ja som písala o tých, ktorí ubližujú a nič sa im nerobilo, nechali ich tak. Buď ich bránila rodina, veď sa ešte nič hrozného nestalo, alebo ich nechali samých, a tí potom sa ťažko spamätávali...
Od takých ľudí čo najďalej, majú šancu sa liečiť, len oni nechcú, alebo nemajú dostatok síl na to. A keď nechcú prijať pomoc, potom možno očakávať len takéto skraty...
Tých čo sú kľudní a spia, tých som nespomínala.

oni mohli, mali šancu. Len boli moc slabí na to, aby to zvládli. Zrkadlo nestačilo. 2 mesiace som sa zaoberala tým mužom čo som spomínala. Popri práci, a nepodarilo sa mi mu pomôcť, mohla som robiť čo som chcela. A nikto ho neodsotil, jeho otec mu bol nablízu, s deťmi sa stretával, bol 3x na liečení, mala som to priamo na tanieri, čo dokáže urobiť aj absťák, aj alkohol v krvi. Mal šancí viac a nedokázal ich využiť.
Potom čo robiť s takýmito ľuďmi?

pozeram, ze sa tu ocenujete ako na beziacom pase
vydobytok demokratickeho systemu kde vrahovia xodia po slobode a obete su prenasledovany.

toto zmetie vyssi zakon. zakon prirody, vztah matka-dieta. o tom netreba dalej pisat.

mozno ze aj taketo nieco sa moze stat, ale tam je uz viac zainteresovanyx dementnyx. ak by sa aj nieco podobne stalo, dieta by mal vyxovavat najblizsi pribuzny (nie ustavy ako je to u vas predurcene)
a vias aspon priblizny pomer medzi tymi ktory si svoj zivotabol utapaju v alkohole a medzi tymi ostatnymi ktory sa topia v alkohole a v drogax?
co tymto xces povdat, aka je suvislost s pripadom?
pavol, kto bol v bahne? manzelia, ktory podla svedkov denne vysedavali v krcme?, zaco nasavali? ked ukazovali v tv aj ix rodicov a okolie, vobec nevypadalo, ze by boli v bahne

ci matka svoje dieta vyhodi do kontajnera, alebo hodi do rieky, alebo vyhodi oknom, alebo ju utyra, automaticky je v danej xvili mimo. toto je novy slovensky fenomen ktory sa uz akosi udomacnil.

mila zitka, odskodnuju sa len zivy, takze tyx 25 neni odskodnenie pre simonku, ale trest pre "maminku"
ak sa jej preukaze vina, 15+ bez mihnutia oka

Taký fenomém čo popisuješ sa neudomácni, aspoň nie u všetkých.
Duševne chorá matka, či agresívna matka, či otec by sa nemali starať o deti, ale mali by sa liečiť. Len žiaľ na to, že bola problematická matka, otec sa príde až moc neskoro, keď už je zničený život dieťaťa, blízkych aj matky. A na to okolie nereaguje, reaguje až potom, keď sa niečo stane. Tak ako aj v tomto prípade. Simonke už nič nepomôže, či sa matka polepší, či nie, už jej nik nevráti život. A určite toto nebude výstraha pre ostatné nezodpovedné matky. Tie budú žiť tak ako doteraz, pokiaľ samé nebudú chcieť zmeniť svoj život... A toto sa nedá ospravedlniť ničím.

u mna je kazdy zivot rovnocenny - vsetky obete su bezbranne,
aj ustava povysuje zivot nad vsetko ostatne,

a vrah, ktory umyselne vezme zivot akymkolvek sposob, je u mna rovnakym vrahom bez ohladu, kolko rokov jeho obet mala,
tam by boli tvrde tresty (zial, nefunguje to tak),

ale su situacie, kedy vinnik svojim postojom, pristupom, okolnostiami vezme inemu zivot, a pre neho je trest uz len ZIT dalej (aj matky, ktorym dieta vypadlo z okna, kym boli matky v kupelke, aj matky, ktorym deti skocili pod vlak, aj soferi, ktori nezvladli situaciu v premavke a td.)(,

takze, preco dat vyssi trest tej druhej skupine oproti prvej?

to je otázka nad uvahou, alebo patri mne?

to je basnicka otazka, dnes uz viem, ako funguje zivot, a ze idealizmus don nepatri,

ale tiez viem, a verim tomu, ze ak je zachraneny, co len jeden zivot, tak ten boj zmysel ma,

preto si myslim, ze ak sa ludia zaujimaju o okolie a aktivne riesia problemy,
(napriklad, aby deti neboli vo vychove rizikovych skupin), je to ok, ale
aby sme bojovali za odstrel nevyrieseneho pripadu, len preto, lebo z nasho pohladu sa zda, ze sa matka isla ozrat a vykaslala sa na decko, alebo matka isla na wecko, a nezabezpecila balkon, to sa mi zda uz len ako ventilacia.
treba najprv odtranit priciny, tak znizovat nasledky,
ale je to urcite tachsie, lahsie je odsudit

a este: nic nie je iba cierne a biele

ešte k tomuto
uvediem prípad zo života:
Naši známi mali 3 deti, z toho dve hluchonemé. Ich rodičia si občas vypili, ale boli všetci pokope. Raz ten najmladší, keď už mal cez 18rokov, išiel s priateľkou do reštaurácie za dedinou. Keď sa už vracali naspäť zrazilo ich auto, auto predbiehalo kamion, darmo autá trúbili, oni boli chrtom, nepočuli trúbenie,obaja boli hluchonemí. Dievča prežilo, chlapec nie. Spolužiaci spravili na mieste nehody malý pomníček, dá sa tam zapáliť sviečka, dať kvietok. Je to nedaleko od nášho rodičovského domu. Už je tomu zo 10 rokov, aj viac. Ale keď som stretla otca raz na dušičky, sám ma poprosil, aby som na ten pomníček zaniesla kvietok, zapálila sviečku, lebo on od tej nehody nemôže ísť na to miesto, už len keď musí tadiaľ, má problém, má aj dva- tri dni "pokazené", a aby to prekonal je v liehu, že on si sviečku zapáli radšej doma.

Možno tá matka má rovnaký problém, každý sa ináč stavia ku tragédii, ale je strašne nepochopiteľné, že ona klamala, vedela čo sa stalo a nepovedala to hneď.

Lenka, nemôžem nič iné, ako oceniť Tvoju empatiu a pomoc komukoľvek. Ale sú takí, čo to skúšajú 2O x, ba možno 20 rokov a viac. Ja som len trpezlivejšia, lebo trpezlivosť ruže prináša. Závislosť nie je šport, skôr u nej platí, ponáhľaj sa človeče pomaly..... Moje písanie je ťažkopádne, takže občas nečitateľné. Polepším sa.

...naopak... je to pochopiteľné... (neospravedlňujem ju)... bez ohľadu na okolnosti za ktorých sa tragédia udiala... peklo ktorým prešla, nedokázala normálne spracovať... pretože aj pre ňu (napriek všetkým titulom, ktoré jej verejnosť uštedrila) to určite bolo šokujúce...
...žiadne prirovnania nie sú adekvátne... ale nie jeden za "normálneho" sa považujúci človek sa obdobne zachoval trebárs pri usmrtení chodca autom...

...ľahko... v kľude a v pohode padajú vyhlásenia... akoby sa ten či onen v danom okamihu zachoval... bohužiaľ, je to len bohapustá teória... až sa ocitneme zoči-voči danému tlaku... reagujeme podľa toho, na čo v onom okamihu máme...

...pre "tento" mechanizmus doslova neznášam odsudzovanie človeka človekom................

Teda, ja som Ti chcela niečo napísať, ale pri pohľade na Tvoj obrázok mi vypadla klávesnica, myš aj odpoveď z hlavy. Som zamorená negatívnou energiou po strop mojej izby. Mám rozkúsaný jazyk dokrvava......A to sa tu ešte nikomu nepodarilo zastaviť ma v rozjazde pre hviezdy.
P.S. Nevymeníš ten hrôzostrašný pohľad za úsmev?

ja neodsudzujem, ja len nechápem ten postoj a postup. Ak je psychicky chorá, tak prečo sa na to prišlo teraz a nie pred tragédiou? Ak bola chorá, tak sa mala liečiť, ale ona sa asi nechcela liečiť, alebo si nechcela priznať, že má nejaký problém, až teraz. Mohlo sa predísť tragédii, ale to by si musela najprv ona uvedomiť, čo sa s ňou deje a ako žije. Teraz to už Simonke nepomôže...

Darmo si človek vopred predstavuje takú chvíľu či onakú, čo by spravil a čo nie, keď príde, nemá takú podobu, akú si predstavoval.
Všetko treba zažiť na vlastnej koži, aby sa dalo chápať.

P.S: Ja osobne sa bojím ísť so synom k rieke, blízo brehu, nie to ešte večer. Všeličo sa môže stať, stačí že sa pošmyknem ja, alebo on. Ale to som ja...

v mojom prípade už viac nechcel, nebolo to tým, že by som bola netrpezlivá.

ináč diskutuje sa z časti aj v téme:
http://www.porada.sk/t51730-p1229-co...-potesilo.html

spokojna? dufam, ze mi nenaznacujes aby som ti uhradil klavesnicu a mys. potom sa nejako pomaly rozbiehas. vyvetraj si hlavicku a hned ta aj negativna energia opusti, a na ten jazycek - Dr. Maresh, nemocnica ba-ruzinov, len aby si mi cestou nevykrvacala

Viete, musela som prepnúť správy keď som videla tie davy ľudí, ktorí boli dievčatku zapáliť sviečku. Kde boli keď nevideli tú "výchovu" dieťaťa predtým?

Na druhej strane, stretla som sa so situáciou, keď osoba videla týranie dieťaťa (bolo veľakrát hladné, rodičia sa bili a rezali v alkoholickom opojení, do noci vykrikovali, dieťa chodilo po susedoch požičiavať peniaze alebo suché rožky na desiatu) a na sociálke "udávajúcemu" povedali, že oni boli prešetrovať, dieťa povedalo, že sa nič také nedeje (celé dni bolo strašené, že ak by prišli tety zo sociálky tak už nikdy rodičov neuvidí) a že čo robí paniku.

Asi sme sa nepochopili, ja nikoho za nič neospravedlňujem, len som chcel napísať to, že my nie sme povolaní súdiť nikoho, za akýkoľvek zločin za každý skutok budeme na sto percent súdení našim najvyšším sudcom (či tomu veríme alebo nie, ale životná skúsenosť ma denno denne utvrdzuje v tomto presvedčení) a budú súdení aj tí ktorí mohli tomuto zavrhnutia hodnému skutku zabrániť a neurobili tak.
Mne keby bol pred dvadsiatimi rokmi niekto povedal priamo moju skutočnú realitu - že som bezdomovec tak ho pre urážku prizabijem, lebo som sa za neho vtedy nepovažoval, nie každý sa dokáže z vyhrabať z bezvýchodiskovej situácie, dnes som na to hrdý že sa mi to podarilo, preto som sa ťa pýtal bol si už niekedy v bahne?
My tu len môžeme hodnotiť čo sa stalo z nám známych faktov nič viac nič menej.

Škoda hádzať perly sviniam, ako hovoria kresťania.

Obávam sa Janko, že nech staré latinské výroky akokoľvek múdro a honosne znejú spolu so starými kresťanskými pravdami, stále budú v téme tejto použité proti nám...

ľahko je dostať sa do bahna, ľahko je vliesť do omámenia alkoholu, či iného opojenia, zabudnutia, ale ťažko je z tadiaľ sa vyhrabať a postaviť sa na vlastné nohy. Väčšinou si človek ani neuvedomí, kde sa nachádza. A kto mu chce pomôcť, ten skoro vždy vyjde na posmech. Pavol Tebe gratulujem, že sa Ti to podarilo. Máš byť na čo hrdý.