Spravokoreňovanie je postup, ktorým sa strom stane pravokorenným. Pravokorenný strom je strom, ktorý má svoje vlastné korene. Väčšina stromov (bavíme sa o ovocných) sa totiž dá kupiť len navrúbľovaná na podnož. Ušľachtilá odroda je často navrúbľovaná na podnož úplne iného druhu. Kedysi sa vraj vrúbľovalo aspoň na semenáče rovnakého druhu. Teda jabloň na jabloňový semenáč, hruška na hruškový atď. V súčastnosti sa dosť často vrúbľuje na iný druh podpníka, ktorý je množený často vegetatívne. Podpník dáva navrúbľovanej odrode určité vlastnosti: ak je podpník slabo rastúci, jeho korene dávajú výživu celému stromu, čo je nedostatočné a tak vlastne strom trpí, je podvýživený a rýchlo umiera. Podobne je to na silne rastúcom podpníku. Do toho príde ešte niekoľko desiatok štýlov strihania korunky. Každý strom ma v sebe geneticky zakódované ako má rásť. Podmienkou je, že sa mu do toho nebudeme pliesť už od malička.
Pri spravokoreňovaní sa kúpený stromček na jeseň (môže sa aj na jar) zasadí do zeme šikmo tak, aby sa na jar, keď sa púčiky v korunke stromu nalejú mohli zasypať zemou. Keď tieto pučiky vyrašia, vyháňajú odspodu korienky a hore prerastú cez zeminu, ktorou sú zasypané. Celé leto sa treba o stromček starať a na jeseň sa nahrnutá zemina odhrnie a odstrihnú sa nové stromčeky. Tento postup sa dá znova zopakovať. Takto sa získajú nielen spravokorenené stromy, ale dá sa odroda aj rozmnožiť. Čo sa týka koreňov, nie sú také, ako keby stromček rástol zo semienka, ale takto sa zachovajú vlastnosti danej odrody a stromček je odspodu až po vrchol jeden celok. Dá sa spravokoreňovať aj zasadením nie na šikmo, ale kolmo. Tu je video (má 6 častí)

Kaktusári používajú tiež spravokoreňovanie, ale to sa líši.

Dnes idem na to, dúfam, že všetky sa podaria.

Takže k spravokoreneniu. Ospravedlňujem sa že sa bude jednať o dlhší text a tak to niekto možno nezvládne celé prečítať a asi ani pochopiť!
Je tu však aspoň šanca na objektívnejšie zhodnotenie a zároveň vysvetlenie prečo a nie iba jednofarebné odmietnutie alebo naopak nadšené prijatie... Problematika nie je totiž celkom jednoznačná.
V poslednej dobe sa s tým stretávam. Väčšina ľudí ktorý propagujú spravokorenenie nie sú ovocinármi nemajú väčšinou ani žiadne skúsenosti a vedomosti o ovocných stromoch. Sú to nadšenci, ktorí získali nejaké informácie a vyložili si ich po svojom a ďalej to odovzdávajú ako napríklad "svedkovia jehovovi" šíria ďalej svoju ničím nepodloženú vieru, že spravokorenenie je dobré a treba ho ďalej propagovať. Nemajú však žiadne vedecké ani logické dôvody je to jednoducho len viera ako keď niekto odmieta infúziu aj za cenu toho že mu inak hrozí smrť ale jemu to viera zakazuje. Naučil som sa o veciach viery nediskutovať. Veriaceho totiž nepresvedčíte žiadnymi argumentami. On nepotrebuje dôkazy. Píšem to však pre tých, ktorí možno nie sú celkom doma v tejto problematike, ale majú zato otvorenú myseľ a chcú chápať zmysel toho čo sa snažím vysvetliť.
Tak teraz som asi niektorých ľudí definitívne urazil ale neprepíšem to. Ospravedlňujem sa ak sa to niekoho dotklo. Napríklad o tom mladom pánovi na videu som už niečo počul a iste to myslí dobre. Otázka je ako staré sú jeho skúsenosti a či objektívne sleduje svoje pokusy. Rád sa nechám presvedčiť ak niekto predloží argumenty a dôkazy a potom možno začnem tiež spravokoreňovať. Zatiaľ som po vlastných 25 ročných skúsenostiach skeptický, nie však úplne odmietavý.
Pozor v žiadnom prípade nechcem osočovať. Veď každý z nás je na niečo špecialista. Nemôže každý vedieť všetko. Ja proti veriacim ľuďom ktorý propagujú spravokorenenie nič nemám. Snažím sa len o objektívny pohľad.
Jednoducho sú ľudia ktorí keď napríklad ochorejú, tak vyhľadajú bylinkára, šamana, či kúpia si aspoň nejaký prípravok takzvanej alternatívnej medicíny napríklad "homeopatikum" a veria, že im to účinne pomôže. Nevedia čo to je ani nechcú vedieť podrobnosti vzniku daného lieku jeho účinné látky ak teda vôbec nejaké sú. Nerozmejú tomu čo je to blacebo efekt. Vraví sa že viera uzdravuje. (aj naša lekárka sa volá Viera, tam by to mohlo aj sedieť, je to vhodné meno pre lekárku) Príroda je mocná a liečená chrípka trvá týždeň a neliečená 7 dní...
Tým som ale chcel propagovať naše zdravotníctvo. Pokiaľ človek len trocha môže, je lepšie do nemocnice neisť mám s tým svoje negatívne skúsenosti, ale to je iná téma.

Takže najprv aké sú možnosti pre ktorýkoľvek strom.
1. Semenáč. Znamená to, že stromček vyrástol zo semienka. Je to "generatívne" množenie prirodzené pre naše ovocné stromy. Nikto nevie aké bude mať vlastnosti. Možno bude rásť bujne, možno naopak pomaly. Možno bude mať pekné plody, možno nie. Možno bude odolný možno však práve naopak chúlostivý. No jednoducho nevieme čo z neho vyrastie. Už naši prastarí rodiča preto takéto semenáče očkovali či štepili osvedčenými odrodami a tak získavali ovocie požadovanej kvality a chuti.
Vo všeobecnosti až na výnimky sa často semenáče vyznačujú bujným, rastom, trvá viac rokov, často až dvojnásobne dlhšie, pokiaľ zarodia. Majú často kolovitý hlboký koreň a najčastejšie bujný rast a bývajú často dlhoveké.
Ak chceme mať vitálny bujne rastúci veľký strom s hlbokými koreňmi tak použijeme semenáč ako podpník. Je predpoklad, že nás všetkých prežije.
Skoro všetky odrody vznikli pôvodne ako semenáč a ďalej boli množené vrúbľovaním, štepením a očkovaním.
Ktorýkoľvek strom na podpníku semenáči nikdy nepresádzanom s dobrou afinitou sa najviac blíži prirodzenému stavu danej odrody. Chápem ak niekto vyžaduje aby podpníkom bol semenáč odrody, ktorá sa naň má naštepiť, je tam dobrá afinita a optimálny rast. Nečudoval by som sa preto, keby práve "týmto smerom šli" zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov.

Vegetatívne zakoreňovaný podpník, znamená že konárik zo stromu sa ohne až pod zem a zakorení, alebo sa nastrihajú rezky a s podporou niektorého zo stimulátorov zakorenia...
Aj "spravokorenenie" je vlastne takéto zakorenenie, najviac podobné "potápaniu".
Vegetatívne množenie podnoží na ktoré sa potom štepí ušľachtilá odroda má viacero výhod. O tom prečo nepestovať plánky sa zmieňovať nebudem, niekde som to tu už myslím písal, ak nie, tak to môžem napísať ak to niekoho zaujíma, bol by to však znova dlhší text.
Je prekvapivé, že zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov si vybrali práve vegetatívne množenie ktoré sa bežne v prírode vôbec nevyskytuje...
Pripisujem to čiastočne neznalosti a čiastočne nechuti k niečomu tak zložitému ako je štepenie...

Teraz k tomu prečo by mohlo byť pre niekoho výhodné niektorú odrodu spravokoreniť. Predpokladám že približne v 90% prípadov to bude znamenať bujnejší rast, pretože viac ako 90% stromčekov predávaných bežne u nás sú na slabo rastúcom podpníku. V praxi to znamená, že tieto stromky ktoré sú spravokorenené budú rásť najčastejšie oveľa bujnejšie než na slabo rastúcom podpníku. Pri jabloniach najčastejšom našom ovocnom strome je to podpník M9 (čo je mimochodom tiež jabloň a nie iný druh, skutočne jabloň sa štepí len na jabloň a nie na iný druh...) Samozrejme môže to byť aj inak, možno je odroda ktorú spravokoreňujete slaborastúcou alebo strednebujne rastúcou... Takže pri spravokorenení vlastne neviete do čoho idete s istotou... Jednoduchšie je ak chcete aby vám stromček rástol bujne kúpiť ho na naštepený na bujne rastúcom podpníku pri jabloniach je to napríklad M106 alebo M22 či podobne, tiež samozrejme jabloň... Vtedy viete, že bude naozaj bujne rastúca. Samozrejme u iných ovocných druhov je to vždy iné...
Napríklad pri Morušiach čiernych (Morus nigra) tiež odporúčam spravokoreňovať... ale to by zas bolo na dlhšie...
Vo všeobecnosti na spravokoreňovaní v zásade nie je nič zlé ale ani dobré. Výhodu to nemá. U každej odrody to samozrejme znamená niečo iné.
Čo, to by dokázal len pokus. Porovnanie rodivosti danej odrody na rôznych podpníkoch a aj po spravokorenení. U každej odrody by to iste bolo inak a to ešte musíme brať ohľad na podmienky v akých by tieto pokusné stromy rástli. V akej nadmorskej výške, polohe, mikroklimatických podmienkach, spone v sade a tak podobne...
Pri jabloniach to ide dobre. Viem si to predstaviť aj pri niektorých iných druhoch pri niektorých, najmä kvôstkovinách to ale pôjde ťažšie. Tiež pri odrodách na bujne rastúcom podpníku, pričom tieto samotné odrody sú slabšie rastúce to dobre nepôjde, pretože strom si vždy vyberá tie korene, ktoré sú pre neho lepšie - teda bujnejšie. Ak jeho vlastné korene rastú horšie, znamená to, že strom nebude "chcieť" spravokoreniť... Pri suchých stanovištiach bude strom aj po rokoch spravokoreňovať ťažko pri naopak vlhkých bude mať sklon namŕzať pri silnejších mrazoch na potopenej časti pri povrchu pôdy...
Správnejšie by bolo rozhodnúť sa ako bujne má strom u vás rásť a podľa toho zvoliť podpník. Málo kto má priestor a čas robiť pokusy so spravokorenením pričom nevie dopredu výsledok na skúšanej odrode ako sa bude po spravokorenení správať. Navyše okrem jabloní, ostatné druhy spravokoreňujú ťažšie a niektoré vyslovene ťažko až po mnohých rokoch, alebo dokonca vôbec. Tak napríklad takú oskorušu nespravokoreníte vôbec. Hrušky tiež nepôjdu ľahko podobne ako kvostkoviny... Veľmi dobre idú dule, niektoré jarabiny, ríbezle, egreše, moruše, tam by to aj mohlo mať význam.
Tiež pozor pri viniči, znova sa šíri filoxéra najmä v teplejších oblastiach, takže spravokoreňovť môžete len "samoroďáky" odrody prekrížené s odolným americkým viničom.
Ak však chcete robiť pokusy, potom prečo nie, možno objavíte Ameriku, dajte vedieť po 10 rokoch ako to u vás vypadá... ktoré odrody ako reagujú. Odporúčam na pokusy nové rezistentné odrody najmä u jabloní...
Ak nemáte radi rez, potom možno odrody príbuzné s Rubínom, rodiace na koncoch letorastov, tam sa nič nestane, ak nebudete rezať vôbec. Maximálne letný rez na skrátenie letorastov aby koruna tak nevyholovala.

Myslím, že človek nemusí mať vyštudované ovocinárstvo a záhradníctvo, aby sa mu v tejto oblasti darilo. Takto to fungovalo už po stáročia pred nami. Ale bohužiaľ, naši rodičia nám často okrem používania umelých hnojív a rôznych spôsobov strihania stromčekov často nevedia poskytnúť takmer žiadne informácie. Nemyslím si, že treba ísť bezhlavo a bez uváženia za každou alternatívou, ale kto nevyskúša, nemôže posúdiť. Chemický a farmaceutický priemysel sú v posledných desaťročiach najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia. A mnoho ľudí si to uvedomilo a preto pátra po alternatíve. Ja mám doma malého človiečika, ktorému „vedecky zdôvodnené postupy“ v snahe pomôcť (hoci nebolo prečo pomáhať) poškodili zdravie na celý život. Je to daň za náš spôsob života? Neviem, len si myslím, že niekto a niekde treba začať.

Áno, zástancovia najprirodzenejšieho pestovania stromov si vybrali vegetatívne množenie, ktoré nie je v prírode prirodzené, ale pýtam sa, či je prirodzené vrúbľovanie, očkovanie, rezanie stromov, hnojenie, chemická ochrana, rozorávanie zeme, sterilné trávniky atď.

Pri spravokoreňovaní mi nejde o to, ako bujne má strom rásť. Chcem, aby strom rástol tak, ako je to pre neho prirodzené. Mám dostatok pôdy. Nevidím dôvod, aby som si dala odoperovať nohy, len preto, že ich mám krivé, krátke, pomalé alebo chlpaté. Sú moje, dobre mi slúžia, spolupracujú s mojím telom. Ak by som mala napríklad nohy bežca, možno by to moje srdce a pľúca nevydržali. Zdá sa mi rozumné to isté nerobiť stromom.

Jaroslav Svododa (pán na videu), má už skúsenosti so spravokoreňovaním ovocných stromov, možno nie 10 rokov, ale má. Aké máte so spravokoreňovaním skúsenosti vy? Ja to rozhodne chcem skúsiť. Mne sa to totiž okrem neistého pestovania zo semien (aj to skúsim) zdá rozumné.

Nechcem tu viac rozoberať filozofiu a správnosť či nesprávnosť spravokoreňovania. Moja otázka znela inak.

Nakopči to tak 20 cm nad miesto čtepenia. a neštri zeminou. Chce to portiadny kopec a závlahu postačí samozrejme až na jar.
V prvom roku úroda samozrejme bude.

Volba sadiť aj na duli aj na semenáči je tobrá, pretože každé má svoje výhody aj nevýhody.
A čo spravokorenené? Ten otáznik je na mieste. Každá odroda má svoju charakteristiku vytvárania koreňovej sústavy. Každá inú. Neviem o tom, že by to niekedy niekto naozaj vážne skúmal.
Vo všeobecnosti hrušky spravokoreňujú horšie než jablone ale pri každej odrode je to určite inak. Niektoré nespravokoreňuijú dá sa povedať vôbec.
Napríklad azijské hrušky 7 rôznych odrôd na hruškovom semenáči nezakorenili ani po 16 rokoch hoci majú miesto štepenia asi 40 cm pod úrovňou pôdy...
Samozrejme na duli to môže byť zas iné. Azijské aj viceré európske hrušky sa na dulu nechytajú vôbec a tak ak, iba s medzištepením.
Ak im nepomôžeš s tým drôtom bude to spravokoreňovanie pravdepodobne na dlhé roky, nič tým však poškodiť nemôžeš. Stromom by sa to malo páčiť...
A k tomu že na semenáči je to vždy veľký strom. Vysadil som zo semienok za tých 25 rokov tisíce stromov. Každý kto to skúsi potvrdí že rozdiely v raste sú veľké. Niektoré semenáčiky majú extrémne bujný rast, iné naopak rastú v tých istých podmienkach pomaly. Toto sa samozrejme prenáša aj na odrodu ktorú na ne naštepíme.
Ďalšou otázkou je čo s tým spravia hormóny, ktoré sa používajú vo veľkých škôlkách. Stromy vďaka nim rastú mimoriadne rýchlo do dreva kmienika a konárov a naopak mizerne sa im vyvíjajú korene. Toto pretrváva aj po zakúpení ešte pár rokov. Čo to urobí na mrazuvzdornosti najmä u hrušiek, ktoré sú pomerne citlivé na mrazové kotliny? Čo to urobí na dlhovekosti to dnes ešte nikto nevie...
Isté je že že presadený malý stromček bez hormónov na semenáči bude žiť pokiaľ ho nevypília niekoľko sto rokov.

Dosť ma prekvapilo, že práve ty, ktorý tu vystupuješ ako dosť skúsený a človek ktorému ide o záchranu pôvodného genofondu ovocnín napíše takýto príspevok. Hovoríš, z akých tabuliek čerpám, z nijakých, lebo žiadne také nik neurobí. Prečo tu nebudeme rozvádzať... No na to stačí aj obyčajný sedliacky rozum. Ak zberáš vrúble zo starých sort ovocných stromov, tak sú to stromy ktoré rastú určite na "vlastných nohách", totiž tie navrúbľované po 20 - 30 rokov odídu do večných lovíšť. To ako skúsený záhradkár ale určite vieš. Podpník spôsobí, že sa skráti nielen životnosť ale aj strom je patrične menší, čo na jednej strane je pohodlné, netreba loziť po rebríku pri oberaní ale má aj patrične menší koreňový systém. No na menšom strome nemôže byť taká úroda ako na o hodne väčšom. Sused za mojim domom má jablonku je síce vyššia ako jeho barak ale každý rok má krásne veľké zdravé sladučké jabĺčka a to bez akéhokoľvek postreku. Družstvo tu má jabloňový sad a bol som tam pár krát pomáhať pri zbere, nuž viem posúdiť koľko sa zoberie z klasicky ošetrovaného navrúblovaného stromu (postreky, strihanie) a len z toho jedného sused oberie toľko čo v sade treba z piatich. Čo na to treba ? nič len nechať strom rásť ako potrebuje on, samozrejme ak necháte len tak strom ktorý bol doteraz strihaný, tak to sním zle dopadne. Ja mám vlastnú skúsenosť s broskyňami, zo semena a pri minimálnej starostlivosti (postrek proti kučeravosti) pekne rodia aj vtedy keď iné stromy nemajú nič. Suma sumárum, naštepené stromy sú opodstatnené v malých záhradkách, kde by sa inak nezmestili aj keď je to tak trochu system bonsaj na ak má človek miesto a chce mať zdravé dlhoveké stromy tak je to jasné. Samozrejme pravokorennosť nieje všeliek a vegetatívne rozmnožované, častokrát už degenerované stromy to nevylieči z ich neduhov ale je predpoklad, že budú aspoň o niečo zdravšie a odolnejšie.

Nie som policajt, som skôr ako hovorím sedliak začiatočník, (vyrastal som v Bratislave no moje názory sú ovplyvnené dvoma dnes už nežijúcimi starými pestovateľmi ovocnín. No ale poďme po poriadku. V názore, že staré stromy sú štepené sa diametrálne rozchádzame. Ak aj náhodou niektoré áno tak určite nie na vegetatívne rozmnožovaný podpník ! Nanajvýš tak na nejaký semenáč. Už som ich pár videl a ani jeden nebol štepený, skôr to boli semenáče. Čo sú podla teba ušľachtilé odrody ? Podľa mňa odroda je vtedy ak môžem vypestovať zo semena aspoň približne rovnaké plody ako mali rodičia. No dnes za odrodu považujú aj kríženec prvej generácie a rozmnožujú ho len vegetatívne. Inak totiž ani nemôžu lebo rozhodne nejde o sortu. Pre krátkosť môjho príspevku, mohlo to pôsobiť ako že všetky stromy sú len obmedzované podpníkom, čo nemusí byť vždy pravda ale faktom zostáva, že všeobecne sa skracuje životnosť a znižuje imunita. To je uvádzané v oficiálnych prácach nielen v permakultúrných. Nevidel som zatiaľ ani jeden štepený strom na vegetatívne množenom podpníku, ktorý by prežil desiatky rokov bez akejkoľvek starostlivosti, totiž ledva prežije tých pár desiatok rokov pod chemickou oponou. To, že niektoré podpníky môžu zlepšiť niektoré žiadané vlastnosti vlastnosti je pravda, no je to len o pohodlnosti, (štvrť kmene, polokmene, rýchlejší rast) a kvantite (väčšie plody). Plnú chuť sliviek množených odkopkami, marhúľ a broskýň alebo aj čerešní zo semena to nikdy nedosiahne. Podobne ako kuracina nafúknutá chemikáliami. Inak tie moje broskyne sú presádzané, nikdy mi totiž nevyrástli tie ktoré som ja zasadil ale zato všade inde ako burina ... Ostáva otázka, či spravokorenenie je pre rastlinu výhodou. Podla rozhovorov s tými, čo majú vlastnú skúsenosť áno. Nielen vitalitou, zdravím ale napríklad aj tým, že ma kvety vo vhodnejšom období ako tie s cudzími koreňmi. No suverénne vyhrávajú tie, ktoré rastú zo semena priamo na mieste, teda nikdy nepresádzané. A keďže väčšina volne dostupných stromkov je na vegetatívne množenom podpníku tak sa prikláňam k názoru, že väčšine spravokorenenie len pomôže. Osobne idem na to inou metódou, plánujem naštepiť niektoré "sorty" na vlastný semenáč. A ešte niečo, to o neprežití bez opateri viem z vlastnej skúsenosti, pred 14 rokmi som kúpil dom so záhradou o ktorú sa sedem rokov nik nestaral. Z radu marhúľ to prežil jeden strom a z radu broskýň dva ! Aj tá posledná marhuľa na jeseň skončila lebo jednoducho podpník vyhnal od spodku obrast.

Edit : Prečítal som si viacero tvojich príspevkov a aj napriek tomu, že zo všetkými tvojimi názormi nesúhlasím, páči sa mi tvoj zmysel pre humor.

Nik nevnucuje nikomu nič, len sa bavíme, čo je prirodzené a teda lepšie, zdravšie (a nielen) pre samotné stromy. Inak len potvrdzuješ to čo som napísal ja, kvôli pohodlnosti (menšej námahe) ľudia pestujú (kaličia) stromy proti ich prirodzenosti, striekajú jedmi a divia sa prečo je toľko rôznych chorôb. V konečnom dôsledku totiž tie jedy konzumujú ľudia, či už priamo cestou plodov, pitím kontaminovanej vody, alebo nepriamo konzumovaním zvierat. O tom tu je reč, že výberom druhov stromov ktoré necháme rásť podla ich predstáv a ktoré tým pádom sú zdravé a netreba ich striekať jedmi by sme mali chrániť prírodu a teda seba, lebo aj my sme len súčasťou prírody. Ak chceš kľudne si ďalej každý rok rež stromy a striekaj chemikáliami, ja budem radšej vyliezať na rebrík a oberať zo zdravých stromov zdravé plody bez prác ktoré teba neminú.

Teraz k tomu prečo niekto nechápe správne zmysel testu ktorý som napísal. U nás v Europe už vlastne analfabeti nie sú. Všetci vedia písať a čítať.
Funkčná negramotnosť znamená že niektorí ľudia nevedia správne vyhodnotiť text, správne pochopiť obsah, porovnať dva texty. V európe trpí až 20% populácie týmto problémom. V Amerike dokonca 25%. Myslím však že väčšina z nich nechodí na poradu a má vlastne problém aj s počítačom. Iste sú však aj miernejšie formy, kedy niekto vie vyhodnotiť správne len jednoduchšie texty.
Predpokladám však že toto nepochopenie bude asi ešte niečo iné. Niekto proste nemá hudobný sluch. Preto vlastne nechápe, že spieva hrozne falošne. Nedokáže sa kriticky ohodnotiť sám seba, ak ho kritizujú iný nechápe že mu to možno ani nehovoria preto, že by ho chceli uraziť a ponížiť a tak potom keď je na supertstár porota na neho tvrdšia, plače a nie je ochotný prijať fakt že spievať nevie.
Niekto na základe určitých vstupných informácii urobí úplne odveci nelogický záver. Ako v tom vtipe ten policajt keď prišiel k záveru že žaba po odtrhnutí nôh ohluchla a preto neskáče. Na tom sa možno niekto pousmeje. Predstavte si však, že veľa ľudí verí tomu, že keď budú jesť rôzne výťažky zo žralokov tak nebudú mať rakovinu. K tomuto záveru ich naviedli farmaceutické spoločnosti a najmä ich predajcovia na základe toho, že žralok nezomiera na rakovinu. Tak logicky - jedzte výťažok zo žraloka a nebudete mať rakovinu. Možno by mali radšej títo ľudia jesť delfíny, pretože sú inteligentné... A možno práve preto delfíny nejedia žraloky.
Podľa tejto teórie by sme napríklad naozaj nemali jesť bravčové pretože potom budeme tlstý ako prasatá! Nuž ale všetkého moc škodí. Možno by sme mali profesorov a učencov namiesto toho aby sme sa pracne od nich učili jednoducho zjesť! Predstavte si teraz celkom vážne koľko Číňanov kupuje drahý prášok z nosorožieho roha, ktorý pochopiteľne nemá žiaden účinok ako medicína. Aebo čínske heslo: Jedzte mravce, sú silné unesú až 100 násobok svojej hmotnosti a ľudia ktorý chcú biť silný v ich skutočne konzumujú na kvantá, no veď má to logiku? Možno by skôr pomohlo pre nich kúpiť si drahé jablkové jadierka, pretože podľa jedného starého vtipu, ten ktosi ich kúpi príde na to že si mohol kúpiť za tie peniaze aj kilo jabĺk, čo je dôkaz, že to fakt pomáha na zmúdrenie.
V tejto súvislosti výrazy ako spirituáne, iracionálne , nereálne, rojko ktoré tu boli použité plne chápem.
Týmito termínami sa dajú veľmi dobre definovať aj Astrológovia, Numerológovia, ktorí zneužívajú práve určitú skupinu ľudí, ktorí nerozumejú alebo sa poľahky dajú popliesť...
Veď koľko ľudí verí tomu že to v akom znamení sa poľa určitých často si odporujúcich horoskopov narodili nejako ovplyvňuje ich vlastnosti...
Alebo napríklad krvné skupiny, niekto sa toho chytil a prišiel na to, bez akýchkoľvek výskumov a dôkazov, že to súvisí so stravovaním, prípadne chudnutím...
Nie je to celkom mimo témy, pretože sa to týka priamo tohoto textu ako ho bude schopný niekto pochopiť, týka sa to formy ako sú myšlienky napísané. Niekto sa zasmeje, niekto sa zamyslí, niekto sa urazí a naštve...
Prosím vás ak hovoríme o spravokorenení, nemusí to byť predsa prejav viery že je to dobré vždy a za každých okolností. Viera v boha tam proste to inak nejde, tam to musí byť viera, hoci Mária je tam spomínaná častejšie než viera. Verím napríklad svojej žene alebo kamarátovi, v niektorej konkrétnej veci, ale nevnášajme to do tejto témy nie je to potrebné. Uvažujme prečo je niekedy spravokorenenie dobré a častejšie nie je dobré! Tak to už v živote chodí, nie je čiernobiely. Dosť často konkrétny človek je niekedy dobrý, niekedy zlý, raz je hrdina, inokedy podrazák a pritom je to ten istý človek! Toto je však príroda strom a tá je rôznorodá a správa sa podľa podmienok a druhu inak. Pozorovaním je to možné pochopiť a ďalej interpretovať, len to nezjednodušujme že toto je dobé a tak to treba robiť vždy a za každých okolností a naopak nikdy, lebo je to zlé a hotovo!

Samozrejme že spravokorení, len to nebude zas tak hneď. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Spravokorenenie môže mať za následok bujknejší rast ale zároveň aj oddialenie či dočasné zníženie úrody. Ak teda chceme bujnejší rast, najmä ak je podpník slaborastúci a podmienky extenzívne napríklad sucho či slabá vrstva ornice, nevhodné podložie, či vyčerpaná pôda po ovocnom strome rovnakého druhu a podobne. Treba však zvážiť aj možnosť prihnojenia najmä organickým hnojivom ktoré rast tiež podporí rovnbako tiež mulč najmä pri hruškách.
Urýchliť sa spravokorenenie dá :
1. Vysadením hlbšie aby ak je to mladý strom boli aj tie nové korene v normálnej hĺbke. Ak je to starší strom a nedá sa vysadiť hlbšie, tak bude musieť byť pod ním kopček ak má byť spravokoreňovaný.
2. Omotaním tenkým trôtom pod miestom kde chceš aby spravokorenila. Zhrubnutím kmienika sa drôt pomaly zareže do kôry a podporý rast koreňov, je to miernejšia a svojou postupnosťou prirodzenejšia forma ako robiť zárezy s ostrým nožom ale aj to môže mať podobný efekt. Samozrejme drôt po vytvorení korienkov treba zas odviazať.
3. Udržovaním miesta kde má dôjsť k spravokoreneniu dlhodobo stále vo vlhkosti. Ak by bolo dlhodobo suché a strom starší nemusel by spravokoreniť aj vôbec...

Sú to stromčeky vysadené v 2009 a mám tam miesta dosť,s urodou sa neponáhľam,radšej si počkám,pre mna zasadili stromky moji predkovia a ja sadím pre dalšie ročníky.Zrejme teda okolo stromku nakopčím zeminu a počkám čo sa stane,uvidíme.

S tým neistým výsledkom by som súhlasil, len teda, nie každý spravokorenený musí byť veliký stromisko ale nikto nevie...

Pravokorenný strom znamená, že nie je zaštepený do žiadneho podpníka. Má teda "pravý koreň". To je možné zo semena, ale pri moderných odrodách je takéto generatívne množenie s veľkou pravdepodobnosťou, že potomstvo nebude mať vlastnosti rodiča

pravokorenný i pravokoreňový príd. m. záhr. neštepený (obyč. o viniči a ušľachtilých stromoch)




http://www.ekoprodukt.sk/otazky-nazo...d,298/catid,6/
http://afnet.uniag.sk/~galik/podpniky.htm

Tak neporadím,ale ako začiatočnik by som privítala vysvetlenie,čo to je spravokorenovanie ovocných stromov.

možno pomôže - citujem
čo sa týka spravokorenovania, .................
rastliny jednoducho strhnem a vyrežem taký terčík, ktorý sa vytvorí na zraste po vrublovaní, potom rastliny zakorenia bez problemov. Najlepšie je ked už maju čakacie korene na selenaku alebo pereskiopsise..
čo sa týka myrtiláku tak je to skvelá podnož na hocičo, ale treba zvážiť ten rýchly rast vrublov..
citát -link-zdroj
http://www.cactus.rastislav.net/foru...c15ec718d5cd64

Som rád že si to takto prijala.
Mám iba skúsenosti so stromami ktoré spravokorenili tak trocha omylom jedná sa teda o jablone a správali sa potom tak že rástli bláznivo a rodili špatne, ale tým to samozrejme nechcem zovšeobecňovať, pri inej odrode iných podmienkach to bude iste inak.
Stromy chcú žiť a tak nech s nimi urobíš čokoľvek urobia všetko preto aby prežili a je pre ne prirodzené že budú aj po čase rodiť.
S tohoto pohľadu sa "úspech" takmer vždy dostaví, otázka je len kedy a ko dobre, či táto alternatíva je to najlepšie. Či ten úspech je naozaj úspechom. Dôležité ale je že ťa to baví a si s tým spokojná.
Spravokorenenie je beh na dlhú trať. Trvá pár rokov pokiaľ stromček pustí vlastné korene ak vôbec pustí... Odiališ si značne úrodu a pravdepodobne vo väčšine prípadov sa to nepodarí.
Vec nie je tak dôležitá ani pre strom ani pre záhradkára. Veď sa bude jednať vlastne len o pár stromčekov a ty nie si na uspechu príliš finančne či ako závislá tak prečo to nevyskúšať...
Ak to budeš robiť tak, že nakúpiš štepené stromky a budeš ich podsádzať hlboko aby pustili nad miestom štepenia vlastné korene a ony nepustia, tak vlastne budeš mať stromčeky štepené a hlboko zakorenené, čo nie je na škodu. Ak si budeš môcť vybrať podpník, je lepšie kúpiť tie na bujnejšom podpníku, ideálne na semenáči, rád ti poradím aj v tomto.
Dotkla si sa závažnejšej veci ako je napríklad hnojenie a závlaha.
Predpokladám, že budeš pestovať bez závlahy na svahu s nízkou ornicou na zatrávnenokm pozemku a hnojiť nebudeš asi vôbec, keďže "umelé" hnojivá nechceš a dobytok nechováš a nechať si hnoj priniesť je pracné aj drahé.
Stretol som sa s extrémom, kedy stromky a kríčky u nemenovaného majiteľa sadu vysadené na horskej stráni byčovanej vetrom v chudobnej pôde na skale nehnojil vôbec a keď som sa ho spýtal prečo nedopraje tým úbohým drevinám aspoň nejaký ten maštelný hnoj, povedal mi, že on pestuje bioovocie tak nemôže hnojiť. Spýtal som sa ho prečo aspoň hnoj kravský či akýkoľvek iný, veď to je bio...
Vyviedol ma z omylu, že on by musel použiť iba biohnoj. Biohnoj produkujú iba biokravy. Biokravy môžu žať iba bioseno v biomaštali a taká v okolí nie je, pretože nie je dostatok biosena a nie je záruka či kravi nezožerú aj niečo nebio.
Jednoducho všetkého moc škodí a žiaden extrém nie je dobrý.
Tiež nie som nadšencom udržovaných anglických trávnikov a sadov presne podľa pravítka.
Snažím sa skĺbiť zásady ktoré dodržiavali naši prastarý rodičia s tým čo priniesla moderná doba a z každého si vziať to čo je najlepšie.
Sledujem stromy ako rastú ako reagujú na podmienky. Nemôžem nevidieť potreby stromov ale nemôžem ani ignorovať to že žijeme v 21 storočí a všetko čo to znamená. Učiť sa treba nie len na vlastných chybách. Preto čítam aj literatúru a to nielen najnovšiu ale aj napríklad 100 rokov staré knihy...
Zaujíma ma aj váš pokus. Ak urobím niečo čo sa mi nepodarí tak ako by mohlo, tak netrvám tvrdohlavo na tom, že je to úspech. Rád sa nechám poučiť.

Wabi má pravdu. Spravokoreniť sa oplatí hlavne niektoré štepené okrasné veci /napr. Wisteria/, potom nehrozí, že navrúbľovaná časť odumrie alebo odpadne pri silnejšom vetre /videl som na vlastné oči, nieje to až také zriedkavé/. Pri ovocných veciach skôr neodporúčam, Wabi uviedol argumenty, ktoré sedia.
Ale nejde o život, kto chce nech vyskúša a budem rád, keď si tu po rockoch prečítam pozitívne skúsenosti. Aj keď to nebude sedieť s tým, čo nás učili na strednej a vysokej záhradníckej škole a s tým, čo som sa naučil počas diplomovky s fyziológie rastlín a v praxi.

Málo ludí má s tým skúsenosti, ale nedaj sa odradiť, dokonca ani tým, že stromy prestanú na nejakú dobu rodiť, až dorastú na im danú veľkosť odmenia sa ti o to lepšou a pravidelnejšou úrodou. Celkom pekne je postup opísaný v knihe pána Jaroslava Svobodu.

Nič v zlom, ale odkiaľ čerpáš informácie, že úroda by mala byť po spravokorenení lepšia pravidelnejšia?
Boli uverejnené nejaké sledovania a videl si takéto tabuľky, že pravokorenné stromy majú lepšiu a pravidelnejšiu úrodu?
Či z vlastného mnohoročného sledovania týchto stromov, alebo si to len myslíš?
Neuviedol si žiaden dôvod prečo by to malo tak byť. Možno patríš k ľuďom, ktorí sú si istý že vtipy o blondínkach sú pravdivé a že farba vlasov je pri inteligencii rozhodujúcim ukazovateľom.
Nevidím najmenší dôvod prečo by spravokorenenie malo ovplyvniť kvalitu a pravideľnosť úrody, rovnako ako farba vonkajšej pokrývky hlavy len ťažko ovplyvní vnútorné prostredie mozgových závitov.
Možno si niekedy videl ako sa správa pri spravokorenení jabloň na podpníku M9. Nemôžeš predsa zovšeobecniť to, ako sa správa jabloň na podpníku M9 po spravokorenení na všetky typy podpníkov a všetky ovocné druhy. Tak ako nie všetky druhy zvierat len preto že majú 4 nohy chytajú myši a robia mňau.
Tým som samozrejme nechcel potvrdiť že v tomto prípade to zlepší a spravideľní úrodu vždy a všade a pri každej odrode.
Trocha mi to pripadá ako keď ten vtip keď policajt robil pokusy so žabou - postupne jej trhal nohy a žaba i tak skákala a keď jej odtrhol poslednú zadnú nohu a žaba na rozkaz "Skoč!" neposlúchla, prišiel k logickému záveru že keď žabe odtrhneme všetky nohy, tak ohluchne, pretože neskáče.
Prepáč, dúfam len že máš zmysel pre humor a nie si policajt, lebo inak mám po chlebe!

No nič v zlom ale si ako ten policajt s tou žabou. Staré stromy sú naozaj najčastejšie štepené, nie pravokorenné, ak teda hovoríme o ovocných stromoch ušľachtilých odrôd.
Ty popisuješ a vychádzaš z toho že všetky stromy sa správajú ako tie na jabloňových podpníkoch M9, teda, že štepenie vždy automaticky brzdí rast ale to je úplná hlúposť. Často to môže byť úplne naopak. Pravý koreň môže byť tiež mizerný mohol by som uviesť viacero príkladov, ale bola by to potom vedecká práca a nie krátky príspevok. Takže Hurmi Kaki - Ebenovník je na vlastných koreňoch dosť mizerný rastie pomaly a je tiež problém s presádzaním, ale na podpníku Diospyros Lotus rastie oveľa bujnejšie, dokonca aj plody má asi o štvrtinu väčšie ako na vlastných koreňoch. Naopak ak ho dáš na podpník Diospyros Virginiana, tak má plody ešte menšie ako na vlastnom podpníku a rastie ako úplný zákrsok a oveľa pomalšie. A na tom lotuse ho nespravokoreníš, pretože vlastné korene nepúšťa tak ľahko a nikdy by v konkurencii tých lotusových neobstáli.
U tých jabloní je to tak, že sú predsa aj podpníky, ktoré robia bujný rast a niektoré semenáče, ktoré nepresadíš majú potom najsilnejší rast a toto dávajú aj naočkovaným odrodám. Tie najväčšie stromy na svete sú štepené semenáče a niektoré z nich majú aj niekoľko sto rokov.
To že broskyne ako semenáče nikdy nepresádzané sú najlepšie a najvitálnejšie je fakt, ale či sú štepené alebo ponechané ako semenáče to s tým nesúvisí...
Nebuďte zaslepený! Svet nie je čiernobiely. Za určitých okolností môže byť spravokorenenie výhodou ale väčšinou nie. Možno nájdete pár naivných blondýnok ale to neznamená že nutne každá je naivná a výnimka potvrdzuje pravidlo, to je samozrejme vtip!