Ja som takto pred rokmi spravila našim na záhrade schody a chodník
z betónových kociek a kamenných dlaždíc 40x40 cm /vo svahu/. Dodnes neviem, čo ma to napadlo, ale vtedy pomohlo. Nadrela som sa ako kôň
a sused síce krútil hlavou, ale bol mi ukradnutý. Nebyť tej nešťastnej lásky, ten chodník by tam nebol asi dodnes
- materiál tam bol, ale vždy bola dôležitejšia robota...
Dôležité bolo, že som za sebou /alebo pred sebou?/ videla nejaký výsledok. A hlava sa mi medzitým vetrala na čerstvom vzduchu... Vždy po práci som jednoducho išla na záhradu a makala až do večera.
Dnes, keď sa náhodou stretnem s pôvodcom svojho vtedajšieho žiaľu, si vždy máme čo povedať. S odstupom času viem, že by to asi nebolo fungovalo. Mám svojho "osudového" manžela, ktorý mi už 15 r. "pije krv a žere nervy"
- ako si zo žartu hovorievame, a je nám fajn...