Zavrieť

Porady

Zamestnavatel bez odborov a zriadenie Flexikonta

Dobry den,
prosim Vas o pomoc/radu v pripade, ked u zamestnavatela neposobia odbory, ma iba zamestnaneckeho dovernika. Moze tento dovernik so zamestnavatelom podpisat dohodu o Flexikonte?

V dohode so zamestnaneckym dovernikom sa pise:
Č
lánok 1

Zamestnávate
ľ a zamestnanecký dôverník, v záujme zabezpečenia flexibilnej reakcie na vznik vážnych prevádzkových dôvodov pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) a v záujme podpory zamestnanosti u zamestnávateľa,
dohodli sa na podmienkach a pravidlách používania fondu náhradného vo
ľna (ďalej len FLEXI-konta), tak ako je to ďalej ustanovené.

Č
lánok 2

FLEXI-konto je individuálny nástroj flexibility organizácie pracovného
času každého zamestnanca, ktorý má právo ho využívať na základe osobitnej písomnej dohody uzavretej so zamestnávateľom, pričom súčasťou tejto osobitnej dohody sa stanú práva a povinnosti ustanovené v článku 4 tejto Dohody o pravidlách a používaní fondu náhradného voľna (FLEXI-konta).

Č
lánok 3

Zamestnanec, ktorý sa so zamestnávate
ľom nedohodne o individuálnom využívaní FLEXIkonta, pri vzniku vážnych prevádzkových dôvodov pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu, následkom čoho zamestnanec nebude pracovať, bude poberať náhradu mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku za takto neodpracovaný čas.

Clanok 4 blizsie specifikuje kolko hodin sa zapocitava do flexikona a ze leho jeho cerpania.

Tuto dohodnu zamestnanecky dovernik podpisal este v roku 2009, bez vedomia a informovania ostatnych zamestnancov. Dnes zamestnavatel nuti zamestnancov podpisat dohodu v ktorej sa odvolava na clanok II a IV tejto dohody. Je vobec tato dohoda platna ked podla zakonnika prace § 252c sa pise po dohode
Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009

(1) Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.

Dakujem velmi pekne za Vase odpovede a nazory.

Pravidlá a tipy
  • Každý móže napísať len 1 odpoveď. Neskor mozete svoju odpoveď vylepšiť.
  • Odpoveď má priniesť riešenie na otázku, vyvarujte sa hodnotenia otázky.
  • Odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch.
Dalšie pravidla a tipy
    Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
    Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
    Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
    ❤ Buďte priateľskí ❤
    Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!
    Usporiadať podľa času

    mirrom je offline (nepripojený) mirrom

    mirrom
    Ak je ta dohoda uzatvarana podla §-ov prechodnych ustanoveni 252c nie je spravna, lebo
    v ZP je to jednoznacne definovane:
    (1) Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.

    § 230 -je odborová organizácia, ciže znenie § 230 ZP, na ktorý úprava flexikonta odkazuje, sa týka len odborovej organizácie.

    Z toho plynie :
    že flexikonto pracovného času môžu oficiálne a paušálne bez súhlasu každého jednotlivca zaviesť iba zamestnávatelia, u ktorých pôsobia odbor. organizácie. Dohoda so zamestnaneckou radou ani so zamestnaneckým dôverníkom nie je postačujúca.
    V tomto prípade by to malo byť skôr o individuálnej dohode alebo "tichom súhlase". Čo sa robievalo už dávno pred zavedením tohto§, najmä pri sezónnejších prácach.
    Naposledy upravil mirrom : 10.02.10 at 14:44

    Witchery je offline (nepripojený) Witchery

    Witchery
    Dakujem velmi pekne za odpoved.

    Clanok IV predmetnej dohody znie:
    Č
    lánok 4

    Zamestnanec, ktorý uzavrie so zamestnávate
    ľom osobitnú písomnú dohodu uvedenú v čl. 2 (ďalej len „osobitná dohoda“) bude čerpať náhradné voľno v dohodnutom rozsahu v dňoch stanovených zamestnávateľom, ktoré si nadpracuje v neskoršom období, najneskôr však do 30.06.2011, a to za týchto podmienok:
    1. Pri vzniku vážnych prevádzkových dôvodov pod
    ľa čl. 1 zamestnávateľ má právo poskytnúť zamestnancovi vopred náhradné voľno v rozsahu max. 150 hodín ročne, ktoré je zamestnanec povinný čerpať a nadpracovať do 30.06.2011. Za obdobie čerpania náhradného voľna bude zamestnancovi vyplatená mzda.
    2. Zamestnanec je povinný
    čerpané pracovné voľno podľa bodu 1. nadpracovať (max.150 hod. ročne) v termínoch, ktoré mu určí zamestnávateľ aspoň 4 kalendárne dni vopred. Po dohode zamestnanca so zodpovedným vedúcim zamestnávateľa možno pracovné voľno nadpracovať aj individuálne.
    3. Prácu nad
    čas (so mzdovým zvýhodnením) možno zaplatiť, iba ak čas čerpaného náhradného voľna neprevyšuje, ku koncu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí mzda, zamestnávateľom určený a zamestnancom nadpracovaný čas, a to aj v prípade, ak práca bola vykonaná počas nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok. Takto
    možno zaplati
    ť prácu nadčas v rozsahu max. 150 hod. v kalendárnom roku.
    4. Ak u zamestnanca
    čas čerpaného náhradného voľna ku dňu 30.06.2011 prevyšuje zamestnávateľom určený a zamestnancom nadpracovaný čas, zamestnávateľovi z toho dôvodu nevznikajú žiadne nároky voči zamestnancovi.
    5. Ak u zamestnanca nadpracovaný
    čas ku dňu 30.06.2011 prevyšuje čas čerpaného náhradného voľna, zamestnávateľ tento prevyšujúci čas zaplatí zamestnancovi ako prácu nadčas so mzdovým zvýhodnením (25% priemerného hodinového zárobku)
    6. Ak sa u zamestnanca skon
    čí pracovný pomer pred 30.06.20011 a čas čerpaného náhradného voľna ku dňu skončenia pracovného pomeru prevyšuje zamestnávateľom určený a zamestnancom nadpracovaný čas, vo vyúčtovaní mzdy zamestnanca za posledné obdobie bude odpočítaná suma rovnajúca sa rozdielu sumy vyplatenej mzdy a 60 % priemerného zárobku zistenému na pracovnoprávne účely, za tento prevyšujúci čas čerpaného náhradného voľna. To neplatí, ak sa pracovný pomer zamestnanca skončí podľa § 63 ods. 1, písm. a), b), c) alebo dohodou z týchto dôvodov alebo z iných dôvodov na základe návrhu zamestnávateľa.

    Č
    lánok 5

    FLEXI-konto je vedené zamestnávate
    ľom v systéme evidencie dochádzky a na výplatnej páske zamestnanca.

    Tento clanok podla mna naplna princip/podstatu § 252c i ked tam priamo nie je spomenuty...myslim tym system preplacania, evidencie a pod...a preto tuto dohodu zamestnanecky dovernik nemohol podpisat...reps.je neplatna aj ked je podpisana...

    Zamestnavatel bez odborov a zriadenie Flexikonta

    Porady, ktoré by vás mohli zaujímať

    Prihláste sa a sledujte len tie Porady, ktoré Vás zaujímajú.