http://hnonline.sk/attachment.php/13...o_zdanenia.htm

pozri tu: http://www.etrend.sk/osobne-financie...ake/69388.html


a ešte info: zdroj: financnik.sk

I. Daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Slovenská republika k dnešnému dňu uzatvorila približne 60 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej iba Zmluvy). Pri zdaňovaní mzdy slovenského zamestnanca vyslaného do zahraničia bude slovenský zamestnávateľ postupovať nielen podľa paragrafu 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej iba ZDP), ale aj podľa článku „Príjmy zo závislej činnosti“ príslušnej Zmluvy. Tento článok Zmluvy zvyčajne ustanovuje, že príjmy slovenského daňového rezidenta zo závislej činnosti vykonávanej v štáte vyslania môžu byť zdaňované v tomto štáte. Iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce tri podmienky, bude mzda zamestnanca vyslaného do zahraničia zdaňovaná len v Slovenskej republike.

Ak si ako príklad zoberieme Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenú medzi Slovenskou a Českou republikou, sú tieto podmienky podľa článku 14 „Príjmy zo závislej činnosti“ slovenskočeskej Zmluvy nasledovné:

1. Vyslaný zamestnanec je zamestnaný v Českej republike počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku a

2. odmeny sú tomuto zamestnancovi vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom Českej republiky a

3. odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má slovenský zamestnávateľ v Českej republike.

Ak je jedna z vyššie uvedených podmienok porušená, bude mzda zamestnanca podliehať zdaneniu v štáte vyslania, v tomto konkrétnom prípade v Českej republike.

Dôležité je pozastaviť sa nad výpočtom vyššie uvedených 183 dní. Podľa článku 14 odsek 3 slovensko-českej Zmluvy sa do týchto dní počítajú nielen dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov do a z Českej republiky, ale aj dni strávené mimo Českej republiky (soboty, nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené s týmto vyslaním), ak po ich uplynutí zamestnanec pokračoval vo výkone práce v Českej republike.

Zamestnávateľ je definovaný ako osoba, ktorá má právo na vykonanú prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce. Z toho vyplýva, že nie je možné chápať zamestnávateľa pre účely Zmluvy iba v zmysle Zákonníka práce, ale širšie. Rovnako pri počítaní dní strávených v Českej republike je nutné brať do úvahy aj dni strávené mimo Českej republiky, ak súvisia s vyslaním.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť medzinárodný prenájom pracovnej sily. Ako je uvedené vyššie, podľa definície zamestnávateľa v zmysle slovensko-českej Zmluvy a podľa definície v ZDP v Českej a Slovenskej republike sa za zamestnávateľa považuje aj ekonomický zamestnávateľ (užívateľ) pracovnej sily, pre ktorého zamestnanci slovenského subjektu vykonávajú prácu podľa jeho príkazov. V takomto prípade je mzda vyslaných zamestnancov zdaniteľná v Českej republike od prvého dňa výkonu ich práce a daň z príjmu zo závislej činnosti bude zrážať a odvádzať český užívateľ pracovnej sily.

Rovnako ak by vznikla zamestnávateľovi v Českej republike stála prevádzkareň, podliehajú mzdy zamestnancov – slovenských daňových rezidentov zdaneniu v Českej republike od prvého dňa výkonu práce. Ak by zamestnávateľovi nevznikla stála prevádzkareň (najčastejšie v prípade staveniska alebo stavebných, montážnych či inštalačných projektov), ale zamestnanec by strávil v Českej republike viac ako 183 dní (vrátane dní súvisiacich strávených mimo Českej republiky), jeho mzda sa bude zdaňovať v Českej republike. Slovenský zamestnávateľ bude platiteľom dane zo závislej činnosti v Českej republike a nebude mať naopak v súlade s § 35 ZDP povinnosť odvádzať preddavky na daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti v Slovenskej republike.

Ďakujem krásne, odpoveď mi veľmi pomohla.
Prajem pekný deň...