1. O spoločných veciach sa musia spoluvlastníci dohodnúť. V zákone je určené ako sa rozhodujú spoluvlastníci v bytovom dome (väčšinou)
2. 3. Neviem, či máte bežne tieto dvere pootvárané, my to máme pozamykané. Dokonca rozvody máme aj zamknutých v garážach pod domom(mali to byť len boxy). Dôležité je vedieť, ako sa tam dá dostať, kto má kľúče a pod.

A už sme zasa tam, kde sme boli aj v inej téme, keď sa jedná o vlastníctvo, alebo spoluvlastníctvo. Či pri rozhodovaní stačí väčšina, alebo s týmmusí súhlasiť 100%.
Myslím, že také rozhodnutie, ako je v zadaní, nemôže prijať väčšina, pretože by boli dotknuté spoluvlastnícke práva, bez možnosti využívať svoje spoluvlastníctvo na spoločných priestoroch.
Je to vždy problematické. Vlastníci sa môžu dohodnúť, ale čo sa stane, ak sa vlastník zmení a nový sa bude domáhat využívania svojho podielu?

Pri spoluvlastníctve sa takmer nikdy nevyužíva podiel vyvážene, už vôbec nemôžu dvaja využívať naraz to isté miesto. On využíval to miesto doteeraz, prečo by nemohli iní odteraz? On nám tu ani nepíše, či si to dohodli zadarmo, alebo za úhradu.
100%-ný súhlas sa diskutuje pri disponovaní s vlastníctvom (scudzení).

Záleží od toho, z akého pohľadu sa na využívaní spol. priestorov pozeráme, príp. od dispozičného riešenia týchto priestorov.

Vo všeobecnosti už podľa názvu "spoločné priestory" vyplýva, že sú spoločné, patria všetkým a všetci by mali mať právo ich využívať. Príklad - ak je na prízemí bytovky miestnosť pre bicykle, prečo by som ja nemal mať právo túto miestnosť pre môj bicykel využívať. Prečo by mi mal niekto diktovať, že mám využívať miestnosť práčovne na 2. podlaží, že tam si mám nosiť bicykel.

Pokiaľ takéto rozdelenie miestností vyhovuje všetkým, tak nie je čo riešiť. Ale ak je pre jedného nevyhovujúce, prečo by sa mal podrobiť diktátu väčšiny. Preto, ak má vážny dôvod, že mu to nevyhovuje, tak sa môže obrátiť na súd, aj keď to odsúhlasila väčšina.

Treba sa naučiť robiť kompromisy, niekto sa bude musieť trochu prispôsobiť záujmom väčšiny, na druhej strane väčšina bude musieť akceptovať oprávnené požiadavky jednotlivcov. Je rozdiel, kde majú 32 bytov a 9 spoločných priestorov a 92 bytov na 4 spoločné priestory.

No to máš skutočne ostrý uhol pohľadu. Asi preto si tak pochopil zadanie.
Zadávateľ píše o uložení osobných vecí – napr. on ich mal na jednom mieste uložené 4 roky. To je vláčenie bicykla do 2. podlažia? No, možno sa vyjadrovať aj mantinelovo.

„Na schôdzi vlastníkov bytov bolo dohodnuté rozdelenie“ – spôsobom obvyklým. Koľkokrát ste v dome hlasovali a koľkokrát ste sa dohodli na 100 %? Prehlasovaný vlastník sa vždy môže obrátiť na súd (kto to popiera?), pravdaže – aj vtedy, keď chce mať svoju lopatu v pravom kúte a nesúhlasí, aby ju tam mal sused. Prečo by mal súhlasiť? Veď on ju tam mal 4 roky – to je predsa dôvod na to, aby súhlasil sused s jeho návrhom. Možno práve kvôli zadávateľovi riešili problém na schôdzi (možno sa dohodli aj naodplate).
Pri takomto postoji súdy by už ani nič iné nestihli rozhodovať, len využívanie priestorov spoluvlastníkmi.

Vyžadovanie 100 %-ného súhlasu môže prichádzať do úvahy napr. podľa § 5 ods. 1 písm. c, § 19 (relatívne spoločné časti a zariadenia).

Presne tak, ako píše Chobot. Priestory sa volajú spoločné, aby sa spoločne využívali. Kto nechce ten nemusí, ale každý môže. Ale nadiktovať, kde kto bude niečo mať, to je trocha scestné.
Ale netreba sa vzrušovať. Čo také sa môže v týchto priestoroch skladovať? spravidla staré a nepotrebné "haraburdy", s tým - čo ak sa dakedy budú hodiť. U nás to bolo taktiež - staré koberce, práčky, hrnce, časti nábytku a pod. Potom sa urobil poriadok a nikomu to nechýba. Je misto pre bicykle, kočíky a iné. Z jednej miestnosti sme si urobili kanceláriu - viď galéria.

No ak by si chceli uložiť svoje veci do týchto priestorov, /predpokladám, že si ich chcú aj zamknúť, /tak by mali potom platiť akože za prenájom týchto miestností,/spotreba - svetlo, príp. teplo.../ pretože patria všetkým vlastníkom . Či si aj potom budú chcieť tam odkladať svoje veci?

Presne tak to bolo u nás s práčovňou a sušiarňou. Jedna rodina tam chodila pravidelne. Za el. en. platili, ale za teplo pri sušení zozačiatku platli všetci. Tak sa ohradili, opýtali sme sa kto to chce ďalej využívať ale s platením za teplo. Nik nechcel, tak sa radiátory odstavili a ukladajú sa tam bicykle.

Na odstavenie radiátorov v spoločných priestoroch (čo je veľmi častý jav v našich domoch) sa dá dívať aj z iného uhla.
Vykurovacia sústava v dome bola resp. by mala byť projektovaná ako celok. Projektant určite počítal s tým, že v sušiarni sa bude vykurovať nepretržite celá vykurovacie obdobie, teda nebude žiadne trvalé odstavovanie kúrenia. Podľa toho boli potom navrhované aj veľkosti radiátorov v susedných miestnostiach, napr. aj v miestnosti, ktorá sa nachádza nad sušiarňou. Ak ste odstavili radiátor v sušiarni a nad ňou je byt, tak ste určite zhoršili jeho tepelnú pohodu a zvýšili mu náklady na dosiahnutie primeranej tepelnej pohody. A verte mi, že mu to nevykompenzujete žiadnym koeficientom ani zateplením stropu.
V takom prípade ako popisujete skôr treba uvažovať o primeranom temperovaní bicyklovne pomocou správneho nastavenia termohlavice. A úplne správne by bolo aj prepočítať, či radiátory susediace s touto miestnosťou budú výkonove dostatočne dimenzované na takýto zmenený stav!
My sme v našom dome do spoločných priestorov - konkrétne do vestibulu - dokonca ešte pridali radiátor, aby sme zlepšili tepelnú pohodu v dome. A väčšina vlastníkov to hodnotí kladne. Veď nemôžme sa na všetky opatrenia dívať len cez peniaze.

Podstatou efektívneho odberu tepla od dodávateľa je v hydraulickom vyregulovaní. Ak sú správne vyregulované stúpačky v dome by mal byť raj, ale ak nefunguje v jednotlivých bytoch čídlo, mozog vlastníka, alebo vlastníci nie sú dostatočne informovaní o spôsobe posledného článku hadraulického vyregulovania, termostatickej hlavice je všetko na hovno. V dome je peklo. Prečo? Pre peniaze, nie pre teplo.

Na to aby bolo vidieť ako funguje vyregulovanie v dome je treba pomerové meranie tepla v dome na jednotlivých radiátoroch. Lepšie je elektronické. Kto má viac jednotiek, dielikov zaznamenaných na prístroji pomerového merania požadoval do miestnosti aj viac tepla. Keď sú prístroje kalibrované na rovnaké miesto každého radiátora je treba namerané jednotky upravovať prepočtami na konečný stav jednotiek na rozdelenie tepla. Konečný prepočítaný stav jednotiek je podstatný pri rozdelení nákladov za teplo.

Pikoška!!!

V byte na prízemí sa Tri roky nekúrilo! Byt nad ním mal priemernú potrebu tepla 3 000 neupravených jednotiek. Na štvrtý rok prízemný byt kúril, počet jednotiek 3 800, byt nad ním tiež. Takže je to o jalovej vode, zbytočne pretečenej vykurovacím systémom. Polopate, špatne nastavenými termostatickými hlavicami. Vlastníkom nefunguje mozog, alebo nemajú dostatok informácii o hydraulickom vyregulovani a jeho kontroly pomerovým meraním.

Určite sme nikomu nič nenarušili, a radiátory sú v tom podlaží rovnaké na jednej polovine domu, ktorá nie je zospodu vykurovaná, ako v tej kde je práčovňa a sušiarne. Tí čo tam sušili sami platiť nechceli a ostatných 31 tam nechodilo, tak prečo by 1 mali prispivať?Naviac to tam tá rodina zapratala svojimi vecami.
My sme tepelnú pohodu chodieb vylepšili plastovými dverami a výmenou schodišťových presklení za murované s oknami - viď fotogaléria.
Určite aj Sito bude súhlasiť, že je lepšie riešenie ako pridávanie radiátorov na chodby a zvyšovaním nákladov na kúrenie.

Jaroslav, myslím si, že keď na to majú a chcú to, všetko si môžu dovoliť, je to ich. Oni rozhodujú, my môžeme len konštatovať. Ale zaujímalo by ma ako si v rozpočítani tepla rozdelia teplo a náklady za teplo, ktoré za radiátor, radiátory musí dom uhradiť? Tiež ich vec.

Termostatizácia má zabezpečiť tepelnú pohodu pre každého a nemusí sa vždy jednať len o zbytočne precirkulovanú vodu. Správne hydraulicky vyvážený dom zabezpečí dostatočné množstvo pretekajúcej vody v jednotlivých stúpačkách, pod požadovaným tlakom a každý si v miestnosti nastaví teplotu termostat. hlavicou na takú ako im vyhovuje. Je to na každom vlastníkovi ako bude s teplom hospodáriť, pokiaľ sú PRVN na radiátoroch, kto chce ušetrí a nemrzne . V spoločných priestoroch je tiež vhodné temperovanie, lebo byty na prízemí sú skutočne ochladené, ak by niekto trval na odpojení v suteréne z ÚK, tak je vhodné zateplenie stropu v týchto priestoroch, čo vylepší teplo v byte nad priestorom.

Ľubica, máš pravdu. Ale výsledok pomerového merania je treba vidieť ako celok, mapu domu. Výsledné číslice ukazujú, ktorým radiátorom sa do domu, bytu, miestnosti dostalo viac, či menej tepla, energie.

Napíšem Ti pár čísel, na priemernú spotrebu potrebuje byt počet neupravených jednotiek, 584; 700; 973; 700; spolu 2 957. Ale jeho potreba tepla vyjadrená v nameraných jednotkách je 2 649; 0; 36; 1 570; spolu 4 255. Teda 2 649 : 584 = 4,5 krát. Pri tých 584 jednotkách by mal dosiahnuť výpočtovú teplotu 20 °C. Keďže nameral 4,5 x viac jednotiek výpočtová teplota by mala byť 4,5 x vyššia, teda 91 °C. No ale reálna maximálna teplota ktorú je možné v byte, miestnosti dosiahnuť je 23 °C, to je 672 jednotiek.

Zbytok 2 285 bolo zbytočne nameraných, vtedy radiátorom pretekala voda, jalová voda, ktorá v dome, byte, miestnosti nezvýšila teplotu, ale náklady domu áno!

Druhy radiátor 765 jednotiek zbytočne nameraných, výpočtová teplota 45 °C.

V byte 1 289 jednotiek naviac, výpočtová teplota v byte 29 °C.


Kto má zaplatiť tu energiu??? Cez prepočet podľa m2 ostatní vlastníci, ktorí majú potrebu pod priemer domu. Jasné, namerané jednotky je nutné upraviť, upravovať prepočtom na konečný stav jednotiek pre rozdelenie nákladov. A to je vec každého konkrétneho domu, nie sú dva rovnaké domy, aj keď sú rovnaké.

Na radiátoroch v spoločných priestoroch nie je obvyklé montovať PRVN. Ani my ich nemáme namontované. Vy áno? Náklady za toto teplo sa teda rozdelia v rámci domu podľa podielu podlahovej plochy bytu k celkovej ploche všetkých bytov.
Samozrejme vlastníci si podľa Vyhl. 358/2009 Z.z., §7 ods. 10) môžu dohodnúť aj iný spôsob rozdelenia týchto nákladov.
Pre informáciu sa to u nás v 2-vchodovom dome týka 8 radiátorov (vestibul, chodba, kancelária, sušiareň, manglovňa). Teda tak ako nie sú v dome PRVN zaznamenávané hodnoty odpovedajúce teplu odovzdané do domu horizontálnymi a vertikálnymi rozvodmi, tak isto nie sú zaznamenávané ani hodnoty odpovedajúce teplu odovzdanému radiátormi v spoločných priestoroch.

Zivan, to o čom si mal pochybnosti pri FOaU, bol oriešok, ale toto je oproti tomuto kokosový orech!

Vyhláška 358/2009, § 7, odsek 10

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú
podľa osobitného predpisu7) inak,
rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie
podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

No, a ty spomínaš §9 odstavec 8. Žiaľ, omyl! Ten §9 hovorí o teplej vode! Ale aj nosné médium tepla je teplá voda.

Nie som dokonalí, v excely, v exceli no nie v excele. Pochopil som.

Podstatné je pochopiť podstatu pomerového merania a tá nie je v m2. Podstatné sú namerané jednotky, ktorými sa dá dopočítať k objektívnejšiemu rozdeleniu tepla, ENERGIE, nie nákladov. Na základe takéhoto rozpočítania tepla sú objektívne rozdelené aj náklady na teplo.

Pretože, čo jednotka, to určitá časť nákladov z nákladov domu a súčet všetkých nákladov za jednotky, musia byť náklady domu. Nikto iný to
nezaplatí, len vlastníci bytov

Spomenul som, napísal som dva príspevky vyššie uvedené. Aj celú mapu domu, niekde inde. Na čo to, keď ľudom vyhovuje hlúposť. Nechcú sa učiť novým veciam.

Pokiaľ nie je prehľad v dome, je chaos, nedorozumenie v dome. Komu vyhovuje nedorozumenie, nevedomosť? Žeby vlastníkom bytov? ISTO?!

Tí si pochvaľujú ich hlúposť, ktorým prináša živobytie a zisky s ich hlúposti.

Jasné, v rámci zákona, súlade so zákonom. Inak je potrestaný posledný, posledný prepadne peklu a posledný je vlastník. Vlastne je prvý.

dobrý deň,
prosím mám otázočku: sme SVB - bytovka 12 bytov - ako to je v prípade prenajímania spoločných priestorov - napr. práčovne, mangľovne resp. iných - napr. priestorov bývalej kotolne - prípadní záujemcovia z radov majiteľov bytov danej bytovky (členovia SVB) musia mať súhlas na prenajatie týchto priestorov od všetkých ostatných 11 majiteľov bytov? (dôvod prenajímania - uloženie os. veci - nie komercia´), keďže je jasné že, každý vlastní 1/12 z daných priestorov.

Všetky podmienky prenájmu spoločných priestorov prejednajte na zhromaždení, odsúhlaste platbu za priestor, dátum prenájmu a ostatné podmienky.
Prenájom odsúhlaste nadpolovičnou väčšinou hlasov.

ďakujem!