ono to bude nejaký čas trvať, kým sa so zmenou vyrovná... Hnusný je možno preto aby ti dal voľnú ruku a našla si si iného. On chápe, že s ním by si to mala veľmi zložité a ak ťa chce vidieť šťastnú, akosi podvedome cíti, že musíš mať voľnosť. Nechce sa dožiť dňa, v ktorom sa povadíte a ty v návale zlosti mu hodíš na oči, že si s ním ostale len preto že ho ľutuješ.

To by som nikdy nespravila. Nad touto možnosťou som sa nezamyslela, že sa ma chce zbaviť aby som bola šťastná. Ale myslím, že vie, že šťastná som keď som pri ňom a je jedno či to bolo predtým alebo teraz. Len viem, že sa viní z toho, že si vyžaduje starostlivosť a tým musí obťažovať okolie, vidím ako tým trpí.

Lenže jeho pohľad sa zrejme zmenil. Ak si rozhodnutá vydržať, tak bude rád, ale vzhľadom na zmenu, ktorú zažil nechce byť na obtiaž.
Skús keď bude navrčaný mu milo povedať: Mňa sa nezbavíš len tak ľahko, tak sa radšej usmej.
Skús sa niekde v tichu a samote vžiť do pocitov, že odrazu šoféruješ len kolieskové kreslo... a pozrieť sa na okolie jeho očami. Možno pochopíš aspoň z časti jeho reakcie a dokážeš pomôcť jemu aj sebe.

Mlady,aktivny clovek,ktory zostane zo dna na den odkazany na cudziu pomoc to urcite nema jednoduche.
Kazdy sa s tym vyrovnana inak.Niekto chce byt sam a premyslat,niekto sa potrebuje z toho vyrozpravat atd.
Urcite je pre neho dôlezite, ze ma okolo seba ľudi,ktori su mu oporou,aj ked to mozno nedava teraz najavo.
Maj pochopenie pre jeho nalady,ale nelutuj ho,a nenut k nicomu.Budes potrebovat vela trpezlivosti,ale postupne to urcite zvladnes. Nielen ty,ale aj on potrebuje tutu situaciu zvladnut, To ale potrebuje svoj cas,to musi prist postupne same.
Domaci milacikovia vedia byt velkou oporou pre postihnutych ludi. Neuvazovala si napr., ze mu zadovazis nejakeho psika?
http://sk.wikipedia.org/wiki/Canisterapia

prikladam link na rozhovor s človekom,ktory sa dokazal popasovat zo zivotom na voziku , mozno ti trochu pomoze pochopit,ako je to u tvojho priatela http://korzar.sme.sk/c/4710386/jan-p...ny-kripel.html

Ako píše Arizona, pes môže byť dobrý nápad, ak má priateľ rád zvieratá. UNSS ponúka adopciu psov vyradených z výcviku pre nevidiacich - sú cvičení na pomoc, takže by to mohlo do určitej miery vrátiť samostatnosť. Pre nevidiacich nevyhovujú, ale človeku na vozíčku by okrem naučených spôsobov pomoci ako podávanie vecí, mohli pomôcť aj priateľstvom...

http://guidedog.unss.sk/sk/hladaju-novy-domov/

Arizona moc pekne ďakujem s radou ohľadom psíka. Veľa som si o tom čítala a vyzerá, že psík dokáže naozaj pomôcť tak určite sa budem snažiť niečo zabezpečiť a uvidím ako s k tomu postaví, možno to bude aj jeho výzva niečo ho naučiť a tým sa zamestná. Pozriem si aj tú organizáciu čo ponúka cvičených psíkov a uvidíme ako sa rozhodneme. V každom prípade takáta alternatíva ma vôbec nenapadla.

Niet za co, bodaj pomohlo
Mozno mate v okoli aj nejaky utulok,alebo karantennu stanicu.Alebo vyhladaj cez google.
Väcsinou tam pracuju obetaví a mili ludia, ktori dokazu vybrat psika podla povahy a potreby pre konkretneho cloveka.
Ak sa rozhodnes pre tento krok, zelam, aby ste nasli verneho a vzacneho priatela, s ktorym si pomozete navzajom...

Prečo máš ty výčitky svedomia? Kto zavinil autonehodu? Neviní ťa aj on z toho, čo sa stalo?
Stále mu opakuj: budeš chodiť, budeš chodiť. Nádej je dobrý lekár. A nie je zrovna dôležité, či je to pravda.
A pes je vynikajúci nápad.

Mám výčitky pretože kvôli mne sa vybral na tú cestu. Otravovala som kým nešiel až nakoniec išiel pre môj blbý telefón. Keby niet toho všetko mohlo byť inak

miskakov, priateľ prežíva najťažšie obdobie svojho života, vyrovnať sa s postihnutím je veľmi ťažké. Súhlasím s Erin, Frankl má veľmi dobré knihy o zmysle života. Rovnako doporučujem aj knihu Joni je to autobiografická kniha dievčaťa (Joni Eareckson), ktoré zostalo ochrnuté od krku po skoku do vody - otvorí Ti pohľad do duše človeka, ktorý prežíva to, čo momentálne prežíva Tvoj priateľ. Veľmi dobré knihy má aj prof.Křivohlavý napr. Psychologie nemoci, kde podrobne rozoberá štádiá vyrovnávania sa s nepriaznivou diagnózou. V skratke spomeniem aj Kubler Rosovú,, ktorá uvádza tieto štádia - negácia, agresia, vyjednávanie, depresia, akceptácia. Tieto fázy môžu rôzne dlho trvať, striedať sa, alebo v niektorej z nich priateľ zostane. Časom by bolo dobre nakontaktovať sa aj na združenie postihnutých - v tomto prípade napr. ZOM je základná organizácie mládeže s telesným postihnutím, uskutočňujú rôzne spoločenské aktivity. Nebude to ľahké pre priateľa, ani pre Teba, ale držím vám obom palce.

Mozno keby nesiel pre tvoj telefon ale po chodniku v meste, bola by mu spadla na hlavu skridla zo strechy. Nerob si vycitky a nemuc sa, co sa stalo stalo sa a teraz treba hladiet dopredu.

Neuvažuj v čiernych farbách, musíš mať silu dostať všetko do zelenej...
Držím palce.

Už som to zistila, že som zle čítala...

Dnešný deň bol taký celkom podľa môjho priania. Porozprávali sme sa o zmieňovanom domácom miláčikovi, dokonca súhlasil, že sa mu to javí ako celkom dobrý nápad, tak som sa potešila. Dnes to bola tá osoba, ktorú som kedysi poznala, až na 1 incident. Rozhodli sme sa, že si dáme vínko, tak sa na to podujal. Bohužiaľ sa mu vyšmykla fľaša tak chytil akýsi amok a hodil ju sám o zem a začal strašne nadávať tak ako nikdy, ale asi po 10 minútach som po dlhom čase počula slovíčko "prosím Ťa prepáč". A to ma dostalo a ukludnilo zároveň a taktiež ma na duši hrejú slová, že víkend bude pekný. Tak nám držte palce. Prajem pekný večer.

Možno návšteva tvojho priateľa u psychológa/psychiatra by bola tá najrýchlejšia cesta, ako ho dostať späť do "života". V okruhu mojich známych mám dve osoby, ktorým za tragických okolností zomreli veľmi blízke osoby s ktorých smrťou sa nevedeli zmieriť. Prepadli depresiám. Návštevy u psychiatra im veľmi pomohli. Je to síce iný problém ako má tvoj priateľ, ale mali rovnaký cieľ = vyliečiť si boľavú, smutnú dušu. Skús ho presvedčiť aspoň ku psychológovi, veď k nemu nechodia chorí ľudia, len ľudia s určitým problémom, s ktorým sa nevedia popasovať. Dokonca na západe je to módny trend. Poprípade na začiatok skús napísať do on-line psychologickej poradne napr.:

http://www.omimine.cz/?Id=7
alebo
http://www.psycholporadna.estranky.sk/
alebo
ťukni do googla: psychologicka poradna ...nájdeš veľa e-poradní
držím palce Vám obom

Ach jaj, to by sme nemohli nikoho požiadať, aby niečo urobil. Nemôže mať človek predsa dopredu strach, že sa niečo stane. Tak sa nedá žiť. Netráp sa. Určite si aj ty pre priateľa spravila kopu vecí a našťastie sa ti pri tom nič zlé nestalo. Nevieme takéto veci predvídať. Keby sme vedeli, nediali by sa. Želám vám obom ešte veľa pekných dní.