Niektorí ľudia zneužívali návštevy lekárov. Jeden lekár v neďalekej obci návštevy starých ľudí vyriešil tak, že kto je vážne chorý a nemôže prísť k nemu do ambulancie, tak to má zadarmo. Kto nie je chorý a iba to chce využiť, tak mu zaplatí 5 €. A ide iba tam, kde ho zavolajú. Ale niektorí lekári idú ku každému prestárlemu pacientovi, či ich potrebuje, alebo nie. Však mu to zaplatia. Takže aj lekári sú rôzni.

Dakujem vsetkym za vase nazory. Cenim si rady, havne odborny popis Ludmily, no aj ostatnych, ktori pisali k teme.

Co saq tyka pojmu starecka demencia - bohuzial ta diagnoza sa tak vola, s tym sa neda robit nic. Len ludia to slovo znevazili, tak ako aj slovo idiot, imbecil, co su tiez odborne pomenovania dusevneho stavu, nehovoriac uz o tom, ze aj slovo bastard je povazovane za nadavku a inak je to odboprne pomenovanie krizeneho psa.

Vcerajsi moj telefonat s mamkou a dnesny ranny s lekarom vela vyriesili. Mama ma dnes aspon na pol hodiny navstivila, bola vonku kym prisla k nam aspon par minut,aj to je pokrok.
Vymysleli sme s lekarom fintu, ze ju predvola akoze na ockovanie a az tak zhodnoti, co je vo veci. Ona jemu doveruje na 100%, co povie on, to plati. Aspon doteraz to tak bolo.
Ona je povolanim lekarka, uz dlho na dochodku pre zdravotne problemy so srdcom.
Je to tazke, je aj velmi tvrdohlava, no to bola cely zivot, riadila chod celej rodiny.
Zmena prisla nahle, v oktobri.

Uvidim, co povie lekar. Ak to bol len plany poplach velmi si vydychnem, ak nie, budem sa snazit, nejako ju z toho dostat.

Este raz vam vdaka.

Ten popis je naozaj taký odporný?????

Tiež som si to všimla a zasmiala som sa. No čo narobíš, chybička sa vlúdila, aspoň sme sa zasmiali

súhlasím, vždy treba veci pomenovať správnym menom., možno som plná "predsudkov", pripúšťam, otec mi zomrel, ked som mala 18 a mama tragicky zahynula, ked mi bolo 25.,

kukla som na vyjadrenie odborníkov,ako definujú stareckú demenciu - ja by som to v tomto prípade ešte takto nedefinovala., a aj ked by mi lekár povedal túto diagnózu na môjho rodiča, išlo by mi to veľmi ťažko cez ústa v prítomnosti toho, koho sa to týka, čiže mamy, otca., sorry za môj názor, tá diagnóza Niko, je z tvojej strany veľmi, veľmi rýchla., starí ľudia potrebujú najmä spoločnosť, prítomnosť ľudí, lásku a pochopenie., eto vsjo odo mňa.
držím palce, aby si to zvládol, zvládla.

Moja diagnoza je rychla????????????????Ako si na to prosim ta prosla, ze je to mnou urcena diagnoza, keby si citala pozorne moj prvy prispevok pri zalozeni temy, zbadala by si tam 2 otazniky. Nimi sa clovek pyta....
Prepac, nechcem sa ta vobec dotknut tym co napisem, prezretim tvojich prispevkov aj v unych temach mam nazor, ze mas sama so sebou sucasne dost problemov, ale aj tak to napisem.
je primitivne nepomenovat chorobu tak, ako sa vola, tak ani chripku, ani anginu, ci rakovunu/ co je neprijemne slovo pre vsetkym/ nebudeme pomenovavat? Ako tie choroby nazvene???
ved ked chorobu nepomenujeme, nevieme ako ju treba liecit, pripadne zmiernit jej priznaky.
Ak by si to ty pred rodicom nevedela pomenovat, myslim, ze ani by si nemala snahu rodicom pomoct. nazory a skusenosti poradakov boli pre mna inspirujuce, napomocne, ale prepac, tvoje nie, snazim sa aspon tvoj nazor akceptovat.

Mám 83-ročnú mamu, ktorá má stareckú demenciu a teda mám s prejavmi tejto diagnózy osobné skúsenosti. Túto diagnózu nikto nevymyslel, stanovili jej ju po vyšetrení CT hlavy v nemocnici, dovtedy sme o nej nevedeli. V prvom rade bol to nepríjemný šok a teraz sa s tým musíme vyrovnávať. Musím povedať, že sa to stále zhoršuje. Demencií je veľa druhov, o tom by vedeli hovoriť lekári. A depresia je veľmi častý sprievodný jav tejto diagnózy, ktorá s ňou kráča ruka v ruke. Takisto starecká demencia vraj postihuje viac takých ľudí, ktorí boli nervóznejší, čo v našom prípade tiež sedí. Prejavy sú takmer identické ako písal Niko. Nechce vychádzať von, tvrdohlavosť, vzťahovačnosť, nemá dobré vzťahy vo svojom okolí. Sú dni, keď je to lepšie, vtedy sa zdá, že sa s tým niečo ešte dá robiť, potom zase príde deň, keď sa cíti zle, nechce ísť nikam a vymýšľa si. Tie horšie dni sú, žiaľ, stále častejšie. Zatiaľ je sebestačná, žije v penzióne, robíme jej nákupy, dávkujeme a vybavujeme lieky, ale dokedy to takto zvládne, je otázne. Isteže, 83 rokov je pekný vek, ale poznám veľa ľudí, ktorí v do 90. rokov žili plným životom a pri dnešnom predlžujúcom sa veku to nie je žiadny zázrak. Najväčšiu dilemu mám s tým, čo robiť, keď ju chytia zlé dni: nútiť ju nasilu, aby išla so mnou von sa poprechádzať, prípadne niekam na návštevu, alebo ju nechať umárať sa v depresii? V prvom prípade mi hrozí, že sa mi to vráti v podobe výčitiek, že sa zle cíti, že prechladla a podobne, čo sa stalo neraz, v druhom prípade viem, že si tým zhoršuje kvalitu života, znižuje sa jej mobilita a hrozí, že skončí na posteli. Na toto si neviem dať odpoveď.

Takže po ťažkých trápeniach v Žilinskej nemocnici dňa 12.8.2010 mi moja milovaná mamička odišla. Už jej to srdiečko nevydržalo. Stále si vyčítam, že som nemohla urobiť viac a že som ju do tej nemocnice musela odviesť. Cítim sa mizerne.

Chcem ti iba vyjadriť podporu. Určite si pre mamičku urobila všetko, čo bolo v tvojich silách a s najlepším vedomím a svedomím. Viem, že so stratou tak blízkeho človeka sa ťažko vyrovnáva, je to ako by odišiel aj kus teba, bohužiaľ - čas každého z nás je merateľnou veličinou. Prajem ti všetko dobré a hlavu hore.

Ďakujem za podporu.

Chcem Ti v prvom rade vyjadriť úprimnú sústrasť, netráp sa výčitkami. Strata milovaného človeka je veľký úder a ty jednoducho potrebuješ akýsi inkubačný čas, kým dokážeš spracovať túto ťažkú situáciu.
Vieš my ľudia máme v našej psychike určitý ochranný mechanizmus, niečo ako imunitný systém tela. Ak je bolesť veľká, ktorú už nedokážeme zniesť naše telo reaguje - upadne do mdlôb aj tá psychika reaguje podobne. Ty nemáš žiaden dôvod na výčitky, veľa ľudí vykričí svoju bolesť von a iní začnú analyzovať, čo by bolo keby som to a to urobil inak.
V tom danom čase si pre svoju milovanú mamičku urobila maximum, chcela si jej pomôcť v rámci svojich možností, do nemocnice si ju neviezla so zlým úmyslom, ale naopak s láskou a túžbou zlepšenia jej situácie. A tvoja mamička to určite cítila podobne.

Kto ma skúsenosti alebo opatruje človeka zo stareckou demenciou ozvite sa mi.Ja som už zúfala,neviem si dať radu s mamou ktorá touto chorobou trpí.

Aj ja ti chcem vyjadriť úprimnú sústrasť.Je to ťažké starať sa o človeka so stareckou demenciou.Mám tiež takú mamičku a smekám pred každým kto tím prešiel.Chcela si svojej mamičke len to najlepšie.Ona to už teraz vie.A ti buď hrdá na to že si ju dokázala opatriť.Iné deti to riešia ústavmi.Vieš ja koľko krát vybuchnem s nervami lebo je to ťažké zvládnuť a vyčítam si ako sa chovám,ale na druhej strane ju milujem a viem že keď raz odíde tak mi bude moc chýbať a budem si tiež vyčítať niektoré veci.Urobila si pre ňu veľa to mi ver.Život ti ukáže časom že si urobila maximum.Prajem ti veľa zdravia a netráp sa život je aj o tomto.Jedni sa rodia iný odchádzajú.

Keď pozerám pôvodnú otázku, tak ma okamžite napadlo, či pani nie je anemická - chudokrvná. Je tam viacero príznakov ako zimomrivosť, únava (pospávanie aj počas dňa), dušnosť, bledosť a mohlo by tomu predchádzať aj nedostatočné jedenie. Je síce pravda, že depresia sa niekedy môže prejavovať aj fyzickými poruchami (únava), a preto by bolo poučné, ak by sme sa dozvedeli, ako to s mamičkou nakoniec bolo.