Obávam sa, že v prípade, ak nedôjde k podaniu návrhu na vklad do katastra do troch rokov od uzavretia zmluvy, platí, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili podľa ustanovenia §47 ods.2) Obč.Z.

(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Už sa to tu niekoľkokrát písalo: to platí len v prípade podľa odseku 1, t.j. (1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Rozhodnutie katastra o vklade nemá nič spoločné s účinnosťou zmluvy - nie je to rozhodnutím podľa ods. 1. Ten ods. 1 býva najčastešie pri predaji štátneho majetku.

Máš staré noviny alebo slabého webprávnika:

Katastrálny bulletin číslo 1/2006


Otázka č. 13

Je platná zmluva účinná až vkladom do katastra nehnuteľností ?

Odpoveď:

Podľa § 47 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 124/2003 z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda, pokiaľ zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účin-nosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Ak teda odvolací súd vychádzal z toho, že zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva, prakticky stotožnil okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. nerozoznával obligačný a vecno-právny účinok zmluvy o prevode nehnu-teľnosti, čo je v rozpore so súčasným znením ustanovenia § 47 a § 133 ods. 2 OZ a zodpovedá skôr zneniu týchto ustanovení pred nado-budnutím účinnosti zákona č. 264/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje sa zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR rešpektuje už ustálenú súdnu judikatúru ohľadne rozlišovania vecno-právnych účinkov (vklad do katastra nehnuteľností) od obligačných účinkov zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorým je vznik nároku žiadať prevedenie vlastníckeho práva a v tomto smere usmernil v svojom zrušujúcom rozsudku príslušný okresný súd. Vklad nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik; na rozhodnutie o povolení vkladu sa nevzťahuje ustanovenie § 47 OZ, teda ani odseku 2, v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že v demokratickej spoločnosti štát nezasahuje do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov. Jeho funkcia spočíva len v tom, že zaisťuje, aby okamih vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený a každý si vďaka verejnosti katastra mohol zistiť, kto je v katastri zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti.