zobrali papier a pero a napísali pod seba všetky "ZA" a "PROTI" k spoločnému bývaniu so svokrovcami. Emócie bokom a definovať jasne, čo môžete získať a čo stratiť. Ak to máš sformulovať na papieri, vážiš každé slovo ...Jednoduchá matematika - čoho je viac, to zaváži. /My sme to s manželom spravili, keď sme zvažovali svoje bývanie u svokry, hoci som si ako slobodná na pôžičku zadovážila 1-izbový byt, takže sme mali kam ísť.../Ako učiteľke Ti to netreba vysvetľovať. Ale tak sa zdá, že snahu riešiť to máš len Ty. V Tvojich predchádzajúcich príspevkoch hovoríš totiž o narušených vzťahoch svokrovcov k Tvojim rodičom, deťom, alkohole, fackách, o nevzdelanom mužovi a Tvojich 2 VŠ... Viem, nečíta sa to dobre... A nemyslím, že ak by svokor už teraz prepísal časť domu, kde bývate /okrem prístavby, kde bývajú svokrovci/ na Tvojho muža, že by to vyriešilo Váš problém... Ibaže by si im potom mohla zakázať vstup do "svojho". Ale po dvore svokre vykrikovať nezakážeš... A čo tak trvať na tom, že svoju domácnosť si budete zamykať vlastným kľúčom, aby sa Ti počas Tvojej neprítomnosti nik nehrabal v Tvojich osobných veciach? Prečo ste tak neurobili na začiatku manželstva? Jasne si stanoviť pravidlá? Asi je to vylúčené... To by však mohol pochopiť aj Tvoj muž, ak mu na Vás aspoň trošku záleží...

Veľmi súhlasím s tým, čo napísala Oliwa v obidvoch príspevkoch. Pozrela som si na Tvoje doterajšie príspevky v profile a rozmýšľam, či sa vôbec dá takto žiť. V téme „svokra“, aspoň podľa toho čo píšeš, vychádza ako zlo, ktoré Ti ničí manželský život, v téme „vzťahy v rodine“ strýko krivdí zas Tvojim rodičom a nadáva Tvojim deťom, keď idú za prababkou. Pýtaš rady, ako proti ním zakročiť. Podľa všetkého sa zdá, že ľudia v Tvojej blízkosti Ťa nechápu, chcú Ti len ubližovať, organizovať Tvoj život, pre čo Ty nemáš veľké pochopenie. Verím, že Tvoj život je peklo. Ale ak ani dve vysoké školy, jedna zrejme s pedagogickým vzdelaním(tvrdíš, že si učiteľka), nestačili na to, aby si zvládla komunikáciu s okolím, mať aspoň nejaké pochopenie pre svokrovcov a ich generačné problémy, potom riešením je zariadiť si život podľa svojich predstáv. Asi sama uznáš, že svokrovci sa v ich veku asi veľmi nezmenia, hoci za pokus by to stálo, môžeš skúsiť sa prispôsobiť Ty alebo odsťahovať sa s manželom, či bez neho.

Viete ako sa hovorí: Kde sú dvaja netreba tretí!

Nevesty si niekedy vedia svokra udobriť jedlom, čo tak zopár krát mu navariť niečo čo mu nenavarí žena . Pokiaľ tam chcete bývať budete musieť preglgnúť ešte veľa...Treba zaťať zuby, nebuďte tvrdohlavá, možno aj váš svokor si takto k Vám hľadá cestu k udobreniu, len to nevie dať inak najavo.