som vyse pol roka rozvedena .bola som vydata 9 a pol roka.a o rozvod som poziadala ja.lebo zacal chorobne ziarlit a robil rozne ziarlivostne sceny a ja som mala strach.rozviedla som sa s nim lebo to bolo nesnesetilne.neustale kontrolovanie vyvolavanie kde som.a ked som prisla domov tak nadaval krical rozbijal a pod.rozviedla som sa aby bol klud a mali klud aj moje deti.teda nase.ale napriek tomu ze by som mozno mala byt stastna je mi smutno.velmi som ho lubila a snazila som sq mu posledne roky vysvetlit aby bol kludnejsi ale neslo to mozno som robila chybu ja ja neviem.alle teraz sa citim sama.minule som ho videla na lavicke opiteho a bolo mi toho vsetkeho luto.znicila som ho ja?ja neviem keby to slo vratila by som sa k nemu ale bojim sa ho.stale na nho myslim mavam spomienky a taky pocit silny mu zavolat aby prisiel k nam a vybrali sa niekde.ale nedokazem to posledne roky to bolo velmi ostre.ja neviem mozno chcem radu mozno sa tu chcem vyvravit lebo nechcem ludi dookola tym otravovat.uvedomujem si ze som na zivot hladela dost naivisticky.malo to byt vsetko aby som vytriezvela?ale do coho ze nemam ziadnu doveru a mam strach.tuzila som po laske a co prislo .pad a ...mesiac po rozvode mi v praci oznamili ze ked mi skonci materska tak mi davaju vypoved.dali mi teda odstupne.mali strach ze to dam na sud.a teraz ako sa mam postavit.niekedy sa snazim ale niekedy to na mna cele padne.niektori priatelia kt.sa tvarili ze su priatelia sa otocili chrbtom ale naopak niektori kt.som nepoznala mi sa snazia pomahat.ja neviem mozno som vadna ja ked som si myslela ze ked budem robit vsetko co sa odo mna ocakava tak bude vsetko ok.a budem stastna mozno toto je zivot a stale nariekam a nedokazem sa zmierit ze zivot je k...aalebo hladam niekoho kto by ma lutoval?mozno ja neviem.piste bars co.len sa mi neposmievajte.