Súhlasím - vyjadril som sa len k overovaniu kópie výpisu z registra trestov.

Ja by som doplnila iba z praxe, že napr. čo sa týka na účely daňového bonusu, rodinných prídavkov - rodné listy detí sa týmto spôsobom overujú už dávno, tak isto sobášny list pri uplatňovaní manželky pri RZD. Zamestnanec prinesie originál, urobím si fotokópiu a na túto si dám razítko firmy, podpis a dátum.
Neviem síce odkiaľ to mám, možno tiež z nejakého školenia, ale ešte mi to nikto nevytkol. Ani keď sa rušilo vyplácanie rodinných prídavkov zamestnávateľom a postupovali sme doklady na úrad práce.

Ako tak čítam, rozbehla sa tu poriadna diskusia k nastolenej téme. Preto aj ja prispejem do diskusie svojim názorom.

K úradnému osvedčovaniu kópie výpisu z registra trestov:
Osvedčovanie listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami (tzv. úradné osvedčovanie) upravuje zákon č. 599/2001 Z. z. v platnom znení. Podľa § 4 citovaného zákona obvodný úrad a obec pri osvedčovaní listiny zodpovedajú za to, že odpis listiny alebo jeho kópia sa zhoduje s predloženým originálom listiny alebo jej osvedčeným odpisom alebo s jej osvedčenou kópiou a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom uvedeným v tomto zákone. Z uvedeného ustanovenia ale aj z ustanovenia § 7 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že obvodný úrad a obec osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou, a nie obsah listiny.
Listiny, ktorých osvedčovanie obvodné úrady a obce nevykonávajú sú taxatívne vypočítané v § 5 citovaného zákona:
a) ak ide o listiny, ktoré sa majú použiť v cudzine, /9/
b) odpisov alebo kópií občianskych preukazov, vojenských preukazov, služobných preukazov a obdobných preukazov,
c) ak ide o odpisy alebo výpisy zo súboru popisných informácií a zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, /10/
d) ak sa odpis listiny alebo jej kópia nezhoduje s predloženou listinou,
e) ak nemožno porovnať odpis listiny alebo jej kópiu s predloženou listinou, pretože je na to potrebné odborné posúdenie (napríklad mapy, geometrické plány),
f) ak je listina napísaná v inom ako v štátnom jazyku; /11/ to sa nevzťahuje na listiny napísané v českom jazyku.

Výpis z registra trestov sa v uvedenom výpočte nenachádza.

Ďalej uvádzam citáciu ustanovenia § 10 ods. 6 a 8 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení:
6) Správnosť údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov podľa odseku 4 písm. a) až d) a totožnosť žiadateľa sa overuje
a) u občana Slovenskej republiky z predloženého občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť,
b) u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť.
(8) Na účely vydania výpisu z registra trestov nemožno použiť kópie požadovaných dokladov, a to ani vtedy, ak sú úradne overené.

Odsek 8 treba interpretovať v súvislosti s odsekom 6, z ktorého vyplýva, že prokuratúra, resp. obec, ktorá vedie matriku pri overovaní totožnosti žiadateľa o výpis z registra trestov môže použiť len originál občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť, a nie ich kópie, a to ani vtedy, ak by boli úrade overené.

Keďže zákon č. 599/2001 Z. z. ani zákon č. 330/2007 Z. z. výslovne neustanovujú, že nie je možné úradne overiť kópiu výpisu z registra trestov, resp. použiť úradne overenú kópiu výpisu z registra trestov, zastávam názor, že kópia výpisu z registra trestov môže byť úradne overená.

K preukazovaniu bezúhonnosti:
Podľa § 9 ods. 1 druhej vety zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa bezúhonnosť preukazuje pred nástupom do zamestnania výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Citovaný zákon výslovne neustanovuje, že uchádzač má preukázať bezúhonnosť doložením výpisu z registra trestov. Na základe uvedeného, ako aj zo skúseností z aplikačnej praxe zastávam názor, že uchádzač preukazuje bezúhonnosť originálom výpisu z registra trestov (resp. úrade osvedčenou kópiou) a následne si zamestnávateľ buď vyhotoví písomný záznam o preukázaní bezúhonnosti, ktorý si založí do osobného spisu alebo si na základe písomného súhlasu uchádzača vyhotoví jeho fotokópiu, na ktorú uvedie napr. „súhlasí s originálom, dátum a podpis“, ktorú si následne založí do osobného spisu. Podľa môjho názoru, z hľadiska ochrany osobných údajov, by osobný spis nemal obsahovať originál výpisu z registra trestov.
Čo sa týka správnych poplatkov za vydanie výpisu z registra trestov, tieto jednoznačne uhrádza uchádzač.

K úhrade nákladov za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti:
Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným z predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti aj zdravotná spôsobilosť. Čo sa rozumie pod zdravotnou spôsobilosťou a ako sa preukazuje upravuje ustanovenie § 10 zákona č. 317/2009 Z. z. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zdravotnú spôsobilosť preukazuje pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec svojmu zamestnávateľovi pred nástupom do zamestnania lekárskym potvrdením o telesnej spôsobilosti a o duševnej spôsobilosti vo vzťahu k výkonu jeho činnosti, a tiež na základe výzvy v prípade, ak má zamestnávateľ dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti. Zákon v ustanovení § 10 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z. výslovne upravuje len skutočnosť, že náklady spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti na základe výzvy uhrádza zamestnávateľ. Otázkou je, kto uhrádza náklady spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca pred nástupom do zamestnania?
Podľa môjho názoru, odpoveď treba hľadať aj v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 30 ods. 3 písm. c) citovaného zákona sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vykonáva aj u zamestnancov, ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis. V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je osobitným predpisom zákon č. 317/2009 Z. z.. Podľa § 30 ods. 14 zákona č. 355/2007 Z. z. náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, uhrádza zamestnávateľ. Uvedený názor má oporu aj v ustanovení § 6 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
Na základe uvedeného sa domnievam, že náklady súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca aj pred vznikom pracovného pomeru uhrádza zamestnávateľ.

áno, presne tak, každé posudzovanie - preukazovanie zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k práci sa riadi zákonom č. 355/2007 Z.z.,
čiže aj posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu uhrádza zamestnávateľ