http://extrastory.cz/uhelne-prazdnin...Ha4c_mBjj0Nk9Q

Aj sme sa pekne umyli v umývadle. Pod umývadlom bol krčah na vodu.

Lavice sme mali s drážkami na tužky a perá. V strede bol pre oboch žiakov spoločný kalamár s atramentom. Teraz som si všimla. Dlážka nebola taká pekná. Neviem, čím sa to natieralo. Bola čierna a nejaká lepkavá

Ďakujem za pripomeutie krásnych spomienok na minulosť. Krásne - bola som malá, mladučká, mladá. Koľko radosti priniesla zamrznutá plocha za blokom, kde zopár rodičov rozlialo vodu.... Koľko radosti sánkovanie a spätný beh do kopca so sánkami, aby ma nepredbehli kamaráti.... radosť spod stromčeka za prekvapenia, radosť z nedostatkových mandariniek, banánov, fíg...... Ja viem, bolo to aj o niečom inom, ale keď tie spomienky sú také krásne..... Možno uplynie zopár rokov a dnešné deti budú s podobnou nostalgiou spomínať na svoje detstvo. Ešte raz - vďaka

Co ja viem, kolko on ma rokov? Mozno aj 100, podla mozgovych kapacit

Komousi mali co chceli

to vieš deti invalidnej upratovačky " povinne dlhodobej členky strany" ved ako čítam ty ozaj nemáš poňatia o svete aký bol.

nuž, ja som zjavne žila v inom svete, ako vy. Ja si pamätám, ako na Vianoce v zelovoci po kile mandarínok, jeden ananás, pomarančov a grepov bolo viac. Banány bol najmenší problém. Na lepšie mäso bolo treba známosti. A ked poviete, že dnes peniaze, tak aj vtedy bolo treba peniaze. A platne? Jasne domáce v podstate bez problémov. Ale zo zlého západu len vybratá vzorka.
Áno, štrikovali sme, šili sme. Keď som chcela pulover z niečoho iného ako krilan, gloria, tak som dala snehurku dvojmo a ku tomu lesklé nite.... Najúžasnejšia vlna bola z pucvole - mama robila v sklade a mali tam odpad z nejakého závody, čo robil tuším rukavice na export. Úžasná, jemná vlna. Teda iba tri farby boli, tmavozelená, biela a modrá. Naviac super tenká. Ale doma v obchodoch bežne taká nebola.

A teraz by bodla óda na úžasné kubánske pomaranče. Áno, šťavnaté, sladké. Ale to lúpanie bolo skôr za trest Občas sa dnes vyskytnú také mandarínky.

na zdá sa, že súhlasi akurát další , čo bol ochotný brániť socializmus vlastným telom....

No to úúúúrčite...
Taky McCarthy to vysvetlil nie jednému, čo si myslel niečo o slobode prejavu.
Prípadne M.L.King by vedel tiež o tej slobode niečo dať.

Pre tých, čo stále majú pocit, že bolo kedysi lepšie.
Jasne, boli sme mladí, tak sa všetko zdalo inak, svet gombička. Ale vrátili by ste do tých čias svoje deti alebo vnúčatá? S perspektívou vojny u chalanov (tj. nielen naučenie poriadku, ale aj nezmyselné buzerovanie, a toho bolo viac), obmedzeného cestovania, státia v radoch na vložky a toaletný papier? So strachom počúvaným vysielaním Hlasu Ameriky (áno, ako malá som mala utkvelú predstavu, že nás zamerajú a chytia).
A pozor cestuje sa nielen za prácou. Mnohí aj za vzdelaním. Alebo len tak. Kamkoľvek. Bez toho, že sa domov už nikdy nevrátia. Že už nikdy neuvidia mamu alebo dedka. Lebo ich už domov nepustia. Lebo vraj zradili.

Ano, aj ja som štrikovala z kvalitnejšej vlny. Len ju bolo treba zháňať. Prípadne mať šťastie na niekoho, kto mohol cestovať a bol ochotný priviesť.

V sobotu sme boli vlakom na vianočných trhoch v Budapešti. Tak som spomínala, ked sme chceli isť niekedy okolo roku 1985 do Polska vlakom, tak jedine tranzitom. To znamena vybrať sa do Berlína a odtiaľ potom vlakom do Polska. Peniaze poskrývané v najnemožnejších skrýšach (ja v klbku vlny ), lebo náš nákup zjavne ohrozoval národné hospodárstvo a nemohlo sa to. Dodones mám kabelku, čo som vtedy kupila

Kedysi všetko za nách chcel riadiť štát. Dnes sa má každý postarať sám o seba. Sám rozhoduje, sám riadi. Je jasné, že toto časti ľudí nevyhovuje. Majp radšej, keď je rozhodnuté za nich.

slováci po vstupe do únie nemohli 7 rokov pendlovať (obmedzený voľný pohyb osob ako nutné zlo nám povolili) ale voľný pohyb tovaru a kapitálu bol ihneď. O tom to bolo a je. Ale voľný pohyb migrantov chcú pretlačiť hneď. Nech si každý štát berie migrantov zo svojich kolónii. My sme boli (aj sme) vždy pre niekoho kolóniou. My nemusíme brať nikoho.

Myslené určite ako "voľný pohyb osôb za prácou"...čiže

Pod tlakom Nemecka a Rakúska bola prijatá požiadavka na sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého bude voľný pohyb osôb za prácou obmedzený. Platí formula 2+3+2, ktorá umožňuje flexibilný postup jednotlivých štátov únie.

http://www.sme.sk/c/1090045/sedemroc...e-obdobie.html

to nebolo pod tlakom nemecka a rakúska, ale to platilo pre nemecko a rakúsko, tých 7 rokov...
a samozrejme nie osôb, ale pracovníkov...
niektoré krajiny nám otvorili pracovný trh hned, napr. angláni, íri,

Máš pravdu...peknú volovinu si napísal.
Kuwa, šak čítaj aj príspevky spätne !!!

aj toto sme zažili

Oli u nás pod Tatrami ešte zbožie trochu schlo na pokosoch, nepamätám, žeby sme viazali hneď po kosení, ani sme neskladali takých biednych panákov, ale veľké kríže a ma(o)ndle, ako na poslednom obrázku. Ale to ja si pamätám už len poslednú roľu, tú ktorá nám ostala za domom. Ostatné už boli v družstve, tie len veľmi hmlisto, aj medze medzi nimi. A pamätám aj ako sme krútili povrieslá.

Ja si spomínam, ako nám zložili za fúru kukurice a čistili sme ju. Môj predškolský vek. Iba jeden rok, po prvom nežiadúcom návštevníkovi chov skončil.
Pri pohľade na to zbožie až dojíma, koľko bolo kontaktu s prírodou.