Patrím medzi tých čo môžu hríby vždy, za všetkých okolnosti a na všetky spôsoby. Samozrejme ich aj veľmi rada zberám a tak si spomínam aká som bola pred pár rokmi hrdinka. Keďže moji rodinní príslušníci sú väčšinou mimo domu nechcú, aby som chodila po horách sama. Samozrejme som to už nešla vydržať kedy prídu a ešte k tomu všetci nosili plné koše hríbov tak som si kúpila mobil a veselo chodila na hríbiky, veď sa mi nemôže nič stať a keby náhodou tak si zavolám pomoc. Tak keď prišiel domov syn celá natešená mu ukazujem moje zberateľské úlovky a vysvetľujem ako som to vyriešila. Síce ma pochválil, ale potom sa iba tak mimochodom spýtal „ mami a je tam vôbec signál?“ No a samozrejme nebol, ale to som zistila až pri ďalšej hríbovej turistike. No taká som ja bola hrdinka. Hlavne, že som mala mobil.
Ako málo stačí aby bol človek spokojný.
Odvtedy som sa vždy snažila niekoho presvedčiť aby som nešla sama.
(potíšku sa priznám, už tam signál je a ja chodím zasa z mobilom).
Prajem všetkým veľa zberateľských úspechov.