Najviac sme boli hrdí, keď sme pioniersky sľub skladali na Slavíne. Bol to celodenný výlet, obed v reštaurácii a ako dezert sme dostali pomaranč. Ako sme sa vtedy tešili.

Ja som si na základnej škole dopisovala s ruskou priateľkou. Vtedy to bol strašný kredit. Ona mi posielala ich voňavky v takom malom drevenom "Kremli", samovar a matrjošky, do dnešného dňa mám schovaného takého medveďa , ktorý keď sa natočí kľúčikom hraje na balalajku. Ja som jej posielala žuvačky a pančucháče. Raz ma požiadla , aby som jej poslala kombinačku, a keď mi poslala fotku zo svatby, mala ju oblečenú. Jáááj, ale som si zaspomínala

Aj ja si pamätám, že keď sme chceli mať chleba, bolo treba vstať čo najskôr ráno, lebo potom už nebol, keď som chcela vložky tak, sme si museli stať do rady všetky 3, lebo viac ako jeden balík nedali, rovnako aj toaletný papier. Bicykel som si kúpila po známosti, pričom som predtým stála 3 razy neúspešne v rade 5 hodín. (Už od rána od 5 hodiny). Keď sme išli na dovolenku do Juhoslávie, tak si nás preklepli, vyžiadali si na obecnom úrade naše majetkové pomery a pod. Pomaranče a mandarínky len po známosti alebo aspoň 2 hodiny v rade. Keď si náhodou mal iný názor ako marxisticko-leninské učenie, tak do školy si sa dostal, len ak si sa hlásil na techniku, lebo tam bolo voľno, ešte niekedy po známosti, ale čestne nie. Postup v práci zabezpečovala len červená knižka, vôbec nie schopnosti. Takže aj v tejto dobe okrem toho dobrého bolo aj veľmi veľa zlého. Preto som rada, že ide vývoj ďalej. Nehovorím, že dnes je všetko fantastické, ale sloboda ducha je to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť!!!

Aj ja som si písala s Ruskou, ale keď som jej poslala žuvačky, tak nedošli, stratii sa niekde cestou. A keď som bola na Ukrajine, tak žuvačky boli najlepší úplatok.

tú škodovku za 45.000 si nepamätám, keď ju rodičia kupovali v 69 tak stála 60.000 a ja keď som ju kupovala v 89 tak bola znovu za 60.000 a to boli tie najlacnejšie modely. (A rodičia vtedy doniesli na výplatu 1.200 Kčs, ja keď som ju kupovala sme s mužom mali po skončení VŠ po 1.500 Kčs v čistom, čiže sme museli odkladať jeden plat 40 mesiacov)

lenže to bolo hlavne kvôli cenám, veď to mali skoro zadarmo, doma by si to nemohli dovoliť, ale ešte v 69 by to nerobili, lebo v tom čase naša ekonomika nebola až taká zlá, len každým rokom sa geometrickým radom zhoršovala!

Ja som na naše bývalé približovadlo našla doma doklady, takže opravujem 45 300,-.
A ešte tam boli také výmysly, že náhradný kľúčik od dverí bol strčený v trubke, kde sa strkal hever - teda medzi prednými a zadnými dvermi.
Keby ho tam naša suseda nebola objavila, ešte aj dnes by tam bol.

A ešte sa pamätám, ako sa s naším kľúčom dala otvoriť aj susedova škodovka... Fasa!

ale rada si sem chodim citat... ste mi popripominali vela prijemnych veci, o ktorych som ani nevedela, ze ich v hlave niekde mam ulozene
ja som sa rada hravala na "sprievodcu trojelbusu"... co mali take vyvysene kukane, aby videli na vsetkych cestujucich. Dostala som raz ako hracku take detske, ale funkcne kliestiky na dierovanie listkov a zmensenu brasnu cez plece, tu mali aj sprievodcovia v elektricke, ked prechadzali od vodica az na koniec vagona

ak vas to zaujima, pozrite si toto: http://www.imhd.sk/ba/index.php?w=38...ef392b342f26ea je tam vela starych obrazkov

p.s.: trojelbus nie je preklep tak som mu vtedy hovorila, preto som to tak napisala

Ak smiem vedieť, v ktorom roku to bolo?

.... a pamätáte si na prvé katalógy, z ktorých sme objednávali?
Dona a Magnet

Jeden druh-uzke zaoblene, druhy - trochu sirsie hladke, ploche s vyrazenymi hviezdickami. Tie mame aj my. Uz 40 rokov.

Ja si neviem spomenúť ani na jednu reklamu

Reklamy si pamätám na Ovocie zelenina, obuv, Trikota, a v každej sa objavovaly "trendy" modelky v úpletových šatách, podkolienkach (alebo pančuchách, ale to boli večerné reklamy) a tie s podkolienkami mali aj úpletovú čelenku. Všetky mali natupírované vlasy s jemnou trvalou a velikánske oringle... a ešte reklama na Prior! Ale najlepšie boli aj tak Ovocie zelenina!

a " Vitana varí za Vás"

Tú nezlomil ani izmus, varí za nás niektorých naďalej.:p

Chlieb, po ktorom sa Vám len zapráši...Vitana varí za Vás.

vačšiu kravinu si už nepamatám...

a pamatate sa, ako sa zo zohnutych vrchnacikov piva vyrabali vselijake "pamiatkove" predmety? hlavne palmy .... a z tych vnutrajskov (volakedy boli z korku, nie z um. hmoty) sa zase kancelarskou zosivackou vyrabali "decky" alebo z peknej flase sa urobil "svietnik" tak, ze sa flasa nechala obtiect s voskom? Cim viac vosku, tym lepsi svietnik? :p

a zo spajli sa vyrabali take "rebrinky" k tomu sa priviazala skumavka a zavesilo sa to na stenu? Do toho sa davala taka tahava kvetinka, iba listocky zelene to boli - "divy janko" sme tomu hovorili

a - he! to sa az hanbim za to
na polickach sme si robili vystavku z prazdnych krabiciek od tuzexoveho mydla, alebo vonaviek alebo z prazdnych sprejov ja som mala dost velku tu vystavku akurat sa na tom blbo prach utieral, ale nevadilo mi kamaratky zírali

Presne!!! A ešte sme zbierali prázdne flakony od sprejov. Najviac "in" na ZŠ-ke bol Impulse. Čím viac farieb, tým väčšia kočka...

A taký svietknik mal kamarát a mal ho takmer metrový!

Jasné, že si to pamätám. Z tých korkových koliečok z pivových uzáverov sme mali podložku pod horúce hrnce. A čím viac prázdnych krabičiek a prázdnych sprayov, tým viac kamošky závideli!

Impuls bol dobrý,.nosila som ho od maďarov.