MR sa v prevaznej vacsine zisti uz pri teste skolskej zrelosti pred nastupom do skoly, nie ak ma dieta 10-13 rokov. Inak dakujem za pochvalu, je to asi tou 20 rocnou praxou na danom type skoly..



"Jeho nevhodné správanie - až ohrozujúce ostatné deti, by som tiež netoleroval a oznámil rodičom, keďže dlhodobo nedochádza k náprave, že škola bude postupovať v zmysle zákona a navrhne ho do niektorého z diagnostických centier - "
toto je trepanie nie dve na tri, ale na sto, ved na to treba rozhodnutie sudu a ine preslapy dietata, nie len to, ze ho nechcu dat do osobitky!!.

"Ak by podobný postoj zaujali všetci riaditelia okolitých škôl a nezlákala ich vidina 3násobného normatívu na integrovaného žiaka, tak nakoniec by nezodpovední rodičia boli prinútený dať svojho syna tam, kde skutočne patrí a kde sú najlepšie podmienky na výchovu a vzdelávanie detí s mentálnym postihom"-
toto by nenapadlo ani najvacsieho utopistu, blbost ako hrom.

Prepac, za slovnik, priblizila som sa k tvojemu.








Zjavne ta moje prispevky irituju, tak to necham tak...maj sa.

Je neuveriteľné čo všetko dokážeš vo svojom príspevku spojiť a prekrútiť. Ak ti môžem skromne doporučiť, čítaj pozorne. Už na základnej škole majú deti zvládnuť čítanie s porozumením ...
Sme trošičku mimo témy, ale myslím, že to nie je na škodu veci .... všetko so všetkým súvisí a každý kto si to prečíta, si urobí názor sám.
Alaya, alaya ... aj naša výmena názorov svedčí o tom, že učiteľstvo nie je povolanie, ale diagnóza ...

ospravedlnujem sa za nepresne info v zadani

chapem,alaya, ze to vnimas citlivo, aj v zhladom k odbornosti aj k k tomu ze dcera ma urcite dis. v triede mojho syna je viacej deti s dis a vobec ma nerusi, ze sa im musi ucitelka pri citani alebo na slovencine ci matike specialne venovat
mame iny uhol pohladu aj na zaklade inych skusenosti: moj syn chodil vdaka tomuto chlapcovi domov nestastny, menilo sa mu k horsiemu spravanie, na hodinach sa tazko sustredil a to si myslim, ze nemal az taky problem. Kamaratkin syn (sedel s tym chlapcom asi mesiac - mal ho svojou pracou motivovat, aby sa viac zapajal, bolo to naopak, ten 13 r.chlapcek s dis. ho vyrusoval, vykrikoval na hodine, ze mu stoji, vypytoval sa ho ako casto onanuje a pod./ ostal z neho psychicky zruteny, odmieta chodit do skoly, navstevuju psychologa, ten ho uz odporucil k psychiatrovi.

takisto som rada, ze sa najdu ucitelia, kt. maju trpezlivost a snazia sa pomahat tymto detom ako sa da. len u nas to bolo tak, ze chlapec s poruchou spravania, ak sedel sam, vobec nepracoval, napriek ucitelkinym snaham, preto ho davala sediet so sikovnejsimi /zasadne chlapcami-pochopitelne pre jeho spravanie/. lenze aj ti sikovnejsi sa dost zhorsili, ked s nim sedeli.

povedz, ako riesit toto? pomahala by si mu na ukor vlastneho dietata, alebo by si sa snazila dat sancu svojmu dietatu zazit normalny vyucovaci proces, bez excesov naokolo?
ja sa rozhodujem pre to druhe a kedze vidim, ze inak to asi nepojde, zrejme dam syna do triedy, kde tento chlapec nebude

to Mas pravdu, kazdy si urobi usudok sam.Snazila som sa poradit konkretne, nakolko s tym roky robim.Poslednych 5 rokov s autistami.Ak je to moja diagnoza, dakujem, beriem to ako pochvalu.
Inak, ak si 20 rokov v ucitelstve, mal by si vediet, ze dieta podla skolskeho zakona musi vychodit povinnu sk.dochadzku a preto odporucania spojenia sa riaditelov su naozaj bludom.
Zelam ti vela pedag.uspechov a vela radosti z prace.

gabikao, zelam ti, aby sa ti to podarilo uspesne vyriesit, ale ja naozaj vidim riesenie len v prelozeni vlastneho dietata a to tiez nemas zaruku, ze sa v druhej triede nevyskytne problemovy ziak.
Je to zlozity problem, nakolko priciny jeho spravania mozu byt rozne, uz som to pisala vyssie.
Ak by si este potrebovala v niecom poradit, velmi rada pomozem, ked budem samozrejme vediet.

Už druhý rok som mimo školstva - teraz pracujem v štátnej službe, čo mi však nebráni ďalej sa zaujímať o školstvo, radosti a problémy s ním spojené, ... to je zas moja diagnóza...

Prestaň ma prosím ťa poučovať, viem presne čo hovorí zákon aj aká je prax ...
Ak by si pozorne čítala predchádzajúce príspevky, tak by si si nemohla dovoliť napísať takúto nehoráznu lož (modrým podčiarknuté), ak takto komunikuješ (vedieš dialóg) a argumentuješ aj so žiakmi resp. s rodičmi, tak zbohom rodina a škola , ...nedovolím si a ani necítim za potrebné ďalej hodnotiť tvoju odbornosť a spôsob komunikácie (na rozdiel od teba), už som aj tak nadmieru prekročil pravidlá porady ... naša debata sa už míňa účelu a štýl "ja o voze a ty o koze" ma už fakt nebaví.
Ak chceš mať silou mocou posledné slovo, opäť v štýle prekrútenia mojich slov a akéhosi slušného zhadzovania mojej odbornosti či kompetentnosti vyjadrovať sa k predmetným otázkam - tak nech sa páči ...

Jaros, prepac, ja sa v tom nevyznam, ale citam tieto prispevky, mam tiez decko v ZS, ale aj ty citaj svoje prispevky,ved tu pani ucitelku v kazdom prispevku urazas.ked uz nic, si chlap a ona zena.Len moj pohlad pozorovatela z dialky.

hmmm ... ...polepším sa ...

dovetok: idem si prečítať etiketu porady - osvieženie si pravidiel slušného správanie nikdy nezaškodí

U nás sme mali takéhoto žiaka. Bol preradený z inej školy práve pre poruchy správania spojené so slabými učebnými výsledkami. Pri prehlasovaní na školu však matka neuviedla túto poruchu. Preto riaditeľ školy po dohode so šp. psych. a dohode s matkou vyriešil problém tak, že matka chlapca sa zúčastňovala priamo na všetkých vyučovacích hodinách. Je treba povedať, že vyučovanie neabsolvoval v plnom rozsahu. Po troch - štyroch vyuč. hodinách odišiel domov. V období puberty však nepomáhalo ani to, že na vyučovaní bola prítomná matka a tak žiak bol umiestnený na pol roka do psychiatrickej liečebne. Keď sa vrátil, pokračoval ten systém, aký bol predtým. Tento chlapec u nás dokončil školskú dochádzku a teraz pokračuje na učilišti.

Je to ine, ked matka spolupracuje, ale chcela som sa opytat, ako sa ziakovi riesili tie vyucovacie hodiny, kt.neabsolvoval? Ked odchadzal domov skor z vyucovania? Nakolko to integracia nepovoluje,takyto ustupok, aspon nemam taku skusenost.Vyucovanie na upravuje az na SZS, aj to vo variante B a C, pomocnej skole a domacom vzdelavani.

Presnú odpoveď bohužiaľ neviem, ale pri riešení tohto problému boli zainterasované všetky strany - rodina, škola, ŠPP, detský psychiater, ku ktorému chodil...

Takto sa to da riesit, ale v pripade, ze rodicia nespolupracuju, nemoze robit skola prakticky nic.

Myslím, že v tomto prípade by sa dal použiť § 24 ods. 2 písm. a) zák. č. 245/2008 Z.z. (školský zákon) - individuálne vzdelávanie:
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu (zák. 596/2003). Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
Pravda, je tu potrebná spolupráca a súhlas rodiča, pretože o individuálne vzdelávanie musí požiadať rodič. Rozsah vzdelávania takéhoto žiaka by mal byť najmenej 2 hodiny týždenne. (ods. 3 § 24 zák. 245/2008).
U nás sme mali tiež obdobný prípad - žiak pre poruchu správania sa nezúčastňoval na vyučovaní, chodil na 2 hodiny týždenne, učiteľka sa mu venovala samostatne - pracovala len s ním (myslím, že to mala v úväzku ako nadčasy), bol to žiak 1.stupňa.

Našla som v školskom zákone č.245/2OO8 - snáď by to mohlo pomôcť:
(10) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že
vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a
vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa.
Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi
dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol
žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa,
o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(11) Výkonom práv začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemôžu
byť obmedzené práva ostatných žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania.

Tu by snáď pomohla petícia rodičov.

Ďalej by som chcela ešte pripomenúť, že v takýchto prípadoch je možné využiť asistenta učiteľa , ktorý by bol neustále prítomný na vyučovaní a začlenenému žiakovi poskytoval pomoc.

Mam v triede - materska skola - dieta s MR diagnostikovanou ADHD ktore sa prejavuje hlavne agresivnym spravanim, ale tak ze ublizi aj inym detom, uz sa nam stalo ze sa niektore deti zo strachu pred nim pocikali. Snazim sa o preradenie matka nechce ja neviem ale ohrozuje ostatne deti v triede. Je nebezpecny a to doslova. Nedokaze fungovat v skupine, vybuchne pri sebamensom podnete. Hroza. Vase rady ?

Začnem trochu , pretože nechcem, aby moje slová boli nesprávne pochopené. Viem, aké je veľmi ťažké pracovať za podmienok, aké máte ako učiteľ materskej školy. Nebudeme sa baviť o financiách a pod., ale o probléme, ktorý ste tu načrtla. Ak je u dieťaťa diagnostikovaný syndróm ADHD, tak to chce hlavne profesionálny prístup, ktorý by každý pedagóg mal mať. Ak nie je v škôlke, alebo v škole asistent, ktorý by sa takémuto dieťaťu venoval, mal by sa o to pokúsiť pedagóg. Je veľmi ľahké a najjednoduchšie riešenie dieťaťa sa preradením alebo iným spôsobom zbaviť, ale existujú možnosti, ako sa dá aj takéto dieťa zvládnuť a nezabúdať pritom, že ono vlastne potrebuje našu pomoc. Je potrebná spolupráca rodič-pedagóg-psychológ, ktorí musia s dieťaťom pracovať. Nie dieťa vyčleniť z kolektívu.
Dieťa so syndrómom ADHD /poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou/ za svoje správanie v podstate nemôže, správa sa na základe toho, ako mu „radí“ mozog. Aj keby sa chcelo polepšiť a byť úspešným napríklad v škole alebo pri hre, nemusí sa mu to podariť. Bráni mu v tom mozog, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje správanie dieťaťa. Tým, že je dieťa často v akejkoľvek činnosti neúspešné, stráca záujem, nerado chodí do školy, nerado sa hrá s deťmi, nedôveruje si, môže mať pocit úzkosti, depresívne až neurotické prejavy. Preto je veľmi potrebné, aby takéto dieťa s ADHD malo pevné a dobré rodinné zázemie i prostredie v škole.
Pedagóg by si mal s dieťaťom vytvoriť priateľský a dôveryhodný vzťah, dieťa potrebuje cítiť záujem a ochotu pomôcť, je potrebný individuálny a spravodlivý prístup, podľa nátury dieťaťa, učiteľ by mal dieťaťu vždy presne vysvetliť, čo má robiť a čo sa od neho v danej chvíli očakáva, spôsob výchovy dieťaťa s ADHD je vyčerpávajúci, no pri správnom vedení prinesie svoje pozitívne ovocie (uľahčí prácu učiteľovi a pomôže žiakovi vzdelávať sa).

Neviem, do akej miery ste komunikovali s rodičmi, či tam prebieha pravidelná návšteva odborníka, ak už teda syndróm diagnostikovaný bol. Tiež by som ako rodič s preradením nesúhlasila, pretože takto by si dieťa mohli pohadzovať z jedného zariadenia do druhého a tým by sa nič nevyriešilo. Načo by potom bola /ak berieme do úvahy, že je/ zo strany rodičov a odborníkov snaha o pomoc, ak by to nebolo v spolupráci so školským zariadením? Verte mi, že prácu pedagógov dobre poznám a viem, že hoci nemáte na ružiach ustlané, všetko sa dá ak sa chce. Musí ísť ale hlavne o záujem o dieťa a riešenie sa určite nájde.

ach jaj ved to. Spolupraca s rodicmi veskera zadna . Dieta je tam od otvorenia do zatvorenia MS. Aspon takto vsak ano je doma klud !

Ja viem, že je to ťažké a veľmi. A rodičia to majú určite ešte ťažšie. Aspoň sa jedná o rodičov, ktorí majú záujem tento problém riešiť? Alebo dieťa dali vyšetriť a ďalej nič v tejto veci nerobia?

Vysetrenie je ostatnym sa vyhybaju - kedze neni cas na to - preto si myslim ze to vsetko ostane na jednej urovni a pritom by postacil neurolog a urcite by sa zisiel detsky psychiater. Nuz trapme sa. Coze my. Tazko sa vsak na to diva. Snaha o vyriesenie sa rovna tomu ze radsej dieta na par dni ostane doma a potom sup naspat, ked vsetko utichne. Myslim ze to nema zmysel ani riesit, skor to prezit.
No a druha vec zase je o vyhrazani nam ako ucitelom, tak ci tak ma clovek zviazane ruky ci z jednej alebo druhej strany.Nuz ale ak ma clovek pracovat v takychto podmienkach radsej budem nezamestnana - bohuzial.