profesional msviki: Vies, kapitalizmus funguje na tom principe, ze do 10 rokov od zalozenia asi 90 % firiem skrachuje. To nie je o zodpovednosti. To je o tom ze v kapitalistickych krajinach vlady:
nechcu ludom poskytovat skutocne vzdelanie o tom ako podnikat
nechcu ludom poskytovat skutocne vzdelanie o tom ako narabat s peniazmi
A tak vela ludi zacne, vrazi do cohosi svoje uspory a potom skrachuje. Ale je to v podstate bezny kolobeh trhu, ktory je zalozeny na tom ze prezit moze len tych zopar co skutocne vedia podnikat.
Drviva vacsina ludi na slovensku si myslize rozumie politike a ze rozumie podnikaniu. Pravda je taka ze v skutocnosti vacsina ludi ani jednemu ani druhemu vobec nerozumie.
Na druhu stranu, vacsina uspesnych podnikatelov zacinala tak, ze mali male firmy, ktore im sem tam krachli, sem tam sa ich zbavili vcas. Ale proste na malom sa dokazali naucit ako funguje biznis a casom dokazali byt uspesni.
Neodsudzuj ludi ktori sa vzdavaju svojich firiem lebo im to nejde. Radsej nech sa firmy vzda, ako by ju mal viest este par rokov k sustavnej strate a nakoniec poskodit klientov a pripravit o zdravie a majetok seba aj svoju rodinu. Zodpovedny clovek sa snazi najst niekoho, kto chce a dokaze jeho firmu prebrat a dokaze z nej nieco urobit. Nezodpovedny ju necha nech skonci v konkurze.
To ze niekto neuspel v podnikani neznamena ze je nezodpovedny vagabund. Proste je to len clovek, ktory zacal podnikat, myslel si ze vie ako na to ale v skutocnosti to proste nebola pravda.
Ak mi nick
profesional prepáči, preberiem jeho citát z 21.5.2010 z témy Chcem predať firmu -s.r.o.:
"msviki: Vies, kapitalizmus funguje na tom principe, ze do 10 rokov od zalozenia asi 90 % firiem skrachuje. To nie je o zodpovednosti. To je o tom ze v kapitalistickych krajinach vlady:
nechcu ludom poskytovat skutocne vzdelanie o tom ako podnikat
nechcu ludom poskytovat skutocne vzdelanie o tom ako narabat s peniazmi"
Moja skúsenosť je z doby, keď síce u nás ešte kapitalizmus nebol, ale vytváral sa trhový mechaniznus. Ministerstvo priemyslu ešte pred rozdelelím
našej republiky organizovalo v Bratislave manažérske prednášky pre vrcholové pozície pre celú ešte spoločnú republiku, pozvánky dostal snáď každý
väčší podnik. Skúste uhádnuť v akom pomere sa zišli záujemcovia o nové vedomosti. Prepáčte, čísla ani dnes si ešte nedovolím zverejniť. Z úst ministra sme vtedy nepočuli nič pozitívne, iba doslova a neustále - ten náš manažment, ten náš manažment...
Nebudem rozoberať ďalší priebeh štartovania slovenskej kapitálotvornej vrstvy a podnikov. V žiadnom prípade sem a ani nikam nezaťahujem politiku.
Je to o prístupe jednotlivca, ale aj spoločnosti k sebe, práce na sebe, k životu, zodpovednosti, vývoju, atď.
Dnes naopak poskytovatelia špičkových kurzov pre túto istú vrstvu musia umelo vytvoriť cenu o min. 2/3 vyššiu aká by mohla byť v skutočnosti len preto, pretože keby bola suma menšia, "nepôsobila" by dôveryhodne a účasť by sa znížila.
Takže menej majetní ľudia so záujmom o zvýšenie svojich vedomostí si musia kurzy, prednášky odriecť.
Stále je to myslení.
24.5.2010 som založila novú tému
Ako mám nazvať túto tému - výzvou?
Nie je to klasické zadanie témy (ak by bol záujem sa k téme ešte vyjadriť, môžem názov témy zmeniť, možno zatiaľ tých čo odpovedali, slovo
výzva iritovalo.) Išlo o zámer vytvoriť diskusiu, zamyslenie, posun...
Do názvu témy som predsa dala otázku.
Po pár príspevkoch sa prispievanie do témy uzavrelo. Pozitívne zareagoval iba jeden človek, čo stále zodpovedá slovenskému priemeru a síce nick Laco-montér.
Kedysi ľudia na odreagovanie sa z každodennej lopoty, nedostatku prostriedkov na vzdelanie a z dôvodov chudoby končievali po večeroch v krčme.
Dnes davy vysedávajú pri seriáloch, detektívkach, kde nepočuť jednu zmysluplnú myšlienku, ktorá by povzniesla človeka na vyššiu úroveň. Neviem či si niekto z divákov uvedomuje manipuláciu TV spoločností a tvorcov týchto a pod. programov. Proste sa ľudia naháňajú zasa davovo do večernej krčmovej "zábavy", pretože to zasa niekomu vyhovuje. Knihy sú drahé.
Pred pár rokmi povedala na stanici Devín v neskorých večerných hodinách v živom vysielaní, teraz už žena na vysokom poste jednej kultúrnej ustanovizne, ten najhrubší slovenský
vulgarizmus aký existuje - prídavné meno, a priradila ho k Slovensku. Tým, že stíšila zároveň hlas bolo jasné, že to nebol slovný preklep. Ale ako vidno, v kultúre sa črtá pohyb. Dúfam, že nezostane iba pri myšlienke. V tomto prípade verím že nie.