Toto je veľmi zaujímavá a veľmi vážna téma. Zasluhuje si, aby sa o nej debatovalo v širších súvislostiach. Myslím si, že rozhodujúca skupina občanov našej republiky, teraz mám na mysli tú skupinu, v moci ktorej je navrhovanie a prijímanie zákonov a príliš veľa noviel k nim, o tejto téme rozhoduje minimálne „prudko“ a nepripúšťa žiadne nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu v budúcnosti nastať. Ja osobne nie som v druhom pilieri, môj vstup ovplyvnil môj vek, avšak, myslím si, že jeho zavedenie bolo rozumné rozhodnutie. Životné a spoločenské podmienky sa rýchlo menia. Som toho názoru, že nie je správne stavať na tom, že priebežný systém, ak dobre fungoval v minulosti (v predchádzajúcom režime), bude rovnako dobre fungovať na večné časy. Pravdepodobnosť, že jeho výkonnosť nebude taká, aby mohol plniť svoj účel a tým obhajovať svoju existenciu, je vysoká. Ak vezmeme do úvahy čo len životné trendy, nielen demografické analýzy a množstvo ďalších súvisiacich analýz, opodstatnenie bude mať skôr ten druhý pilier. Alebo, jeho akákoľvek obmena, resp. iné spôsoby zabezpečenia sa na starobu.
Vychádza mi, že v prítomnosti ani v budúcnosti nie je prezieravé spoliehať na štát.
Inak, pravda, je príjemné myslieť si, že štát sme my, občania, nuž, hm, ehm, ... keď čítam čokoľvek o priebežnom dôch. systéme, mátajú ma myšlienky, že keď ja pôjdem do dôchodku, celá socpoist už bude niekde v národnom archíve. Pod „A“-čkom (možno aj „V“-čkom). Lebo život ide rýchlo.