V § 2 zákona 182/1993 je zadefinovaná:

(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.

Podlaha asi nie je v múroch. Podlahová plocha sa myslím upravuje len pri šikmých stenách od niekoľko centrimetrov.

Pri určení, vypočítaní ceny bytu v novostavbe sa sa spočíta úžitková plocha bytov a nebytových priestorov, tou sa vydelia náklady na výstavbu a výsledok sa vynásobí plochou bytu a tým je vypočítaná cena konkrétneho bytu.

Tým sa všetky byty podieľajú na úhrade výstavby spoločných častí, zariadení. Základy, obvodové steny, strecha, schodište, výťah, atď.

Podľa projektu musela byť už úžitková plocha bytov známa +/- percentá, povedzme tri.

V zmluve o buducej zmluve to mam tak, ze je tam definovana podlahova plocha bytu, balkonu a komory a k tomu su prisluchajuce ceny za m2 s tym, ze ak bude rozdiel vo vymere +/- 3% zohladni sa to v cene. No a prave preto zistujem ako to pocitat, lebo ak by som bral cistu plochu bytu bez vonkajsich murov tak by bol ten rozdiel urcite viac ako 3%.

Ak sa ale do celkovej ceny rata aj nejaky podiel spolocnych priestorov, ktory je neviem aky tak to asi uz bude menej. No necham sa prekvapit.

182/1993, § 2, odsek 1, 4, 7


(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

(7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, 5) bez plochy lodžií a balkónov.
------------------------------------------------------------------
5) § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka.

Takže byt je počet miestnosti bytu, chodba, kúpeľňa, WC a komora ak je za vchodovými dverami bytu.

Ak je komora v spoločných nebytových priestoroch, nie je súčasť bytu. V odseku 4 sa nejak zabudlo na spoločné nebytové priestory. V nich má každý byt komoru.

Taktiež balkón sa nepočíta do plochy bytu.

Takto sa počítala cena bytu podľa vyhlášok kedysi, keď bytové domy staval štát alebo družstvo. Dnes už nikde nie je ani pojem užitková plocha, ale podlahová plocha je v nejakej stavebnej norme. Viem, že sa upravuje pri šikmých stenách, výklenkoch a pod.
V súčasnosti stavajú byty súkromné firmy, ktoré určujú aj ceny bytov. Už sa tu spomínalo, že cena jednotlivých bytov v dome môže byť rôzna napr. aj podľa výhľadu z bytu, či severnej / južnej strany.

Zadávateľ má problém s presným definovaním podlahovej plochy v súvislosti s dohodnutými cenovými podmienkami v zmluve o budúcej zmluve. Podľa môjho názoru sa v projektovej dokumentácii určuje podlahová plocha, ale výsledok v dokumentácii skutočného realizovania stavby sa môže líšiť v nejakých centimetroch. Ak majú dohodnutú cenu v závislosti od presnej plochy, upresnia to po dokončení stavby.

Maria, mením tú úžitkovú plochu. Vlastne je to plocha po ktorej môže vlastník chodiť, teda podlaha, podlahová plocha. Po plafóne nemôže?

Inač opisujem skutočnú udalosť, syn si tak dal postaviť, kupoval byt od developera. Komory na jú v spoločných nebytových priestoroch, teda nemajú pivničky, laťkové.

Jasné, developer môže nejakým spôsobom diferencovať cenu bytu podľa určitých kritérií. Ale na podstatu domu, základy obvodové steny domu, strecha, schodišťa by mal byť rovnaký meter, meter štvorcový a rovnaká cena zaň. Ale vždy je možnosť takúto diferencovanosť zneužiť, či už v prospech seba, známych, atď.

Teda, čo sa týka podlahovej plochy jeho bytu ( úžitkovej ) som mu vysvetlil v príspevku č. 5. Myslím si, že to je správne vysvetlenie, alebo nie?