a_je_to Každé nesúhlasné stanovisko, pokiaľ stojí za to vyjadriť ho, by malo byť slovné a textové. Tlačítko „nesúhlasím“ by sa používalo živelne a niekedy aj bez zváženia. Aj mne sa párkrát stalo, že som písal text nesúhlasu a v priebehu písania som sa sám naviedol, že pisateľ má vlastne pravdu a text som zrušil ešte pred odoslaním.
Ak si pisateľ dá prácu s napísaním odpovede, tak dôvod nesúhlasu s ním by mal byť taktiež uvedený, aby si prvá, aj štvrtá osoba mohla vybrať, čo je správne. Odpoveď spravidla obsahuje viacero výrokov, z ktorých niektoré môžu byť správne a niektoré mylné a zavádzajúce. Tlačítko „nesúhlasím“ zneguje všetky, ako správne, tak aj nesprávne zložky odpovede. Odlíšenie medzi správnym a nesprávnym možno dosiahnuť iba textom. Ak nesúhlasiaci vie posúdiť nesprávnosť, tak nech ju uvedie. Nielen nesúhlasiť a ani nevedieť sformulovať tú správnu podobu odpovede.
Myslím, že Porada stojí viac o tých, ktorí aj píšu odpovede a oponentúry na príspevky, nie o tých, čo iba dávajú body a súhlasy, prípadne nesúhlasy. Nezdôvodnené nesúhlasy šetria čas nesúhlasiaceho, ale nenútia ho nesúhlas zdôvodniť a uviesť správnu odpoveď. Okrem toho dokážu niekedy dokonale demotivovať autorov písaného textu.
Príklad: zadaná otázka a k nej odpovede na 3 strany. Na prvej strane je aj chybná odpoveď, na ktorú niekto reagoval napr. na tretej strane, kde napísal, prečo je táto odpoveď chybná. Ja by som si prečítala všetky 3 strany. Ale môže sa stať, že niekto si na zadanú otázku myslí rovnakú odpoveď, ako je tá chybná. Nájde ju na prvej strane a hurá! Potvrdilo sa mu, čo si myslel a ďalej už nečíta, takže nezistí, že táto odpoveď nebola správna. Keby pri tej nesprávnej odpovedi svietilo "NESÚHLASÍM", asi by ho to viac motivovalo zistiť, prečo niekto s takouto odpoveďou nesúhlasil a prečítal by si všetko.
A to, že môžu byť v odpovedi správne aj nesprávne výroky - veď to je rovnako aj teraz. Tiež občas váham, či dať "SÚHLASÍM", keď je odpoveď správna len napoly, príp. keď súhlasím len s niečim z tej odpovede.