Aký bol odpočet, v akom stave sme odovzdávali štát Václavovi Havlovi? V roku 1948 sme prebrali hospodárstvo v stave horšom, ako sa všeobecne predpokladá. Naše národné bohatstvo, teraz mám na mysli objem základných prostriedkov, činili v tej dobe 757 miliárd Kčs, vrátane zásob a doposiaľ nie plne dokončenej a zrealizovanej výstavby. Ak by sme predpokladali opotrebovanie prostriedkov na 50 percent, dostali by sme sa na cca 400 miliárd vtedajších korún. Toto číslo zahŕňa výrobné i nevýrobné odvetvia.
Na konci vládnutia komunistov, teda hospodárenia zločinných komunistov vlastnila ČSSR 6000 miliárd Kčs. Majetok oproti obdobiu konca 40 rokov vzrástol sedem a pol násobne. Uvažujme podobne ako v prípade stavu z roku 1948 a predpokladajme 50 percentné opotrebovanie základných fondov. Dostaneme sa k číslu 3 bilióny Kčs. Celých 70 percent, niektoré zdroje hovoria o 80 percentách, všetkých týchto prostriedkov boli obsiahnuté v komunálnom i osobnom vlastníctve. Časť osobného vlastníctva tvorili hlavne rodinné domy obyvateľstva a čiastočne boli prítomné aj v družstevnom vlastníctve.
V týchto číslach sú zakliate inštalované výkony elektrárni, ktoré vzrástli z roku 1948 z 2625 na 21 670 MW, vybudovali sa tisícky kilometrov ropovodného potrubia, plynovodné potrubia. Vybudovali sa stovky kilometrov diaľnic a železničných ciest. Sieť autobusových liniek narástla 5 násobne. Vybudovali sme flotilu námorných lodí, metro, desiatky priehrad a vodných nádrží. Bola budovaná moderná a akčná armáda, stovky moderných podnikov a sieť poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu. Za toto obdobie sa postavili stovky škôl, všetkých typov, jasieľ, nemocníc a polikliník, kultúrnych domov, kde sa vo významnej miere sústreďovala kultúrna činnosť obyvateľstva. Stovky hradov a zámkov boli nákladne rekonštruované a mnohé iné.
Za celé obdobie štyridsiatich rokov takzvaného zločinného komunizmu bolo vytvorených 2 330 000 nových pracovných miest, kde základným rámcom bolo nielen právo na prácu, ale aj povinnosť pracovať, čo bolo garantované Ústavou. Tvorba zdrojov národného dôchodku sa zvýšila 7,2 krát. Spotreba obyvateľstva vzrástla 5 násobne. Najdôležitejšou informáciou v tomto smere je, že toto všetko sa vybudovalo výhradne s vlastných domácich zdrojov, bez akýchkoľvek zdrojov zahraničného kapitálu.
Státní banka Československa mala v roku 1989 k dispozícii 105 ton menového zlata, ktorého cena sa pohybovala okolo 17 miliárd Kčs. Štát mal navyše v tomto období na účtoch 85 miliárd Kčs, ako rezervu. Štát, obe republiky kraje a mestá nemali žiadne dlhy. Zahraničná zadlženosť štátu bola v roku 89 na úrovni zhruba 500 dolárov na obyvateľa, čo celkovo prestavovalo asi 7915 miliónov dolárov. Avšak vzhľadom k prevažujúcim aktívam v rámci zahraničných ekonomickým vzťahom, ktoré činili 23 miliárd Kčs sme mohli byť oprávnene
v klidu. Z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, ktorý bol pri každom podniku či závode, čerpali pracujúci, ktorým bol fond určený, nenávratne i vratné pôžičky vo výške takmer 9 miliárd Kčs. Medzi-podnikové pohľadávky, mám na mysli nesplatené pohľadávky proste neexistovali. Koruna sa za sledované obdobie upevnila o celých 60 percent, ak v roku 1948 bola hodnota doláru na 36 korunách, v roku 1989 to bolo 15 Kčs. Za rok sa v ČSSR narodilo asi 230 detí, neexistovala žiadna nezamestnanosť, ľudia bez výplat a bezdomovci. Narkomani, ak nejaký existovali boli plne pod kontrolou polície a zdravotníkov. Kriminalita všeobecne dosahovala od jednej tretiny po jednu štvrtinu, tej dnešnej, čo ukazovalo na zhruba 50 vrážd ročne. Dnes je to 3,12 vraždy na 100 000 obyvateľov, čo reálne dnes predstavuje asi 160 vrážd na Slovensku.
Z načrtnutého plynie jedna podstatná vec: Komunisti odovzdali ČSSR v roku 1989 do rúk tzv. reštaurovanému kapitalizmu, oni sa vyhýbajú označeniu – kapitalizmus, radšej majú označenie – trhové hospodárstvo, cenné dedičstvo.
Vďaka svojmu popletenému humanizmu udelil Havel, po nástupe do úradu, amnestiu nebývalého rozsahu. Nikdy v histórii a zrejme ani v budúcnosti, nebude niečo podobné realizované. Z 31 tisíc uväznených prepustil Havel dve tretiny, až 20 tisíc odsúdených a uväznených. Už do 24 hodín po týchto hodoch humanity sa niektorí prepustení dopustili zákerných a brutálnych vrážd. Havlova amnestia poznačila minimálne päť ďalších rokov práce polície a systému trestnej justície v celej našej spoločnosti.
zdroj:
http://anka.blog.pravda.sk/2011/01/2...-gustav-husak/