Chcela by som v prvom rade vyjadriť veľkú ľútosť nad vyhasnutými životmi dvadsiatich ľudí. Vyhasli náhle a bez varovania,nečakane, a aj keď sa hovorí, že každý z nás má dané už pri narodení ako dlho bude horieť plamienok sviečky jeho života, vždy pri takomto nešťastí má človek pocit, že to prišlo príliš skoro a náhle. Česť ich pamiatke a pokoj ich dušiam.
Trošku s odstupom času som si prečítala príspevky k tejto téme, a teraz by som mala dve otázky:
1. Prečo štát dotuje súkromnú baňu? Prečo nevytvorí štátny podnik (resp.podnik s majoritným podielom štátu), ak má taký eminentný záujem na udržaní zamestnanosti v tomto regióne? Možno by sa potom dali lepšie odsledovať aj podmienky dodržiavania bezpečnostných predpisov a boli by lepšie možnosti na odstraňovanie problémov a zisk by tiekol nazad do štátneho rozpočtu. Súkromný majiteľ si dá aj výsledky meraní alebo kontrol sfalšovať, len aby si udržal isté peniažky od štátu. Netvrdím, že v štátnych podnikoch je všetko o.k., ale existuje predsa len lepšia kontrolovateľnosť, či už zo strany zamestnancov alebo napr. médií. Aspoň by ľudia nemuseli mať taký strach o miesta v prípade nejakých problémov, na ktoré poukážu.
2.Ako riešiť problém odškodňovania pozostalých? V tomto prípade sa mi javí, že vlastne z mojich daní platím dvakrát. Najprv majiteľom bane do vrecúška a potom pozostalým v rámci odškodnenia. Našla som tu zopár príspevkov, ktoré aj napriek tomu, že sa ich autori obávali z označenia hyenizmu, trafili klinec po hlavičke. Ak máme odškodňovať pozostalých pri rôznych nešťastiach, tak všetkých. Nieže to dopadne tak ako teraz, že štát dáva, ľudia sa skladajú, rôzne organizácie prispievajú a pán raditeľ bane sa neunúva ani sa prísť rozlúčiť so svojimi zamestnancami.(Veď načo aj. Manažérsky plat mu predsa napriek všetkému aj tak zaplatíme z našich daní. A že kde zostala slušnosť alebo nejaký pocit osobnej zodpovednosti? Ak sú prachy, na takéto drobnosti sa môžeme pokojne vy....) Aby som nevyzerala ako nejaká hyena, aj ja som prispela do zbierky, ale sama a z vlastnej vôle, pretože mi príde správne pomôcť niekomu, kto j v núdzi, ale nie zo štátneho rozpočtu, na ktorý robíme všetci, a keď sa potom niekomu z nás niečo stane, tak po našich pozostalých neštekne ani pes.