191,07 € mesačne t.j. 2292,84 € ročne. Tento limit keď prekročíš, tak už za Teba štát nie je platiteľom na zdravotné poistenie.

limit hodín je 350 na kalend.rok.

andyke,
ale pri dohodách nejde o vynatý príjem, tj. neobmedzený?

Vyňaté príjmy :
Dohody u študentov a dôchodcov nevstupujú do RZZP.

Ďalej dohody nevstupujo do RZZP:
u zamestnancov v prac. pomere a u SZČO ( keď majú súčasne prácu + dohodu, SZČO + dohodu)

joooj, dakujem pekne za exaktnu odpoved, velmi mi pomohla!!!

Výška príjmu z dohôd nie je obmedzená len u poistencov štátu, ktorí sú študentami so štatútom študenta a dôchodcami.
U ostatných poistencov štátu platí limit, ktorý uviedla andyke, ak tento príjem prekročia, musia podať rzzp a doplatiť zdr.poistenie.

Dakujem za odpovede
No priznám sa, neviem sa v tom dobre orientovať a si to utriediť. Som si preto sem pripla tie §, no
-------------------

ZAKON O ZDRAVOTNOM POISTENí
§ 13 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
...
(20) Za vyňaté príjmy sa na účely tohto zákona považujú
a) príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta,39l)
b) príjmy z prenájmu, 50)
c) príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou51) okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa osobitného predpisu, 51a)
d) príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru51b) u osôb uvedených v § 11 odsek 8 písmenách a) až m), o) až r) a u).

§ 11 PLATITELIA POISTNéHO
...
(8) Štát je platiteľom poistného, ak nie je ďalej uvedené inak, za
a) nezaopatrené dieťa;39a) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, = napr. študenť
b) fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, 39b) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu39c) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte, = napr. dôchodca
c) fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok, 39d) = zamestnaná osoba čerpajúca rodič.dovolenku a poberajúca RP alebo napr. aj nezamestnaná osoba do 3-och rokov dieťaťa (ak je zdravé)
...
j) fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, = napr. osoba na neplatenom volne zo zamestnania, ktorá sa stará o zdravé dieťa aj po dovršení 3-och rokov, no najviac do jeho 6rokov;
a tiež nezamestnaná osoba starajúca sa o dieťa do 6rokov
...
n) fyzickú osobu,
1. ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu, 39m) = osoba čerpajúca mater.dovolenku s poberaním materského ale i napr. osoba nezamestnaná s nárokom na materské
...

(9) Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písmeno a) až h), j), o), p) a u), ak
a) je len zamestnancom a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za zamestnanca, jej vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 5 pripadajúci na obdobie zamestnania nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
b) je len samostatne zárobkovo činnou osobou a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za samostatne zárobkovo činnú osobu, jej pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 pripadajúca na obdobie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
c) u nej dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu skutočností podľa písmen a) a b) a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), úhrn jej vymeriavacích základov podľa písmen a) a b) nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).

(10) Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až m), o) až r), ak súčasne nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ak v tomto období jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov39s) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
---------------------------

Vzhladom na to, že mamičky poberajúce rodič.príspevok (bez ohladu na to, či sú zamestnané čerpajúce RD alebo nezamestnané) spadajú pod písmeno c), tak by som prvotne predpokladala, že dohody, bez ohladu na výšku príjmu, sú u nich príjem vynatý podla § 13 ods.20 písm.d).

Na nezamestnanú mamičku poberajúcu rod.príspevok a dohodou s príjmom vyšším ako uviedla andyke by sa malo vzťahovať vyňatie príjmu z dohôd podla § 11 ods.10 + § 13 ods.20 písm.d). No tu sa hovorilo o mamičke zamestnanej. Tak či je poistencom štátu ona, sa posudzuje podla § 11 ods.9 a tam sa o vynatých príjmoch nehovorí, takže sa aj dohody rátajú do jej príjmu/VZ?, aj ked v § 13 ods.20 písm.d) sa uvádza, že u týchto osôb sú príjmy z dohody vynaté?

Tak je to asi opačne, ako som si pôvodne myslela.
Takže správne je: Osoba (mamička), aby bola poistencom štátu podla ods.8 písm. c) alebo j)
- ak je nezamestnaná, môže mať príjem na dohodu bez obmedzenia (tak isto ako študent alebo dôchodca),
- ak je zamestnaná alebo szčo, môže mať príjem na dohodu najviac vo výške, čo uviedla andyke?

Prosím opravte ma. Ak by sa dalo, tak vás poprosím s odvolaním na §, príp. k tomu vysvetliť. Neviem, či som si to dobre vysvetlila. A napr. vôbec neviem prísť na to, na základe ktorého § sa dohody zamestnancom nezarátavajú.
Zatial dakujem

Ak je žena na rodičovskej dovolenke - teda má zamestnanie, z ktorého bola uvoľnená na rodičovskú dovolenku - môže na dohodu zarobiť koľko len chce a zdravotné poistenie platiť nebude - lebo pôjde o príjem na dohodu dosiahnutý popri zamestnaní. (teda príjem je neobmedzený)

Ak ale zamestnanie nemá, môže zarobiť za obdobie, kedy poberá rodičovský príspevok, maximálne polovicu úhrnu min.miezd, ak chce zostať naďalej poistencom štátu. ( § 11 ods.10)
---
Príjmy z dohôd nie sú predmetom RZZP u poistenca, pretože mu plynuli v čase, keď bol súčasne zamestnancom alebo SZČO.

PS: Zadávateľka otázky nepíše, že je zamestnaná mamička ako píšeš Ty, takže moja odpoveď bola určená pre ženu na rodič. dovolenke bez prac.pomeru.

dakujem Andyke za ochotu,
Asi neviem čítať zákony. O zdrav.poistení obzvlášť. Už som sa snažila viackrát to pochopiť. Mohla by som to brať ako fakt, no len velmi nerada beriem info bez toho, aby som si to v zákone nevedela nájsť (teda až na výnimky, samozrejme nehladám všetko, len ak ma to zaujíma). Tak zdrav.poistenie nechám "zatial" len na druhých.

Ale dakujem ešte raz.

ja som bola pred materskou dovolenkou SZČO, momentálne mám prerušené vykonávanie živnosti, takže som nezamestnaná a čerpám len rodičovský príspevok. Mám ročné dieťa, už som z toho jeleň - takže môžem na dohodu zarábať neobmedzene bez RZZP alebo nie?

Z pohľadu zdravotného poistenia môžeš na dohodu zarobiť neobmedzene - príjem z dohody je vyňatý príjem pre zdravotné poistenie . Iné ale je či ta neobmedzuje rodičovský príspevok ? tento dostaneš aj v prípade , že máš iné príjmy ? - toto neviem .

Tak sa ospravedňujem , s tými vyňatými príjmami to nie také jednoduché - asi by som ta zavádzala ... sorry

na rodič.príspevok nemá nárok len v prípade, ak je zárobkovo činná. A za zárobkovo činnú sa nepovažuje práca na dohodu, ak sa počas vykonávania práce na dohodu stará o dieťa napr. niekto z rodiny, ona samotná. V tomto prípade splna podmienku riadnej starostlivosti, tj. podmienku na nárok na RP.

Prosím,
ak je študent so štatútom študenta celý rok aj SZČO a jeho príjem zo živnosti nepresiahne sumu 2292,84 EUR , tiež zostáva poistencom štátu?

Ak Ti v RZZP za rok 2009 vyjde VZ za rok 2009 do 2292,84 €,
tak zostávaš poistencom štátu.(nebudeš mať nedoplatok, lebo predpokladám , že teraz neplatíš preddavky)
Ako sa vypočíta VZ, pozri tu :
http://www.porada.sk/t125814-szco-zu...poistenia.html

Vďaka za odpoveď,
preddavky neplatí,
čiže vychádza sa zo základu dane nie z príjmu zo žovnosti?

Áno , rozhodujúci je základ dane

Dobrý den,

Chcem sa opýtať či je možné nejakým spôsobom ten hodinový limit prekročiť napr. s druhou dohodou ...atď. resp čo je možné urobiť ak niekomu odrobené hodiny prekročia 350 hod. za rok (sú z toho nejaké sankcie alebo pod...?)
Ďakujem pekne za odpoved.

Druhá dohoda nepomôže.
Zákonník práce § 226
§ 226
Dohoda o vykonaní práce
(1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.